Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
73e/370605.e7cb3d.pdf
PDF · 110.67 KB
No categories available
5Cdo/170/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 170/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa G. L., bývajúceho
v S., zastúpeného JUDr. L. P., advokátom v Ž., proti odporcom 1/ A. S., 2/ A. L., 3/ R. L.,
všetci bytom S., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej
na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 4 C 88/2005, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2008, sp.zn. 10 Co 57/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 18. apríla
2008, sp.zn. 10 Co 57/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 5. júna 2007, č.k. 4 C 88/2005-89 zamietol návrh,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcom 1/ - 3/ vstupovať na parcelu K. č.
2
X. – neplodnú plochu o výmere X. mkatastrálneho územia S. a zasahovať do vlastníckeho
práva navrhovateľa k uvedenej parcele uzatváraním navrhovateľa v bunke zloženej
na parcele, rozhadzovaním dreva po parcele, zátarasami, zabraňovaním prístupu k pozemku.
Zároveň odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 3. júna 2005 – č.l. 3, 4 spisu, doplnené
podaním zo dňa 30. januára 2006 – č.l. 15, 16 spisu v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal
zakázať odporcom 1/ - 3/ akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti K. č. X.
katastrálneho územia S. a rôzne protiprávne konania a schválnosti. Navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť odporcom 1/ - 3/ trovy konania vo výške 14 872,-- Sk v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcov 1/ - 3/ JUDr. S. Z., advokáta,
AK v Č.
Krajský súd v Žiline uznesením z 18. apríla 2008, sp.zn. 10 Co 57/2008 odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako
oneskorene podané odmietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie. Svoje
rozhodnutie vo výroku o odmietnutí odvolania odôvodnil § 204 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 47
ods. 2 O.s.p. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že rozsudok prvostupňového súdu bol
odvolateľovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie)
doručený náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 13.8.2007, kedy uplynul tretí
deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Táto bola po opakovanom neúspešnom pokuse
o doručenie do vlastných rúk navrhovateľovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu)
uložená na pošte dňa 10.8.2007; prvý neúspešný pokus o doručenie, spoločne
s upovedomením o opakovanom doručovaní, bol vykonaný 9.8.2007. Začiatok plynutia lehoty
na podanie odvolania ustálil odvolací súd dňom 14.8.2007 a posledný deň tejto lehoty
na 28.8.2007. Keďže navrhovateľ podal odvolanie na súde prvého stupňa faxom až dňa
4.9.2007 (v ten istý deň bolo dané na Pošte Ž. 1 na prepravu), t.j. po uplynutí 15-dňovej
zákonnej odvolacej lehoty, odvolanie ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/
odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Výrok o nepriznaní oslobodenia navrhovateľa od súdneho poplatku za podané
odvolanie odôvodnil tým, že nakoľko navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa po uplynutí zákonnej lehoty, možno podanie tohto opravného prostriedku
považovať za zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo nadväzne vylučuje možnosť
priznania oslobodenia od súvisiaceho súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, čo do výroku o odmietnutí odvolania,
podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z toho, že rozhodnutie o odmietnutí odvolania, bolo
vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Súd mu odňal možnosť
konať tým, že ním (jeho právnym zástupcom) včas podané odvolanie odmietol, hoci
pre takýto procesný postup nemal zákonný dôvod. Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého
stupňa totiž nebol dodržaný zákonný postup v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko
jeho právny zástupca sa počas doručovania predmetnej zásielky a jej uloženia na pošte
v mieste doručovania nezdržiaval, pretože v období od 1.8.2007 do 20.8.2007 čerpal riadnu
dovolenku, o čom upovedomil aj Okresný súd Čadca dňa 22.5.2007. O tejto skutočnosti
predložil fotokópiu oznámenia o čerpaní dovolenky. Nemohlo preto účinne dôjsť k doručeniu
prvostupňového rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa právny zástupca prevzal
po skončení dovolenky až dňa 20.8.2007 a 15-dňová lehota na podanie odvolania začala teda
plynúť dňa 21.8.2007.
Odporcovia 1/ - 3/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008), alebo
potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/
O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania
a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo
namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom
tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že
podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.
V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal
jednak z ustanovenia § 47 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť
písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak
z ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne
zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne
po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.
Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka
zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2
O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento
dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ
doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo
doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť
preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení
bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania
zdržoval.
V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 91 spisu zrejmé, že
obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie
bol vykonaný dňa 9.8.2007, opakované doručenie bolo vykonané 10.8.2007, zásielka bola
uložená na pošte 10.8.2007, a adresát (JUDr. L. P.) si zásielku prevzal 20.8.2007. Okolnosť,
že právny zástupca navrhovateľa sa v mieste doručenia zdržoval, doručenka nepotvrdzuje
(neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje
predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).
Navrhovateľ v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia
namietal, preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z oznámenia právneho zástupcu navrhovateľa
o čerpaní dovolenky, doručeného súdu prvého stupňa dňa 15.6.2007 (č.l. 132 spisu), zistil, že
tento v období od 3.8.2007 do 30.8.2007 čerpal riadnu dovolenku. Z uvedeného teda vyplýva,
že sa v čase doručovania rozhodnutia prvostupňového súdu zdržiaval mimo miesta doručenia,
ktorým bolo sídlo jeho advokátskej kancelárie.
Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo
na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide
o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť
alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by
uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné
s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú
legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,
ktorý má byť dosiahnutý (viď Horňáček proti Slovenskej republike – právo na prístup
k súdu).
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy
majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4
v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na význam práva na súdnu
ochranu v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba
pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo
rozumných pochybností.
Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej
lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí
vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 119/07).
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená
zásielka považovaná za doručenú. Právny zástupca navrhovateľa, ktorému mala byť zásielka
s prvostupňovým rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia v čase
doručovania uvedenej písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto
písomnosti. Následne nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho
dňa od jeho uloženia a odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré tento podal faxom
dňa 4.9.2007 (č.l. 92 spisu) a následne doplnil do troch dní zaslaním jeho originálu, bolo
podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto odvolací súd tento opravný
prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal navrhovateľovi možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania) vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej
časti vrátane náhrady trov odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 O.s.p.). Ako od zrušovaného výroku závislý (§ 242 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) zrušil tiež výrok o nepriznaní oslobodenia navrhovateľa od súdneho poplatku
za podané odvolanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková