Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej

veci navrhovateľa: R., nar. X., štátny príslušník Macedónska, bytom v zahraničí: V.,

naposledy bytom na území SR: u S., F., zast. JUDr. M., advokátom, B., proti odporcovi:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu odporcu č. ČAS: MU-111/PO-Ž-2007 zo dňa

17. apríla 2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -63 zo dňa 4. marca 2009

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -63 zo dňa 4. marca 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-

111/PO-Ž-2007 zo dňa 17. apríla 2007, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20

ods. 1 Z.z o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl, podľa § 13c

ods. 1 a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu a rozhodol, že v jeho prípade

neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa a

Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov do Macedónskej republiky.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu, doplnkovej ochrany a pre rozhodnutie o prekážkach

vyhostenia do krajiny pôvodu podľa osobitného zákona. Krajský súd dospel k záveru,

že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil

skutkový stav veci. Stotožnil sa s názorom odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal

opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania

z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Krajský súd k námietke navrhovateľa, že sa do Macedónska nemôže vrátiť z dôvodu

existencie zmiešaného manželstva a nesprávnosti rozhodnutia v zmysle, že má právo na

nezasahovanie do jeho rodinného života uviedol, že táto námietka je účelová, pretože ako

vyplýva zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, zmiešané moslimsko-kresťanské manželstvá

nie sú ohrozované ani štátom a ani moslimskou komunitou. Ak aj rodičia navrhovateľ

nesúhlasili s takýmto manželstvom navrhovateľa, ich zamietavý postoj nenapĺňa pojmové

znaky perzekúcie v zmysle §2 písm. d/ zákona o azyle. Naviac podľa krajského súdu

absentuje aj prvok odôvodnenosti prípadných obáv ako aj existencie obáv navrhovateľa ako

takých. To je podľa krajského súdu zrejmé z roho, že navrhovateľ sa aj po uzatvorení

manželstva opakovane vracal do Macedónska, pričom počas týchto návštev nečelil žiadnym

problémom.

K námietke nesprávnosti rozhodnutia odporcu vo vzťahu k údajnému ohrozeniu

navrhovateľa za jeho účasť na výcviku členov UČK krajský súd uviedol, že aj túto námietku

vyhodnotil za účelovú. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ opakovane uvádzal,

že dôvodom jeho odchodu bol výlučne strach pred prípadným zabitím v bojoch a že nikdy sa

nezúčastňoval bojových činností. Nikdy neuvádzal, že by bol čelnom UČK, resp. že by bol

verbovaný za člena. Podobne nikdy neprezentoval, že by bol pri svojich opakovaných

návštevách Macedónska nejakým spôsobom ohrozovaný. V tejto súvislosti krajský súd

poukázal aj na správy o krajine pôvodu navrhovateľa, z ktorých vyplýva, že ani členovia

UČK a ani tí, ktorí neboli členmi tejto organizácie nie sú žiadnym spôsobom perzekvovaní,

resp. že sa nestretávajú so žiadnymi problémami, ktoré by mohli s UČK súvisieť.

Za vecne správne považoval krajský súd aj rozhodnutie odporcu o neudelení

doplnkovej ochrany, pretože okolnosti uvádzané navrhovateľom počas konania nemožno

hodnotiť ako vážne dôvody pre domnienku, že by navrhovateľovi v prípade jeho návratu do

krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie charakterizované zákonom o azyle (§ 2 písm. f/

zákona o azyle).

Krajský súd sa napokon stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom,

že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu

z dôvodov ustanovených v § 58 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

odvolanie, v ktorom namietal, že postupom krajského súdu, ktorý rozhodol bez prítomnosti

navrhovateľa došlo k hrubému porušeniu procesných ustanovení zákona. Právny zástupca

navrhovateľa namietal, že krajský súd vo veci konal v jeho neprítomnosti ako aj

neprítomnosti navrhovateľa, hoci sa na termín určený súdom obidvaja ospravedlnili.

Navrhovateľ vedel o termíne pojednávania, čo bolo súdu dňa 27.2.2009 oznámené s tým,

že navrhovateľ trval na účasti svojho právneho zástupcu. Vzhľadom na oznámenie,

že navrhovateľ je na adrese v Sládkovičove neznámy, mal súd doručiť pre navrhovateľ

predvolanie na súd na adresu právneho zástupcu.

Právny zástupca navrhovateľa listom požiadal o odročenie pojednávania, s tým, že ako

dôvod uviedol kolíziu pojednávaní (pojednávanie na OS Bratislava IV vo veci

dňa 4.3.2009), pričom došlo zo strany právneho zástupcu k preklepu, keď namiesto OS BA V,

uviedol, že pojednávanie je na OS BA IV. Krajský súd vyhodnotil tento omyl ako zámer

právneho zástupcu oddialiť súdne pojednávanie, s čím právny zástupca nesúhlasil.

Rozhodnutie krajského súdu, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu

vyhodnotil za nezákonné. Krajský súd podľa neho obšírne cituje jednotlivé ustanovenia

zákona o azyle, ale ničím nevyvracia dôvody, ktoré navrhovateľ uviedol vo svojich

podaniach. Právny zástupca navrhovateľa žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ

žije a pracuje na Slovensku takmer 15 rokov a že uzavrel manželstvo s občiankou SR.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny. Zopakoval argumenty pre ktoré rozhodol negatívne o žiadosti

o udelenie azylu, doplnkovej ochrany ako aj ohľadne výroku o neexistencii prekážok

administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona. Poukázal na to, že v prípade

navrhovateľa ide o druhú žiadosť o udelenie azylu, v predchádzajúcom konaní ako dôvod

žiadosti udával obavy z vojnového konfliktu. Súvislosti s uzavretím manželstva s kresťankou

vtedy neuvádzal, jeho následnú dramatizáciu dôvodov žiadosti v súvislosti s uzavretím

manželstva odporca vyhodnotil za účelovú v snahe legalizovať pobyt na území SR, nakoľko

mu bol udelený trest administratívneho vyhostenia, ktorý nerešpektoval.

K námietke právneho zástupcu navrhovateľa, že súd nesprávne posúdil ospravedlnenie

a nariadil pojednávanie, odporca uviedol, že právny zástupca navrhovateľa pri ospravedlnení

podal súdu nepravdivú informáciu, čím uviedol súd do omylu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 4. augusta 2009 ( a ).

Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle a (v znení účinnom do 31.12.2007) ministerstvo

udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd

(písm. b/).

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa §13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)

Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne

vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,

náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v

ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest.

Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest

smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť

uložený.

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho

sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť

štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo

pre Slovenskú republiku (ods. 2).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,

že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území

Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu, (Správa MZV USA z 15.9.2006, materiál „Macedónsko“ a „Politika“

z internetovej stránky www.wikipedia.org. – voľná internetová encyklopédia, materiál

„Macedónsko“ vedený pod č. p. MU-57-1/ODZS-2007, materiál Macedónsko“ z oficiálnej

stránky MZV SR, z článku „Macedónsky premiér priznal volebnú prekážku“ - SME 6.7.2006,

„Macedónske voľby vyhrala opozícia„ - SME 7.7.2006, „Časť voličov v Macedónsku

si parlamentné voľby zopakuje“ - Pravda 19.7.2006, „Strana VMRO-DPMNE dostala

poverenie na zostavenie vlády“ – SME 28.7.2006, „Macedónsky parlament schválil zloženie

novej vlády„ – SME 27.8.2006, materiál „EÚ uberá z plynu v rozširovaní o balkánske

krajiny“ zverejnenom na internetovej stránke www.euroactiv.sk, Lexikón zemí 2003)

z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním

na posúdenie dôvodov žiadosti o azyl, dôvodov pre udelenie doplnkovej ochrany a dôvodov

pre rozhodnutie o existencii prekážok administratívneho vyhostenia navrhovateľa podľa

osobitného predpisu krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 2. 2.2007)

vyplynulo, že navrhovateľ trval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v predchádzajúcom

azylovom konaní. Uviedol, že si tieto dôvody pamätá. Jeho kamaráti bojovali za UČK a padli

v boji, on utiekol lebo sa bál. Navrhovateľ spresnil, že nikdy nebojoval.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v rodine má problémy, pretože si zobral kresťanku, jeho

otec a dvaja otcovi bratia sú moslimskí duchovní. Keď sa dozvedeli, že sa oženil

s kresťankou, tak mu povedali, že mu odrežú hlavu a predtým ho budú mučiť, lebo pošpinil

ich vieru. Na otázku prečo o týchto dôvodoch nehovoril v predchádzajúcom konaní, (kde iba

spomenul, že rodičia mu mali povedať, aby sa domov nevracal, keď si zobral katolíčku),

navrhovateľ odpovedal, že tak to ale bolo, ale nikto sa ho na to nepýtal.

Na otázku, či mu otec spolu so strýkami osobne povedal, že mu ublížia, keď si zobral

kresťanku, navrhovateľ odpovedal negatívne, dozvedel sa to od kamaráta, ktorý to počul.

Rozhodol sa preto krajinu opustiť a už sa nevrátiť. Na otázku, prečo nevyriešil tieto problémy

presťahovaním do inej časti Macedónska, navrhovateľ odpovedal, že Macedónsko je malá

krajina,, určite by ho našli. Napokon uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva

polície (za to že bojoval za UČK), ale aj rodiny.

Odporca v rozhodnutí, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil, poukázal na to,

že navrhovateľ požiadal o azyl po druhý krát, predchádzajúce konanie bolo právoplatne

skončené tak, že navrhovateľovi nebol udelený azyl a súčasne bolo rozhodnuté o tom,

že sa na navrhovateľa nevzťahuje zákaz vyhostenia do Macedónska.

Odporca v napadnutom rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl poukázal

na to, že jeho tvrdenia o tom, že jeho rodičia a príbuzní by ho kvôli sobášu s kresťankou

mohli mučiť, resp. zabiť, vyhodnotil za účelové. Nedôveryhodnosť jeho tvrdení podľa

odporcu podčiarkuje aj skutočnosť, že sám takéto vyhrážky od rodičov nikdy nepočul, dostali

sa k nemu sprostredkovane od známeho, ktorý ich údajne počul. Napriek týmto vyhrážkam

sa navrhovateľ v priebehu rokov 1995 až 2004 z územia SR, na ktorom sa zdržiaval

nelegálne, vracal do Macedónska a to do oblasti svojho bydliska, pričom sa údajne zdržiaval

u svojich známych, u ktorých aj pracoval. Z tohto pohľadu nebolo možné podľa odporcu

hovoriť o tom, že by bol vystavený akýmkoľvek aktom, ktoré by mohli byť považované

za prenasledovanie a ktoré by boli dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním

sa. Pričom by mu preukázateľne bránili ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu. Za skutočné

pohnútky navrhovateľa, ktoré viedli k podaniu jeho žiadosti o azyl odporca považoval snahu

o legalizáciu pobytu na území SR, nakoľko 2.2.1996 uzavrel manželstvo s občiankou SR.

Odporca v rozhodnutí poukázal na informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú,

že Macedónsko je pluralitnou parlamentnou demokraciou s fungujúcim súdnym systémom

a súdnou mocou.

Na základe uvedeného odporca navrhovateľovi azyl neudelil, rovnako mu neposkytol

doplnkovú ochranu a rozhodol, že u neho neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia

podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemožno

považovať za relevantné pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a pokiaľ teda

navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie

odporcu z týchto dôvodov za zákonné.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré

žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona

nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné

dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal

príslušné skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo, že navrhovateľ

nepreukázal opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone

o azyl. Podľa odvolacieho súdu s vyhodnotením pohnútok navrhovateľa, ktoré ho viedli

k podaniu žiadosti o azyl, ktoré odporca videl v snahe o legalizáciu jeho pobytu na území SR,

bolo potrebné súhlasiť. Ide pritom o otázku ktorú nie je možné riešiť v rámci azylového

konania, pretože by to znamenalo popretie účelu zákona o azyle a obchádzanie na to určenej

zákonnej úpravy pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu podľa

§ 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne naň

aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu

prekážky vyhostenia podľa osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy

navrhovateľ krajinu opustil, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho

záveroch nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. V postupe krajského súdu, ktorý

vec rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu nevidel odvolací súd

navrhovateľom tvrdené porušenie procesných predpisov. Krajský súd vychádzal z dôvodov

žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré verifikoval, pričom tvrdenie právneho zástupcu

o omyle ohľadne označenia Okresného súdu, na ktorom malo prebiehať kolidujúce

pojednávanie je z pohľadu uplatnenej námietky navrhovateľ irelevantné, pretože krajský súd

pri verifikácii vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol právny zástupca navrhovateľa.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona

treba považovať za zákonné a rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny podľa

.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 4. augusta 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová