Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/61/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu U., so sídlom vo V.,

zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ S., š.p., so sídlom v B.,

zastúpenému JUDr. V., advokátkou so sídlom v B., 2/ S., so sídlom v B., o určenie

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , na

dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. marca 2007 sp. zn.

a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. marca 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 3. júla 2006 sp. zn. -550 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom

území V. zapísaným na liste vlastníctva č. X., presne špecifikovaným v priebehu konania

podaním z 18. mája 2004 (č.l. 127-128 spisu), ktorú odôvodňoval tým, že tieto nehnuteľnosti

boli jeho právnemu predchodcovi pridelené do vlastníctva Výmerom Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 27. mája 1947 č. X.. Žalobu zamietol

z dôvodu, že žalobca nie je v danej veci aktívne legitimovaný, lebo nie je nositeľom

uplatneného práva; žalobca, resp. jeho právny predchodca nenadobudol predmetné

nehnuteľnosti v celosti (v podiele 1/1) do výlučného vlastníctva.

Okresný súd Prievidza uznesením zo 4. augusta 2006 č.k. -575 žalobcovi

uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania v sume 1 014 504,50 Sk;

žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

poukazom na Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že

nepodal návrh na ich náhradu v zmysle ods. l

Proti uvedenému rozsudku ako i uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd

v Trenčíne rozsudkom z 13. marca 2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania a uznesením z 13. marca

2007 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

rozsudku uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že

žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaný (z dôvodu uvedeného už súdom prvého

stupňa). Žalobu nepovažoval ani za procesne prípustnú v zmysle , keďže

v odvolacom konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom, boli

medzičasom zapísané Správou katastra Prievidza na liste vlastníctva č. X. v podiele 1/1 na

žalobcu. Nakoľko žalobca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporných

nehnuteľností, žalobca na podanej určovacej žalobe nemá naliehavý právny záujem.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil v spojení s

ods.1 Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov

prvostupňového konania, považoval za vecne správne z dôvodu, že súd prvého stupňa správne

pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie ods. l , nakoľko

neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 150

Proti rozsudku ako i uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom

žiadal zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania uviedol, že v konaní došlo k vade

v zmysle , lebo po tom, čo odvolací súd upozornil na novú skutočnosť, že

dňom 19. decembra 2006 bol katastrom zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností,

odvolací súd mal bez pojednávania konanie zastaviť a keďže tak neurobil, porušil ustanovenie

a v nadväznosti na to mal v súlade s ods. l písm. c/ nepriznať žiadnemu

z účastníkom náhradu trov konania. Ďalej namietal správnosť právneho záveru odvolacieho

súdu o nedostatku jeho aktívnej legitimácie na podaní predmetnej určovacej žaloby ako

i nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Preto bol toho názoru, že súdy vydali

zmätočné rozhodnutia nielen vo veci samej ale aj o trovách konania.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním žalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako

i uznesenie odvolacieho súdu.

I. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa § 238 ods. 1

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež

proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj

rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca existenciu procesných vád konania v zmysle

až g/ netvrdil a že namietal zaťaženie konania procesnou vadou

v zmysle

Dovolací súd procesné vady uvedené v ustanovení až g/

v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Pri posudzovaní existencie vady konania v zmysle (rozhodlo sa

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov) dovolací súd vychádzal z ustanovenia § 7 ods. l

, podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány, ako i z ustanovenia , druhá veta pred bodkočiarkou , podľa ktorého

ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec

po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

Za občianskoprávne vzťahy v zmysle ustanovenia

treba považovať majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi

týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto

občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. , ako legislatívny základ

všetkých občianskoprávnych vzťahov vôbec, upravuje teda všeobecné majetkové a osobné

vzťahy založené na princípe právnej rovnosti ( )

a autonómie ( ) ich subjektov, t.j. právnej možnosti na

základe vlastného rozhodnutia fyzických, právnických osôb a štátu usporiadať si vzájomné

práva a povinnosti odlišne od zákona. Charakteristickým znakom týchto vzťahov je

rovnocenné postavenie subjektov, pri ktorom jeden z účastníkov nemôže jednostranným

úkonom založiť povinnosť druhého účastníka a nemôže ani autoritatívne vynucovať splnenie

povinnosti druhého subjektu. Vecné práva (vrátane vlastníckych práv), ich ochrana, vzájomné

vzťahy vlastníkov susediacich nehnuteľností (tzv. „susedské právne vzťahy“) sú právnou

teóriou exaktne a dlhodobo zaraďované ako základná zložka súkromného práva, ktorá

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky je upravená Občianskym

zákonníkom. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že vzťahy medzi

žalobcom a žalovanými sú vzťahmi vyplývajúci zo súkromného práva, ktoré možno podriadiť

pod vzťahy výslovne vypočítané v ustanovení . Preto konanie nie je zaťažené

procesnou vadou v zmysle

Žalobca v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle ; nejde o dôvod, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho

konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha

dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov preto v žiadnom prípade

nezakladá vadu v zmysle

Žalobca v dovolaní ďalej namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. K odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať nemohli viesť ani

právne závery, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože súd svojím rozhodovaním

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo

účastníka. Či už teda súdy napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom

právnom posúdení veci (pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval),

neodňali tým žalobcovi možnosť pred súdom konať ( ).

Pokiaľ žalobca v dovolaní spochybňuje správnosť postupu odvolacieho súdu po tom,

čo mu oznámil novú skutočnosť, že bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník

sporných nehnuteľností, kedy mal podľa jeho názoru konanie zastaviť, z týchto tvrdení možno

vyvodiť, že namieta aj existenciu tzv. inej vady konania v zmysle

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd, aj s odkazom na vyššie uvedené dôvody týkajúce sa vady konania

v zmysle , z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencii tzv. inej vady

konania v zmysle považuje za potrebné uviesť, že dovolací súd

môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,

keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej

veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle Pokiaľ by aj odvolací

súd v rozpore s nezohľadnil stav existujúci v čase jeho meritórneho

rozhodovania (čoho sa však v danom prípade odvolací súd nedopustil), rozhodol by vecne

nesprávne. Samotná vecná nesprávnosť nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Vydaním vecne

nesprávneho meritórneho rozhodnutia súd účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať

v zmysle

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalobcu

odmietol podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

II. Žalobca dovolaním napadol aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie Okresného súdu Prievidza zo 4. augusta 2006 č.k. -575, ktorým

žalobca bol zaviazaný v lehote 3 dní zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania v sume

1 014 504, 50 Sk. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska

( veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie o trovách konania.

Ustanovenie ale v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania.

Dovolanie žalobcu by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v (porovnaj tiež rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. , ktorý bol

publikovaný ako R 117/1999).

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené.

So zreteľom na obsah dovolania žalobcu treba v danom prípade opätovne osobitne

zdôrazniť, že spája prípustnosť dovolania výlučne len so závažnými procesnými

vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné

vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v ) a tiež iné nesprávnosti

než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci

právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Dovolanie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdení veci ( )

odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by

v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia;

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na to, že vady konania v zmysle neboli v dovolacom konaní

zistené, dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu proti potvrdzujúcemu

uzneseniu odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani z , ale ani z

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto aj toto dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Keďže dovolanie odmietol ako procesne neprípustné, nezaoberal sa

vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

III. V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd napriek tomu žalovaným 1/ a /

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy tohto konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková