Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5fc/371016.8cc78d.pdf
PDF · 97.71 KB
No categories available
3Cdo/16/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 16/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne 1/ Z., bývajúcej v H., 2/ M.,
bývajúceho v H., zastúpeného žalobkyňou 1/, 3/ M., bývajúcej v H., zastúpenej žalobkyňou
1/, proti žalovaným 1/., so sídlom v B., 2/ S., so sídlom v B., 3/ N., so sídlom V., o náhradu
škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 155/2005, na dovolanie
žalobcov 1/ až 3/ zastúpených JUDr. D., advokátkou so sídlom v B., proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 1. júla 2008 sp. zn. 8 Co 458/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/ až 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. septembra 2006 č.k. 16 C 155/2005-115
zamietol žalobu a žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol,
že žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej len „žalobcovia“) – právni nástupcovia zomrelého I. (ktorý
uzavrel zmluvy s nebankovými spoločnosťami H., o.c.p. a.s, B. a S., a.s. a zveril im peňažné
prostriedky v celkovej výške 638 000 Sk) sa v konaní domáhali, aby žalovaní 1/ až 3/ boli
súdom zaviazaní zaplatiť im 825 282 Sk s príslušenstvom ako náhrady škody, ktorú spôsobili
nesprávnym úradným postupom v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Žalobcovia vznik škody vyvodzovali z toho, že žalovaní 1/ až 3/
porušili svoje prevenčné povinnosti (§ 415 a § 420 Občianskeho zákonníka), žalovaní 1/ a 2/
povinnosti v zmysle zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov a žalovaná 3/ povinnosti dohľadu v zmysle § 59 zákona č. 385/1999 Z.z.
o kolektívnom investovaní. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že výsledky
vykonaného dokazovania nepreukázali vznik škody ani nesprávny úradný postup žalovaných
-2-3 Cdo 16/2009
1/ až 3/ a napokon ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom.
Na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júla 2008 sp. zn.
8 Co 458/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Výrok vo veci samej odôvodnil tým, že na základe výsledkov
dokazovania vykonaného v dostatočnom rozsahu nebol preukázaný nesprávny úradný postup
štátu (jeho orgánov), ani žalovanej 3/ v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb. V prípade
označených tzv. nebankových subjektov nešlo o investičné spoločnosti (fondy) zriadené na
základe zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ani
o správcovské spoločnosti zriadené podľa zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní.
Štát v týchto prípadoch nemal právo zakázať uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve
a iných súkromnoprávnych zmlúv. Ich účastníci uzatvárali tieto zmluvy slobodne, v rámci
zmluvnej autonómie. Mali si byť vedomí nielen možností zisku, ale aj rizika a strát v rámci
takto založených právnych vzťahov. K námietke žalobcov, že štát porušil svoju prevenčnú
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uviedol, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. je jedine nesprávny úradný
postup orgánov štátu. Porušenie prevenčnej povinnosti môže založiť iba všeobecnú
zodpovednosť v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je ale vo vzťahu k štátu
vylúčená osobitnou úpravou danou zákonom č. 58/1969 Zb. Pokiaľ teda súd prvého stupňa
s poukazom na nepreukázanie splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných 1/ až
3/ za škodu spôsobenú žalobcom zamietol celú žalobu ako nedôvodnú, rozhodol vecne
správne. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 O.s.p.). O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Pokiaľ súd prvého stupňa
zamietol žalobu z dôvodu predčasného uplatnenia práva na náhradu škody (podľa jeho názoru
môže škoda vzniknúť až v nadväznosti na výsledok konkurzného konania na majetok úpadcu
– nebankového subjektu), dovolatelia vyslovili názor, že škoda vznikla už zverením
peňažných prostriedkov nebankovým subjektom. Žalovaní 1/ až 3/ pritom mohli zamedziť
tomu, aby sa vo verejne šírenej reklame propagovala činnosť týchto nebankových subjektov.
Ku vzniku škody došlo v dôsledku zanedbania ich prevenčných povinností. Žalobcovia
žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený prvostupňový rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
-3-3 Cdo 16/2009
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu
uviedol, že dovolanie nie je procesne prípustné, a preto ho žiadal „zamietnuť“. Žalovaná 3/
žiadala procesne neprípustné dovolanie, ktoré navyše smeruje proti vecne správnemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu, „zamietnuť“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1
O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny názor,
ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť ich dovolania nezaložil ani
odvolací súd tým, že by vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom
prípade preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p.
Dovolanie žalobcov by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal
tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
-4-3 Cdo 16/2009
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Žalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdili a procesné
vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto
Všetky dovolacie námietky žalobcov sa z hľadiska obsahového týkajú právneho posúdenia
veci súdmi nižších stupňov, ktoré dovolatelia nepovažujú za správne. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym
posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu
na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že prípustnosť dovolania žalobcov v časti, ktorá smeruje
proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, je vylúčená ustanovením § 239
ods. 3 O.s.p.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov je procesne
neprípustné (§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p., § 237 O.s.p. a § 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie preto
odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní nemali žalobcovia úspech a nevzniklo im právo na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže
-5-3 Cdo 16/2009
procesne úspešní žalovaní nepodali návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania,
dovolací súd im nepriznal náhradu trov tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková