Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
638/370602.cd0bca.pdf
PDF · 128.54 KB
No categories available
5Cdo/306/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 306/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. P. B., a.s., B., IČO: X.,
proti žalovanému: I. V., bývajúci v B., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. B.,
advokátkou AK so sídlom v B., o zaplatenie 46,94 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava
III pod sp.zn. 6 C 21/2005, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 24. októbra 2006 sp.zn. 8 Co 362/06, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2006 sp.zn. 8 Co 362/06
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. mája 2006 č.k.
6 C 21/2005-47 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 414,-- Sk (46,94 eur)
a náhradu jeho trov konania v sume 2 014,-- Sk (66,85 eur), všetko do troch dní.
Pri tomuto rozsudku podal žalovaný osobne na súde prvého stupňa 10. júla 2006
odvolanie, tvrdiac, že opravný prostriedok podáva v zákonnej lehote.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 24. októbra 2006 sp.zn.
8 Co 362/06 odvolanie žalovaného odmietol. Dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie
po lehote. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že keďže žalovaný pri prvom pokuse
o doručenie dňa 9. júna 2006 nebol doručovateľom pošty zastihnutý v mieste doručenia, bol
doručovateľom vyrozumený, že zásielka mu bude opätovne doručená v deň 12. jún 2006.
Pretože ani druhý pokus o doručenie nebol úspešný, bola zásielka dňa 12. júna 2006 uložená
na pošte, kde si ju žalovaný prevzal dňa 26. júna 2006. Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súd ustálil, že rozsudok súdu prvého stupňa bol žalovanému doručovaný náhradne, postupom
podľa § 47 ods. 2 O.s.p., z čoho vyplýva, že za čas doručenia treba považovať tretí deň
od uloženia zásielky, teda deň 15. jún 2006. Posledný deň odvolacej lehoty tak pripadol
na deň 30. jún 2006. Ak teda žalovaný podal odvolanie na súde prvého stupňa až 10. júla
2006, urobil tak oneskorene. Na obranu žalovaného, že sa v čase doručovania rozsudku súdu
prvého stupňa nezdržoval v mieste svojho bydliska, ale u svojho známeho, odvolací súd
neprihliadol. Uviedol, že zo šetrenia spôsobu doručenia vyplynulo, že žalovaný v deň 9. júna
2006 nečerpal dovolenku, nebol pripútaný na lôžko, ani nebol na služobnej ceste;
v predmetný deň mal voľno po nočnej službe. Tvrdenie žalovaného, že sa v čase doručovania
zdržoval na inej adrese v B. než je miesto jeho bydliska, odvolací súd považoval
za irelevantnú.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Odôvodnil ho dovolacím
dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhol
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Na odôvodnenie dovolania uviedol, že nie je ničím podložený záver odvolacieho súdu, že
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde znova doručiť;
zásielka bola ihneď, po prvom neúspešnom pokuse o doručenie uložená na pošte. Vzhľadom
na nesprávny postup doručovateľa pošty mal odvolací súd vyvodiť záver, že k riadnemu
doručeniu zásielky došlo až 26. júna 2006 jej prevzatím na pošte.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1, § 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno
napadnúť.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1
O.s.p. v znení v čase podania dovolania). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie žalovaného majúc za to,
že bolo podané po uplynutý zákonnej odvolacej lehoty.
So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne
prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je
významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale
len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
takouto vadou.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom).
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia je taký
vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať
(a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli
splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto
vadou postihnuté. Odvolací súd totiž odmietol odvolanie žalovaného, hoci pre také
rozhodnutie neboli splnené podmienky. V preskúmavanej právnej veci totiž nebolo mimo
rozumných pochybností preukázané, že žalovaný podal odvolanie oneskorene.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci
dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu
v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších
úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov
upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia
alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň
a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží
doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa
posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa
posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných
podmienok : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114
ods. 4 O.s.p.), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,
kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie
zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený
o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní
od upovedomenia nevyzdvihol.
Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia
späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup
pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje
pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu
osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20.7.1992 sp.zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok však môže nastať len
vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa
adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného
doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej
splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste
doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho,
čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy,
ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa
v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto
dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať
alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť
iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste
doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť
doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne
vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,
na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje
na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je tada vecou
konkrétneho prípadu.
V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky o doručení rozsudku súdu prvého stupňa
žalovanému, pripojenej k č.l. 49, spisu zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný
pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 9. júna 2006, opakované
doručenie bolo vykonané 12. júna 2006, zásielka bola uložená na pošte 12. júna 2006 a že
adresát zásielku prevzal v odbernej lehote 26. júna 2006. Okolnosť, že adresát sa v mieste
doručenia (B., S. X.) dňa 9. júna 2006 zdržoval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje),
pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami
„hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).
Žalovaný na dopyt odvolacieho súdu, či sa v čase doručovania rozsudku súdu prvého
stupňa zdržoval v mieste doručenia (B., S. X.), uviedol, že sa na S. X. nezdržuje, pretože
vlastníkom bytu na tejto adrese je jeho brat, ktorý byt prenajíma. Inak už rok býva u svojho
kamaráta M. K. v B.. V priebehu šetrenia vykonaného súdom prvého stupňa na podnet
dovolacieho súdu na okolnosti doručovania zásielky súdu prvého stupňa M. K. potvrdil
pravdivosť tvrdenia žalovaného.
Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd
nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného
prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že
opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04 a III. ÚS 249/08).
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných
pochybností preukázané, že sa žalovaný zdržoval v čase doručenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa v mieste doručenia. Preto ak odvolací súd jeho odvolanie odmietol ako oneskorene
podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).
Žalovaný teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie
odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., dovolanie žalovaného je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková