Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f3d/370581.34c6ce.pdf
PDF · 97.5 KB
No categories available
5MCdo/3/2008
Najvyšší súd 5 M Cdo 3/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného MUDr. D. B.,
bývajúceho v B., proti povinnej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, o vymoženie 10 300 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3 Er 441/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. júla 2007 sp.zn. 1 CoE 122/2006 a uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I z 3. júla 2006 č.k. 3 Er 441/2006 – 31 v časti trov exekúcie, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Povinnej nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. júla 2006, č.k 3 Er 441/2006 – 31 zastavil
exekučné konania s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. a/ a ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo výške
5 930,-- Sk.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením
z 27. júla 2007 sp.zn. 1 CoE 122/2006 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a povinnej
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
povinný uhradil záväzok v plnom rozsahu a v určenej lehote za správne považoval aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania v zmysle § 203 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniam odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie za podmienok podľa § 243e ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. a § 237 písm. a/ O.s.p. Navrhol rozhodnutia v časti
výroku, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie vo výške 5 930,-- Sk do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Na odôvodnenie opravného prostriedku dovolateľ uviedol, že právomoc exekučného súdu je
okrem iného vymedzená existenciou materiálneho predpokladu na vykonanie exekúcie, t.j.
existenciou exekučného titulu. Rozsah právnych aktov, ktoré súd podľa nášho právneho
poriadku exekučným titulom, upravuje § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. V danej právnej
veci podal súdny exekútor na Okresný súd Bratislava I návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu – rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým bola
Slovenská republika zaviazaná na finančnú náhradu jednotlivcovi z titulu nemajetkovej ujmy.
Európsky súd pre ľudské práva je zriadený Dohovorom, konanie pred ním a výkon rozsudku
upravuje III. hlava. Dohovor upravuje úplný procesný postup súdu aj účastníkov konania,
vrátane opravného prostriedku, záväznosti a vykonávania rozsudkov s tým, že dohľadom
nad výkonom rozsudku je poverený Výbor ministrov ako medzinárodný orgán Rady Európy.
Slovenská republika ako člen Rady Európy sa v čl. 46 ods. 1 Dohovoru zaviazala vykonať
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v dobrej viere. Tým sa uplatňuje všeobecný
princíp medzinárodného práva, že zmluva sa má plniť v dobrej viere (článok 26 Viedenského
Dohovoru o zmluvnom práve). Týmto princípom sa riadila Slovenská republika aj v danom
prípade a sumu, ktorú bola rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva povinná
oprávnenému zaplatiť v plnom rozsahu v lehote stanovenej rozsudkom a vyplývajúcej z čl. 44
ods. 2 Dohovoru, tomuto uhradila (č.l. 56 súdneho spisu). Mimoriadny dovolateľ ďalej
uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva nie je podľa Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva orgánom Európskej Únie, ani rozhodnutím osvedčeným ako európsky exekučný
titul podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (Ú.V.EÚ L 143,
30. apríla 2004). Z uvedeného, ako aj z ustanovení § 41 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Exekučného
poriadku vyplýva, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nie je priamo vykonateľný,
neobsahuje doložku vykonateľnosti a nie je exekučným titulom vo vnútroštátnej právnej sfére,
keďže mu štát takýto účinok nepriznal. Preto mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie
zamietnuť bez nároku na náhradu trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor nemal takýto návrh
na vykonanie exekúcie prijať, pretože oprávnený nepredložil exekučný titul – vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 Exekučného poriadku). Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave
tým, že rozhodli o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie vo výške 5 930,-- Sk, rozhodli nad rámec svojej právomoci vyplývajúcej z O.s.p.
a Exekučného poriadku.
Oprávnený sa stotožnil s mimoriadnym dovolaním.
Povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 vykonaným zákonom č. 384/2008 Z.z), po zistení, že
mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok
(§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p., v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je
dôvodné.
I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je
dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane
jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.).
Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ
tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V mimoriadnom dovolaní je namietané, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. Toto ustanovenie sa
viaže k procesnej vade konania, v ktorom sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov.
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol
vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. Právomoc súdu upravuje § 7 a § 8 O.s.p.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú
princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov.
V zmysle § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína návrh.
Exekučné konanie je postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania
pri nútenom výkone judikovaného práva. Ide o osobitný typ občianskeho súdneho konania,
ktoré má charakter sporového konania. Exekučné konanie je upravené Exekučným poriadkom
a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.
Treba uviesť, že mimoriadny dovolateľ nenapadol svojím mimoriadnym opravným
prostriedkom výrok súdnych rozhodnutí, ktorými bolo exekučné konanie zastavené, ale
výslovne len tú časť výroku, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie. Preto sa dovolací súd nemohol zaoberať ani
mimoriadnym dovolateľom uvedeným právnym názorom o tom, že exekučný súd mal návrh
na vykonanie exekúcie zamietnuť bez nároku na náhradu trov exekúcie, keď súdny exekútor
nemal takýto návrh na vykonanie exekúcie prijať, pretože oprávnený nepredložil exekučný
titul. Z uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním nebol napadnutý výrok o zastavení
exekučného konania, a preto tento nemôže byť predmetom preskúmavacej činnosti
dovolacieho súdu.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov
uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, ako tomu bolo v predmetnej veci,
rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného
poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch obsahovať aj výrok o náhrade trov
exekúcie.
Nikomu inému ako súdu v takomto prípade takáto právomoc neprináleží, a ak
mimoriadny dovolateľ v tomto smere namietal nedostatok právomoci súdu, jeho právny názor
nie je správny.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky nie je opodstatnené a preto ho
zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).
Povinnej, ktorá mala v konaní o mimoriadnom dovolaní úspech, nepriznal dovolací
súd náhradu trov tohto konania, lebo v konaní o mimoriadnom dovolaní nepodala návrh
na náhradu trov tohto konania. (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. augusta 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková