Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/170/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa G. L., bývajúceho

v S., zastúpeného JUDr. L. P., advokátom v Ž., proti odporcom 1/ A. S., 2/ A. L., 3/ R. L.,

všetci bytom S., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej

na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 18. apríla

2008, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 5. júna 2007, č.k. -89 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcom 1/ - 3/ vstupovať na parcelu K. č.

2

X. – neplodnú plochu o výmere X. mkatastrálneho územia S. a zasahovať do vlastníckeho

práva navrhovateľa k uvedenej parcele uzatváraním navrhovateľa v bunke zloženej

na parcele, rozhadzovaním dreva po parcele, zátarasami, zabraňovaním prístupu k pozemku.

Zároveň odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 3. júna 2005 – č.l. 3, 4 spisu, doplnené

podaním zo dňa 30. januára 2006 – č.l. 15, 16 spisu v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal

zakázať odporcom 1/ - 3/ akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti K. č. X.

katastrálneho územia S. a rôzne protiprávne konania a schválnosti. Navrhovateľovi uložil

povinnosť nahradiť odporcom 1/ - 3/ trovy konania vo výške 14 872,-- Sk v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcov 1/ - 3/ JUDr. S. Z., advokáta,

AK v Č.

Krajský súd v Žiline uznesením z 18. apríla 2008, sp.zn. odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa ako

oneskorene podané odmietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie. Svoje

rozhodnutie vo výroku o odmietnutí odvolania odôvodnil v spojení s

ods. 2 Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že rozsudok prvostupňového súdu bol

odvolateľovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie)

doručený náhradným spôsobom v zmysle dňa 13.8.2007, kedy uplynul tretí

deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Táto bola po opakovanom neúspešnom pokuse

o doručenie do vlastných rúk navrhovateľovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu)

uložená na pošte dňa 10.8.2007; prvý neúspešný pokus o doručenie, spoločne

s upovedomením o opakovanom doručovaní, bol vykonaný 9.8.2007. Začiatok plynutia lehoty

na podanie odvolania ustálil odvolací súd dňom 14.8.2007 a posledný deň tejto lehoty

na 28.8.2007. Keďže navrhovateľ podal odvolanie na súde prvého stupňa faxom až dňa

4.9.2007 (v ten istý deň bolo dané na Pošte Ž. 1 na prepravu), t.j. po uplynutí 15-dňovej

zákonnej odvolacej lehoty, odvolanie ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/

odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

Výrok o nepriznaní oslobodenia navrhovateľa od súdneho poplatku za podané

odvolanie odôvodnil tým, že nakoľko navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa po uplynutí zákonnej lehoty, možno podanie tohto opravného prostriedku

považovať za zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo nadväzne vylučuje možnosť

priznania oslobodenia od súvisiaceho súdneho poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, čo do výroku o odmietnutí odvolania,

podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z toho, že rozhodnutie o odmietnutí odvolania, bolo

vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v Súd mu odňal možnosť

konať tým, že ním (jeho právnym zástupcom) včas podané odvolanie odmietol, hoci

pre takýto procesný postup nemal zákonný dôvod. Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého

stupňa totiž nebol dodržaný zákonný postup v zmysle ustanovenia , nakoľko

jeho právny zástupca sa počas doručovania predmetnej zásielky a jej uloženia na pošte

v mieste doručovania nezdržiaval, pretože v období od 1.8.2007 do 20.8.2007 čerpal riadnu

dovolenku, o čom upovedomil aj Okresný súd Čadca dňa 22.5.2007. O tejto skutočnosti

predložil fotokópiu oznámenia o čerpaní dovolenky. Nemohlo preto účinne dôjsť k doručeniu

prvostupňového rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa právny zástupca prevzal

po skončení dovolenky až dňa 20.8.2007 a 15-dňová lehota na podanie odvolania začala teda

plynúť dňa 21.8.2007.

Odporcovia 1/ - 3/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( v znení do 15. októbra 2008), alebo

potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/

), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ).

Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania

a preto dovolanie podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať

len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom

tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa v prípade, že

podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.

V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal

jednak z ustanovenia , podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť

písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak

z ustanovenia , v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne

zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne

po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,

ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka

zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či

táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení

bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 91 spisu zrejmé, že

obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

bol vykonaný dňa 9.8.2007, opakované doručenie bolo vykonané 10.8.2007, zásielka bola

uložená na pošte 10.8.2007, a adresát (JUDr. L. P.) si zásielku prevzal 20.8.2007. Okolnosť,

že právny zástupca navrhovateľa sa v mieste doručenia zdržoval, doručenka nepotvrdzuje

(neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje

predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Navrhovateľ v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia

namietal, preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z oznámenia právneho zástupcu navrhovateľa

o čerpaní dovolenky, doručeného súdu prvého stupňa dňa 15.6.2007 (č.l. 132 spisu), zistil, že

tento v období od 3.8.2007 do 30.8.2007 čerpal riadnu dovolenku. Z uvedeného teda vyplýva,

že sa v čase doručovania rozhodnutia prvostupňového súdu zdržiaval mimo miesta doručenia,

ktorým bolo sídlo jeho advokátskej kancelárie.

Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo

na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide

o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť

alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by

uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné

s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú

legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,

ktorý má byť dosiahnutý (viď Horňáček proti Slovenskej republike – právo na prístup

k súdu).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu

bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy

majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ). Vzhľadom na význam práva na súdnu

ochranu v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba

pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo

rozumných pochybností.

Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej

lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí

vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený

ustanovením , len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená

zásielka považovaná za doručenú. Právny zástupca navrhovateľa, ktorému mala byť zásielka

s prvostupňovým rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia v čase

doručovania uvedenej písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto

písomnosti. Následne nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho

dňa od jeho uloženia a odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré tento podal faxom

dňa 4.9.2007 (č.l. 92 spisu) a následne doplnil do troch dní zaslaním jeho originálu, bolo

podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto odvolací súd tento opravný

prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal navrhovateľovi možnosť pred súdom

konať ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania) vždy

zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej

časti vrátane náhrady trov odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie (, ). Ako od zrušovaného výroku závislý (

písm. b/ ) zrušil tiež výrok o nepriznaní oslobodenia navrhovateľa od súdneho poplatku

za podané odvolanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková