Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/306/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. P. B., a.s., B., IČO: X.,

proti žalovanému: I. V., bývajúci v B., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. B.,

advokátkou AK so sídlom v B., o zaplatenie 46,94 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava

III pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 24. októbra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2006 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. mája 2006 č.k.

-47 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 414,-- Sk (46,94 eur)

a náhradu jeho trov konania v sume 2 014,-- Sk (66,85 eur), všetko do troch dní.

Pri tomuto rozsudku podal žalovaný osobne na súde prvého stupňa 10. júla 2006

odvolanie, tvrdiac, že opravný prostriedok podáva v zákonnej lehote.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 24. októbra 2006 sp.zn.

odvolanie žalovaného odmietol. Dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie

po lehote. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že keďže žalovaný pri prvom pokuse

o doručenie dňa 9. júna 2006 nebol doručovateľom pošty zastihnutý v mieste doručenia, bol

doručovateľom vyrozumený, že zásielka mu bude opätovne doručená v deň 12. jún 2006.

Pretože ani druhý pokus o doručenie nebol úspešný, bola zásielka dňa 12. júna 2006 uložená

na pošte, kde si ju žalovaný prevzal dňa 26. júna 2006. Vychádzajúc z uvedeného odvolací

súd ustálil, že rozsudok súdu prvého stupňa bol žalovanému doručovaný náhradne, postupom

podľa , z čoho vyplýva, že za čas doručenia treba považovať tretí deň

od uloženia zásielky, teda deň 15. jún 2006. Posledný deň odvolacej lehoty tak pripadol

na deň 30. jún 2006. Ak teda žalovaný podal odvolanie na súde prvého stupňa až 10. júla

2006, urobil tak oneskorene. Na obranu žalovaného, že sa v čase doručovania rozsudku súdu

prvého stupňa nezdržoval v mieste svojho bydliska, ale u svojho známeho, odvolací súd

neprihliadol. Uviedol, že zo šetrenia spôsobu doručenia vyplynulo, že žalovaný v deň 9. júna

2006 nečerpal dovolenku, nebol pripútaný na lôžko, ani nebol na služobnej ceste;

v predmetný deň mal voľno po nočnej službe. Tvrdenie žalovaného, že sa v čase doručovania

zdržoval na inej adrese v B. než je miesto jeho bydliska, odvolací súd považoval

za irelevantnú.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Odôvodnil ho dovolacím

dôvodom podľa v spojení s Navrhol

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Na odôvodnenie dovolania uviedol, že nie je ničím podložený záver odvolacieho súdu, že

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde znova doručiť;

zásielka bola ihneď, po prvom neúspešnom pokuse o doručenie uložená na pošte. Vzhľadom

na nesprávny postup doručovateľa pošty mal odvolací súd vyvodiť záver, že k riadnemu

doručeniu zásielky došlo až 26. júna 2006 jej prevzatím na pošte.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1, § 241

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

v znení v čase podania dovolania). Podľa je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie žalovaného majúc za to,

že bolo podané po uplynutý zákonnej odvolacej lehoty.

So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie pritom nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne

prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

takouto vadou.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je

postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia je taký

vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať

(a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň neboli

splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto

vadou postihnuté. Odvolací súd totiž odmietol odvolanie žalovaného, hoci pre také

rozhodnutie neboli splnené podmienky. V preskúmavanej právnej veci totiž nebolo mimo

rozumných pochybností preukázané, že žalovaný podal odvolanie oneskorene.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných

podmienok : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114

ods. 4 ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie

zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený

o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní

od upovedomenia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 20.7.1992 sp.zn. ). Tento dôsledok však môže nastať len

vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa

adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej

splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť

dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste

doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho,

čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy,

ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa

v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto

dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať

alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť

iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste

doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť

doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne

vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,

na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje

na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je tada vecou

konkrétneho prípadu.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky o doručení rozsudku súdu prvého stupňa

žalovanému, pripojenej k č.l. 49, spisu zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný

pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 9. júna 2006, opakované

doručenie bolo vykonané 12. júna 2006, zásielka bola uložená na pošte 12. júna 2006 a že

adresát zásielku prevzal v odbernej lehote 26. júna 2006. Okolnosť, že adresát sa v mieste

doručenia (B., S. X.) dňa 9. júna 2006 zdržoval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje),

pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami

„hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Žalovaný na dopyt odvolacieho súdu, či sa v čase doručovania rozsudku súdu prvého

stupňa zdržoval v mieste doručenia (B., S. X.), uviedol, že sa na S. X. nezdržuje, pretože

vlastníkom bytu na tejto adrese je jeho brat, ktorý byt prenajíma. Inak už rok býva u svojho

kamaráta M. K. v B.. V priebehu šetrenia vykonaného súdom prvého stupňa na podnet

dovolacieho súdu na okolnosti doručovania zásielky súdu prvého stupňa M. K. potvrdil

pravdivosť tvrdenia žalovaného.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, že sa žalovaný zdržoval v čase doručenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa v mieste doručenia. Preto ak odvolací súd jeho odvolanie odmietol ako oneskorene

podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Žalovaný teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie žalovaného je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková