Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/177/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. L., bývajúceho

v N., zastúpeného JUDr. M. C., advokátkou v N., proti odporkyni U. P., a.s., B., IČO : X.,

o určenie povinnosti plniť z poistnej zmluvy, ktorá vec je vedená na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 24. októbra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 24. októbra 2007, sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 20. júla

2005 č.k. - 76, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. decembra 2004 č.k. – 64

odmietol podanie navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia povinnosti odporcovi plniť

z poistnej sumy. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ faxom dňa 14. februára 2005

odvolanie, ktoré súčasne v uvedený deň podal i na pošte.

Okresný súd Bratislava I potvrdzujúc podľa ustanovenia

v znení do 31. augusta 2005, uznesením z 20. júla 2005 č.k. – 76 odmietol

odvolanie navrhovateľa s poukazom na Mal za to, že zásielka, obsahujúca

uznesenie súdu bola náhradným spôsobom doručená navrhovateľovi (jeho právnej

zástupkyni) dňa 24. januára 2005 a nie, keď si ju osobne prevzala až dňa 31. januára 2005.

Lehota na podanie odvolania preto uplynula dňa 8. februára 2005, a preto, ak navrhovateľ

podal odvolanie až dňa 14. februára 2005, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 24. októbra 2007 sp.

zn. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Uviedol, že právna zástupkyňa navrhovateľa svoje tvrdenia, že sa v čase doručovania

nezdržiavala v mieste doručovania ničím nepreukázala. Navyše mal za to, že jej doterajší

prístup k veci nesvedčil o zodpovednom prístupe pri zastupovaní účastníka.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Odôvodnil ho

dovolacím dôvodom podľa „, , “ v spojení s

Navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako i súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odôvodnenie dovolania uviedol, že nie je

ničím podložený záver odvolacieho súdu, že jeho právna zástupkyňa ničím nepreukázala, že

sa v čase doručovania nezdržiavala v mieste doručovania, keď zaslala spolu s odvolaním ako

prílohu doklad o tom, kde sa v čase doručovania zdržiavala. O tom, že sa v podaní príloha

nenachádzala, ju nikto neupozornil, ani ju o takéto potvrdenie nežiadal.

Odporca žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či jeho opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa o odmietnutí odvolania.

So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie pritom nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne

prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

takouto vadou.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu ako

i súdu prvého stupňa je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p (účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť

pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania v prípade, že podmienky preň neboli splnené.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie prvostupňového súdu sú touto

vadou postihnuté. Prvostupňový súd totiž odmietol odvolanie navrhovateľa, hoci pre také

rozhodnutie neboli splnené podmienky. V preskúmavanej právnej veci totiž nebolo mimo

rozumných pochybností preukázané, že navrhovateľ podal odvolanie oneskorene. Odvolací

súd, ktorý takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, zaťažil

i odvolacie konanie rovnakou vadou.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných

podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114

ods. 4 ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie

zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený

o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní

od upovedomenia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 20.7.1992 sp.zn. ). Tento dôsledok však môže nastať len

vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa

adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej

splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť

dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste

doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho,

čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy,

ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa

v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto

dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať

alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť

iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste

doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť

doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne

vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,

na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje

na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou

konkrétneho prípadu.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky o doručení uznesenia súdu prvého

stupňa právnej zástupkyni navrhovateľa, pripojenej k č.l. 65 spisu zrejmé, že obsahuje len

údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný

19. januára 2005, opakované doručenie bolo vykonané 20. januára 2005, zásielka bola

uložená na pošte 20. januára 2005 a že adresát zásielku prevzal v odbernej lehote 31. januára

2005. Okolnosť, že adresát sa v mieste doručenia (N.) dňa 19. januára 2005 zdržoval,

doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je

(doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Prvostupňový súd, ktorý odmietal odvolanie navrhovateľa proti svojmu uzneseniu

o odmietnutí podania, ako oneskorené uznesením z 20. júla 2005 č.k. – 76 ,

nevykonal na prešetrenie okolností doručovania žiadne šetrenie.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, vyzval súd

prvého stupňa, vzhľadom k skutočnosti, že právna zástupkyňa uviedla v odvolaní skutočnosti

o tom, že v čase doručovania bola na dovolenke mimo miesta svojho bydliska, a v svojom

odvolaní uviedla, že zasiela v prílohe potvrdenie, aby došetril túto skutočnosť dopytom

v podateľni súdu. Na preukázanie tvrdení však nevyzval samotnú adresátku, ktorej mala byť

písomnosť doručená a bez šetrenia potvrdil ako vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa

o odmietnutí odvolania .

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, že sa právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorej bolo doručované

odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zdržovala v čase doručenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa v mieste doručenia. Preto ak prvostupňový súd odvolanie navrhovateľa

uznesením odmietol ako oneskorene podané, a odvolací súd ako vecne správne potvrdil toto

uznesenie prvostupňového súdu, odňali mu obidva súdy svojím konaním a rozhodnutím

právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bolo ním napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa preskúmané súdom (porovnaj R 23/1994).

Navrhovateľ teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutia

prvostupňového i odvolacieho súdu majú vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie navrhovateľa je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako i súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, veta

za bodkočiarkou a ods. 2 prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková