Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/212/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej

veci žalobcu v 1. rade: Č., a. s. P., IČO: X., N., P., Č. a žalobcu

v 2. rade: S., a. s. P., IČO: X., P., B., obaja zastúpení JUDr. V.K.., advokátom, N., B., proti

žalovanému v 1. rade: S. S., a. s., IČO: X., Z., B., žalovanému v 2. rade: J., nar. X., bytom P.,

B., žalovanému v 3. rade: M., nar. X., bytom P., B., žalovanému v 4. rade: JUDr. M.B., nar.

X., bytom N., I., žalovanej v 5. rade: Ing. Ľ.U., nar. X., bytom Š., B., žalovanému v 6. rade:

Ing. J.K., nar. X., bytom O., žalovanej v 7. rade: Ľ.K., nar. X., bytom O., žalovanej v 8. rade:

Ľ.B., nar. X., bytom Z., B., žalovanej v 9. rade: M.P., nar. X., bytom L., B. a žalovanej v 10.

rade: M.M., nar. X., bytom U., K., žalovaní 1/ až 3/ a 5/ až 10/ zastúpení JUDr. M.B..,

advokátom, Š., P., B. I, o ochranu obchodného mena, obchodného tajomstva z nekalej

súťaže, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 26. júna 2007 č. k. -499, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

26. júna 2007 č. k. -499 v znení opravného uznesenia zo dňa 10. septembra 2007

č. k. -538 v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému v 1. rade uložená

povinnosť zdržať sa verejného či neverejného šírenia údajov, z ktorých by priamo alebo

nepriamo vyplýval záver, že žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom žalobcu v 2. rade, a že

žalovaný v 1. rade preberá všetky práva a záväzky z dohôd a zmlúv, ktoré má uzavreté

s obchodnými partnermi žalobca v 2. rade od svojho vzniku, p o t v r d z u j e .

V prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia uložil

žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa verejného či neverejného šírenia údajov, z ktorých

by priamo alebo nepriamo vyplýval záver, že žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom

žalobcu v 2. rade a že žalovaný v 1. rade preberá všetky práva a záväzky z dohôd a zmlúv,

ktoré má uzavreté s obchodnými partnermi žalobca v 2. rade od svojho vzniku. Vo zvyšku

súd žalobu zamietol a žalovaným v 1/ až 10/ rade priznal voči žalobcom trovy konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia si uplatnili proti žalovaným právo

na ochranu obchodného mena podľa ust. § 10 a nasl. Obch. zákonníka, na ochranu

obchodného tajomstva podľa ust. § 17 a nasl. Obch. zákonníka a ochranu proti nekalej súťaži

podľa ust. § 44 a nasl. Obch. zákonníka. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v 1. rade

je jediným akcionárom žalobcu v 2. rade s dátumom vzniku 31. 12. 1991, žalovaný v 1. rade

bol do obchodného registra Okresného súdu Bratislava v Bratislave zapísaný s dňom vzniku

07. júla 1997.

Z návrhu vyplynulo, že žalobca v 2. rade a žalovaný v 1. rade majú ten istý predmet

podnikania, v tom istom sídle s obchodným názvom a logom ľahko zameniteľným. Týmto

svojím konaním žalovaný v 1. rade porušil ust. § 10 Obch. zákonníka, pretože jeho obchodné

meno a logo je ľahko zameniteľné s obchodným menom a logom žalobcu v 2. rade. Žalovaní

v 2. až 10. rade, sú bývalými vedúcimi pracovníkmi žalobcu v 2. rade, alebo zakladatelia

žalovaného v 1. rade, alebo členom jeho orgánov. Žalovaný v 1. rade začal svoju

podnikateľskú činnosť listom zo dňa 29. 07. 1997, ktorým oznamoval všetkým zákazníkom

žalobcu, že od 21. 07. 1997 preberá všetky práva a záväzky z dohôd a zmlúv, ktoré

k uvedenému dňu mali uzavreté s tým, že všetky telefonické, faxové a ďalekopisné čísla

i poštové adresy zostali rovnaké, len sa zmenilo bankové spojenie, čo je nezlučiteľné s naším

právnym poriadkom a spôsobilým privodiť ujmu, či likvidáciu žalobcu. Podľa oznámenia

bývalého predsedu predstavenstva žalobcovia zistili, že žalovaní v 2. až 10. rade, okrem

žalovaného v 4. rade, ako aj všetci ostatní zamestnanci žalobcu v 2. rade skončili pracovný

pomer u žalobcu v 2. rade a začali pracovať u žalovaného v 1. rade. Žalovaní v 2. až 10. rade

zastávali dôležité riadiace funkcie u žalobcu v 2. rade a boli v styku s obchodným tajomstvom

žalobcu v 2. rade. Svojím konaním tým, že pokračujú v obchodných aktivitách žalobcu

v 2. rade, porušujú ust. § 17 a nasl. Obch. zákonníka na ochranu obchodného tajomstva, čím

spôsobili a spôsobujú škodu na úkor žalobcov. Žalovaný v 1. rade na výzvu žalobcu v 2. rade

k zdržaniu sa nekalosúťažného konania, nereagoval. Žalobcovia doložili k návrhu dôkazné

listiny (fotokópiu zápisnice z pracovného rokovania zástupcov žalobcu v 2. rade a žalobcu

v 1. rade, konaného dňa 31. 07. 1997 v B., fotokópiu odpisu notárskej zápisnice spísanej dňa

25. 08. 1997 notárkou JUDr. T.Š. o osvedčení priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia

žalobcu v 2. rade, list žalobcu v 2. rade adresovaný žalobcovi v 1. rade zo dňa 27. 11. 1996

o výpise zo zoznamu akcionára, fotokópiu oznámenia zo dňa 29. 07.1997 žalovaného v 1.

rade, že od 21. 07. 1997, preberá spoločnosť žalovaného v 1. rade činnosť, všetky práva,

záväzky z dohôd a zmlúv, ktoré mal k tomuto dňu s firmou P. spoločnosť žalovaného v 1.

rade, upozornenie žalobcu v 2. rade adresovaného žalovanému v 1. rade zo dňa 03. septembra

1997 na okamžité skončenie nekalosúťažného konania, fotokópiu rozpisu škody na strate

obchodnej marže realizovanej obchodnou spoluprácou, škody na strate majetku dcérskej

spoločnosti, obrat žalobcov, prijaté dividendy od žalobcu v 2. rade, zisk z ukončených

zákaziek žalobcov, leták žalovaného v l. rade, fotokópie listov žalovaného v 1. rade, pod

„hlavičkou“ žalobcu v 2. rade adresovaného žalobcovi v 1. rade zo dňa 02. 08. 1997, 10. 08.

1997 a 11. 08. 1997, označených ako zaslanie prepravných dokladov, fotokópiu zápisnice

z valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade konaného dňa 02. 06. 1997, fotokópiu kúpnej

zmluvy uzavretú medzi žalobcovi v 2. rade a žalovaným v 1. rade zo dňa 21. 07. 1997

o predaji nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. K., LV č. X., fotokópiu faxovej správy

obsahujúcej komisionársku zmluvu, uzavretú medzi S., o. c. p., a. s., B. a žalobcom v 2. rade,

znalecký posudok č. 128/2001 G. spol. s r o., T. z novembra 2001 k vyčísleniu škody

vzniknutej žalobcom, odborný posudok č. 153/2001 vypracovaný znalcom Ing. J.K. o ocenení

nehnuteľnosti administratívnej budovy s príslušenstvom v K. LV č. X., kat. územia K., parc.

č. 2201, 2202, fotokópiu pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie žalobcu v 2. rade na

deň 25. 08. 1997, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade zo dňa 02. 06.1997.

Podaním zo dňa 10. januára 2006 žalobca navrhol zmenu petitu tak, aby súd

rozhodol:

Žalovaní sú povinní zdržať sa verejného, či neverejného šírenia údajov. Z ktorých by priamo,

alebo nepriamo vyplýval záver, že žalovaný v 1. rade, je právnym nástupcom žalobcu

v 2. rade a že žalovaný v 1. rade preberá všetky práva a záväzky z dohôd a zmlúv, ktoré mal

uzavreté s obchodnými partnermi žalobca v 2. rade od svojho vzniku.

Žalovaní sú povinní zdržať sa užívaní, označení a programovaní obchodného mena a logá

svojho podniku a svojich služieb ako S. S. a. s., P., B..

Žalovaným sa zakazuje disponovať a užívať majetok žalobcu v 2. rade, zaťažovať tento

majetok, alebo prevádzať vlastníctvo k tomuto majetku v prospech tretích osôb, prenášať

a prevádzať záväzky, pohľadávky, práva a povinnosti na iné osoby.

Žalovaní v 1. až 10. rade sú povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť žalobcom primerané

zadosťučinenie v sume 18 mil. Sk.

Žalovaní v 1. až 10. rade sú z dôvodu dopustenia sa nekalosúťažného konania voči žalobcom

povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom škodu v sume 125 346 850,– Sk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov. Svedkyňa JUDr. J.M.., nar. X., bytom

J., P.0, Č. uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu v 1. rade od roku 1991. Niekedy po roku

1993 sa žalobca v 1. rade rozhodol založiť dcérsku spoločnosť, t. j. žalobcu v 2. rade. O dianí

v tejto obchodnej spoločnosti sa dozvedela na základe podnetu zo strany generálneho riaditeľa

žalobcu v 1. rade. Bola vytvorená pracovná skupina, ktorá vycestovala na S. prešetriť

situáciu. V sídle žalobcu v 2. rade sa od p. J. dozvedeli, že všetci zamestnanci žalobcu v 2.

rade dali výpovede a zhodou okolností skončila aj platnosť nájomnej zmluvy na prenajaté

priestory sídla spoločnosti žalobcu v 2. rade. Zistili, že zamestnanci nedali výpoveď, ale sa

dohodli so zamestnávateľom na rozviazaní pracovného pomeru a zo strany p. J. nebolo

vyjasnené, prečo nepožiadal o predĺženie nájomnej zmluvy na prenajaté priestory. Vybavenie

kancelárií bolo zariadením patriacim žalobcovi v 2. rade a bolo používané zamestnancami

žalovaného v 1. rade. Do pobočky v K. sa pracovná skupina nedostala.

Svedok Ing. J.M., nar. 24. 07. 1970, bytom Ď., B. uviedol, že bol zamestnancom

žalobcu v 2. rade a neskôr zamestnancom žalovaného v 1. rade, kedy ukončil pracovný pomer

v S. a. s., si nevedel spomenúť. K zmene zamestnávateľa sa rozhodol na základe ponuky a na

základe vlastného zváženia po získaní informácie, o tom, že žalobca v 1. rade plánuje zatvárať

svoje zahraničné pobočky. Po zmene zamestnávateľa prakticky chodil do totožnej kancelárie,

ako pred zmenou zamestnávateľa. Postupom času došlo k zmene zariadenia kancelárií aj

výpočtovej techniky.

Súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že

predmetom sporu je ochrana obchodného mena a ochrana pred nekalosúťažným konaním

zo strany žalovaných v zmysle vyššie uvedeného upraveného petitu podľa podania žalobcov

zo dňa 10. 01. 2006.

Z listu žalovaného v 1. rade adresovanom zahraničným partnerským firmách

nesporne vyplýva, že žalovaný v 1. rade uviedol, že je právnym nástupcom žalobcu v 2. rade

a zmenilo sa „iba“ číslo účtu. V prípade, ak medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade nedošlo

k nejakej dohode o podnikateľskej činnosti, je možné tento „obežník“ kvalifikovať ako

konanie spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu a zaistiť tým žalovanému v 1. rade

v hospodárskej súťaži prospech v zmysle ust. § 45 ods. 1 Obch. zákonníka. Z výpisu o zápise

žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade vyplýva určité nepriame personálne prepojenie medzi

členmi predstavenstiev (K. – Ing. K.), prokúra pre Ing. M.L. u žalobcu v 2. rade a predseda

predstavenstva u žalovaného v 1. rade. Z týchto údajov má súd jednoznačne preukázané, že

došlo k porušeniu generálnej klauzuly § 44 ods. 1 Obch. zákonníka, keď žalovaný v 1. rade

v rozpore s dobrými mravmi začal podnikať s portfóliom žalobcu v 2. rade, čím žalobcovi v 2.

rade privodil ujmu v podnikateľskej činnosti žalobcu v 2. rade.

Obchodné meno podľa ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka, nesmie byť zameniteľné

s obeh. menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi,

alebo o predmete podnikania. Túto povinnosť v zmysle cit. ust. má nielen podnikateľ, ale aj

registrový súd, podľa ktorého bola asi dostatočná miera odlíšenia, keď vykonal zápis

žalovaného v 1. rade.

V časti žaloby týkajúcej sa zákazu disponovať a užívať majetok žalobcu. Prenášať

a prevádzať záväzky, pohľadávky, práva a povinnosti na iné osoby – v čase rozhodovania

nebolo preukázané, že by disponovali žalovaní s majetkom, alebo nejakými majetkovými

právami žalobcov.

Nárok na zaplatenie 18 mil. Sk z titulu primeraného zadosťučinenia odvodené

od ročného obratu žalobcu v 1. rade a dlhoročnej tradícii jeho pôsobenia na trhu so špedično-

dopravnou činnosťou, nebolo nejakým spôsobom voči žalovaným v 2. až 10. rade

odôvodnené. Vytvorením obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade, žalobca v 2. rade súdu

nepreukázal, že by na základe informácií získaných napr. z pracovného rokovania zástupcov

žalobcov, konaného dňa 31. 07. 1997, urobil určité opatrenia súvisiace s poskytnutím

informácií všetkým svojím obchodným partnerom o tom, že konanie, resp. podnikateľská

činnosť žalovaného v 1. rade v žiadnych súvislostiach nesúvisí s podnikateľskou činnosťou

žalobcu v 2. rade. Z uvedenej zápisnice okrem iného vyplýva, že žalobcovia vznik žalovaného

v 1. rade určitým spôsobom akceptovali, napr. pri riešení príchodu kamiónov, určených

na žalobcu v 2. rade, že je možné rokovať so spoločnosťou žalovaného v 1. rade o ich

vybavení, aby nevznikla škoda „veľkého rozsahu“.

Náhrada škody bola žalobcami vypočítaná, zo straty podielu na zisku 32 300,– Sk

zo straty obeh. marže, realizovanej obeh. spoluprácou vrátane straty na úrokoch v sume

24 599,-- Sk, škoda na majetku dcérskej spoločnosti 17 834 tis. Sk, predložil žalobca v 1. rade

nepreukázateľnými dokladmi fotokópiami podkladových materiálov, nepreukazujúc, ako

hospodárske výsledky žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade za určité obdobie skutočne

dosiahli, aký rozsah hnuteľného majetku im bol zo strany žalovaného v 1. rade odobratý,

v neposlednom rade v akom rozsahu škody svojim konaním podieľali žalovaní.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol tak, ako

vyplýva z výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa

01. augusta 2007 proti časti, ktorou bol návrh zamietnutý a trovám konania. Odvolanie podali

podľa , ,

V odôvodnení odvolania uviedli, že v napadnutom rozsudku súd nedostatočne, ba až

vôbec neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy. Tieto zásadné nedostatky odôvodnenia rozsudku spôsobili, že výroková

časť napadnutého rozsudku nemá oporu v jeho odôvodnení.

Žalobcovia majú za to, že súd správne konštatoval dopustenie sa nekalosúťažného

konania žalovaným v 1. rade podľa ust. 44 ods. 1 Obch. zákonníka. Z dôkaznej listiny, ktorú

mal súd preukázanú – fotokópia oznámenia zo dňa 29. 07. 1997 žalovaného v 1. rade, že

od dňa 21. 07. 1997, preberá spoločnosť žalovaného v 1. rade činnosť, všetky práva a záväzky

z dohôd a zmlúv, ktoré mala k tomuto dňu s firmou P. spoločnosť žalovaného v 1. rade

vyplýva, že bola v mene žalovaného v 1. rade podpísaná žalovaným v 2. rade, hoci ten v tom

čase nebol podľa vlastnej výpovede, v žiadnom vzťahu so žalovaným v 1. rade. Navyše v tom

čase bol predsedom predstavenstva žalobcu v 2. rade a jeho samostatným prokuristom. Aj

žalovaný v 2 .rade sa teda dopustil nekalosúťažného konania spolu so žalovaným v 1. rade.

Zároveň majú za to, že vzhľadom na okolnosti, je konanie žalovaného v 1. a 2. rade

jednoznačným nekalosúťažným konaním, ktoré vyvoláva nebezpečenstvo zámeny so

žalobcom v 2. rade. Žalovaný v 1. rade používal identické logo, ochrannú známku (ku ktorej

užívaniu nebol v tom čase oprávnený, pretože k prevodu ochrannej známky došlo až dňa 20.

08. 1997). Rozposielanie obežníkov zahraničným firmám potvrdzuje aj navrhovaný dôkaz –

Potvrdenie spoločnosti D. o obdržaní listu zo dňa 29. 07. 1997, v ktorom žalovaný v 1. rade

zámerne nepravdivo informoval o právnom nástupníctve žalobcu v 2. rade. Súd prvého stupňa

teda nedostatočne vyhodnotil dôkaznú listinu – list adresovaný spoločnosti P., nakoľko z nej

vyplýva, že nekalosúťažného konania sa dopustil aj žalovaný v 2. rade. V tejto súvislosti

poukázali na ďalšie dôkazy, preukazujúce, že žalovaný v 2. rade bol už v roku 1999 činný

aj u žalovaného v 1. rade (potvrdenie Z. z 22. 11. 1999 určené a. s., K.).

Listinami – Pozvánka na VZ žalobcu v 2. rade z 30. 07. 1997 podpísaná žalovaným

v 2. rade, v ktorej okrem iného žalovaný v 2. rade navrhoval menovanie likvidátora žalobcu

v 2. rade a faxová správa zo dňa 12. 08. 1997 adresovaná JUDr. R.B. (v tom čase právny

zástupca žalovaného v 2. rade), v zmysle ktorej žalovaný v 2. rade požadoval zvolanie

valného zhromaždenia žalobcu v 2. rade, na ktorom by sa rozhodlo o zrušení a likvidácii

žalobcu v 2. rade – žalobcovia poukázali na súčinnosť žalovaného v 2. rade so žalovaným v 1.

rade, a to napriek tomu, že v tom čase bol členom štatutárneho orgánu žalobcu v 2. rade,

a teda konal v priamom rozpore s jeho záujmami.

Žalovaný v 2. rade zamlčal skutočnosť, že už dňa 30. 07. 1997 previedol

aj nehnuteľný majetok – budova v K., zo žalobcu v 2. rade na žalovaného v 1. rade. Takisto

zamlčal skutočnosť, že žalovaný v 1. rade už v tom čase podnikal s tým istým hnuteľným

majetkom, ktorý ešte pred pár dňami patril žalobcovi v 2. rade.

Odvolatelia sa nestotožnili tiež s názorom vysloveným prvostupňovým súdom

ohľadne obchodného mena žalobcov. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti taktiež považujú

za absolútne nedostatočné, pretože sa neopiera o vykonané dôkazy, ani o navrhované dôkazy.

Súd mal skúmať, či obchodné meno žalovaného v 1. rade nie je zameniteľné s obchodným

menom žalobcu v 2. rade, a to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, z nekalosúťažného

hľadiska. Súd nedostatočne posúdil navrhované dôkazy, z ktorých bola zrejmá zameniteľnosť

loga. Súd sa vôbec nezaoberal otázkou, do akej miery bolo obchodné meno, logo, predmet

podnikania žalovaného v 1. rade spôsobilé vyvolať u tretích osôb zámenu so žalobcom

v 1. rade.

Odvolatelia taktiež nesúhlasia so zamietnutím návrhu na primerané zadosťučinenie

vo výške 18 mil. Sk, ako náhradu ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli z dôvodu nekalosúťažného

konania žalovaných. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobca v 2. rade

v dôsledku činnosti žalovaného v 1. rade zo dňa na deň stratil všetkých obchodných partnerov

a klientov, a to aj na základe nepravdivých informácií, ktoré rozširoval žalovaný v 1. rade

aj žalovaný v 2. rade. Čo sa týka výšky primeraného zadosťučinenia, žalobcovia poukazujú

týmto na súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá pri určení výšky

primeraného zadosťučinenia vychádza z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania

v pomere k vykázanému zisku odporcu v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného

konania. Je zrejmé, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy, pretože z predložených dôkazov

by podľa súdnej praxe NS SR bolo možné určiť výšku primeraného zadosťučinenia (zisk

za predchádzajúce roky sa dal učiť podľa údajov žalobcu v 1. rade, prípadne podľa výsluchov

žalovaného v 2. rade, daňových priznaní, zápisnice z valného zhromaždenia žalobcu v 2. rade

zo dňa 02. 06. 1997 (zisk po zdanení za rok 1996 vo výške 2,584 mil. Sk) a pod. Súd sa však

týmito dôkazmi vôbec nezaoberal.

Prvostupňový súd zamietol návrh žalobcov na náhradu škody vo výške

125 346 850,– Sk, z dôvodu nekalosúťažného konania, pretože podľa názoru súdu žalobca

v 1. rade vyčíslil na základe nepreukázateľných dokladov, nepreukázal aké hospodárske

výsledky žalobcovia dosiahli, aký rozsah hnuteľného majetku im bol zo strany žalovaného

v 1. rade odobratý, a v akom rozsahu škody sa žalovaní podieľali svojím konaním. Žalobcovia

však majú za to, že súd nedostatočne posúdil dôkazy a v dôsledku toho nedostatočne zistil

skutkový stav – predpoklady na priznanie výšky náhrady škody. Čo sa týka prvého

predpokladu náhrady škody – protiprávne konanie, súd mal preukázané, že žalovaný v 1. rade

sa dopustil porušenia § 44 ods. 1 Obch. zákonníka, keď „v rozpore s dobrými mravmi začal

podnikať s portfóliom žalobcu v 2. rade, čím žalobcovi v 2. rade privodil ujmu

v podnikateľskej činnosti žalobcu v 2. rade (str. 6 napadnutého rozsudku). Prvostupňový súd

mal teda preukázané, že minimálne žalovaný v 1. rade sa dopustil protiprávneho konania. Súd

konštatoval, že žalobcovia nepreukázali výšku a opodstatnenosť škody. Žalobca v 1. rade

preukázal výšku vzniknutej škody, ktorá spočívala v skutočnej škode – majetkovej ujme

a v ušlom zisku, znaleckým posudkom č. 128/2001, vypracovaným znaleckou organizáciou

G., spol. s r. o. Súd počas konania nevykonal tento dôkaz vôbec, nevypočul znalca, ale úplne

z nepochopiteľných dôvodov, ktoré v odôvodnení neuviedol, zamietol celý znalecký posudok

bez ďalšieho. Žalobcovia majú za to, že ak súd nedisponoval možnosťami posúdiť skutočnosti

uvedené v znaleckom posudku, mal vypočuť, resp. pribrať znalca za účelom posúdenia

znaleckého posudku predloženého žalobcami. Súd bez uvedenia dôvodu spochybnil všetky

podkladové materiály znaleckého posudku, hoci tie vychádzali z oficiálnych účtovných

a daňových dokumentov, ktoré mal znalec predložené a overené.

Pokiaľ ide o konštatovanie, že žalobcovia nepreukázali, aký rozsah hnuteľného

majetku im bol zo strany žalovaného v 1. rade odobratý, žalobcovia poukázali na zápis

z pracovného rokovania z 31. 07. 1997, v ktorom žalovaný v 2. rade potvrdil, že s majetkom

žalobcu v 2. rade hospodári žalovaný v 1. rade, na výpovede žalovaného v 2. rade, ako

i výpoveď svedka Ing.J.M.. Poukázali i na to, že žalovaný v 1. rade navyše nadobudol na úrok

žalobcu v 2. rade prakticky bezodplatne aj nehnuteľný majetok – administratívna budova

v K., čo mal súd preukázané kúpnou zmluvou a prevodnými príkazmi na akcie.

Žalovaný v 1. rade nadobudol dňa 15. 08. 1997 od žalobcu v 2. rade zastúpeného

žalovaným v 2. rade, aj majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti D., s. r. o., a to v rozpore

so stanovami žalobcu v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nadobudol bezodplatne práva k ochrannej

známke žalobcu v 2. rade S. 174434 zmluvou zo dňa 20. 08. 1997 na žalovaného v 1. rade,

pričom bolo zrejmé, že vzhľadom na všetky okolnosti to bolo v rozpore so záujmami žalobcu

v 2. rade. Tieto skutočnosti žalobcovia preukázali listinami – Výpisom z registra ochranných

známok žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade a Zmluvou o prevode práva k ochrannej

známke S. z prevodcu, t. j. žalobcu v 2. rade na nadobúdateľa t. j. žalovaného v 1. rade zo

dňa 20. 08. 1997.

Žalobcovia podali odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách konania z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia. Zastávajú názor, že posúdenie úspechu žalobcov vo veci

ako nepatrného v pomere ku všetkým žalobným návrhom, je nesprávne. Žalobcovia

sa primárne domáhali zabránenia nekalosúťažného konania zo strany žalovaných, náhrady

ujmy a škody týmto spôsobenej. Hoci súd nepriznal žalobcom odškodnenie, napriek tomu

konštatoval, že žalovaný v 1. rade sa dopustil nekalosúťažného konania. V tejto súvislosti tiež

poukázal na ustanovenie vyhl. č.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Proti rozsudku podal odvolanie i žalovaný v 1. rade (proti prvému výroku) podaním

zo dňa 06. augusta 2007.

V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že by došlo k nekalej

súťaži zo strany žalovaného v 1. rade. V priebehu celého konania žalovaný v 1. rade tvrdil

a preukazoval, že k uvedenému konaniu nedošlo. V odvolaní spochybnil faxovú správu, ktorá

je podľa neho vyskladaná z viacerých dokumentov a nie je spôsobilým dôkazným

prostriedkom.

Ďalej v odvolaní poukázal na ust. v spojení s ust.

, t. j. aby súd mohol vyniesť napadnutý rozsudok, musel mať za preukázané, že

žalovaný v 1. rade k 26. 06. 2007 šíri vo vzťahu k tretím osobám informácie, že je právnym

nástupcom S., a. s. ..., a že prebral všetky práva a záväzky z dohôd, ktoré má s tretími

osobami uzatvorené S., a. s. ... Žalobcovia nepreukázali, že žalovaný v 1. rade sa dopúšťa

nekalosúťažného konania. Navrhol ním napadnutú časť výroku rozsudku zmeniť a žalobu

zamietnuť.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedli, že svoj

nárok preukázali, nielen faxovou správou, ale aj potvrdeniami od obchodných partnerov

o autenticite predloženého dôkazu. Trvajú na tom, že žalovaný v 1. rade sa dopustil

nekalosúťažného konania a navrhli v tejto časti rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust.

platného a účinného od 15. októbra 2008 a zistil, že odvolanie

žalovaného v 1. rade nie je dôvodné a odvolanie žalobcov je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého

rozsudku, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku žalobcov voči žalovaným.

Podľa § 44 ods. 1 Obch. Z. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom

a spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Generálna klauzula podľa obsahu všeobecne vymedzuje nekalú súťaž, ktorá je

predmetom právneho postihu a je založená na splnení troch podmienok a to“

a/ aby išlo o konanie v hospodárskej súťaži,

b/ aby toto konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže,

c/ aby bolo spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľom.

Ad a/ Pojem hospodárska súťaž nevymedzuje, ale treba vychádzať

z ustanovenia § 41 Obch. Z., podľa ktorého fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú

na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo

slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu

a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú však povinné pritom dbať na právne záväzné

pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Citované ustanovenie § 41

rozširuje pôsobnosť i na subjekty, ktoré inak jeho úprave

nepodliehajú. Vecným obsahom súťaže, na ktorý sa úprava vzťahuje, je daný obmedzením

na súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu, pričom z tohto nemožno

vyvodiť, že by mohlo ísť len o súťaž v rámci obchodných stykov medzi podnikateľmi.

Súťažiteľmi resp. subjektami súťažno-právnych vzťahov môžu byť tí, ktorí majú spôsobilosť

na právne úkony a nielen tí, ktorí majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Teda

súťažiteľmi môžu byť i rôzne záujmové združenia, rôzne spoločenstvá a pod. Pokiaľ ide

o hospodársky prospech, tento je rozhodne nutné chápať v širšom merítku, nielen čo do zisku,

ale napr. i postavenie súťažiteľa, jeho prestíž a pod., teda pod tento pojem je možné zahrnúť

i konania, ktoré nie sú zamerané na dosiahnutie zisku.

Ad b/ Dobré mravy súťaže sú pojmom mimoprávnym, ktoré sú merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti.

Ad c/ Tretím predpokladom naplnenia skutkovej podstaty nekalosúťažného konania je, aby

bolo spôsobilé privodiť ujmu, v danom prípade žalobcovi ako súťažiteľovi, pričom stačí, ak

vznik ujmy objektívne hrozí.

Pokiaľ ide o zvláštne skutkové podstaty nekalej súťaže (§ 47 písm. a/), platí pre ne, že

ich základ spočíva v klamlivých údajoch, vykonaných vo vzťahu k iným súťažiteľom alebo

spotrebiteľom. V ust. § 47 ide o vyvolanie nebezpečenstva zámeny s iným subjektom tým, že

bolo použité zvláštne označenie podniku, ktoré právom užíva iný súťažiteľ. Do tohto rámca

teda patrí i ochrana obchodného mena. Podnikateľský subjekt zapísaný v obchodnom registri

pod svojim obchodným menom, pod ktorým robí právne úkony (vstupuje do práv a záväzkov

a pod.), teda ide o označenie, ktorým je identifikovaný a jeho podstatné znaky sú určené

zákonom (§ 9 Obch. Z.). Obchodné meno je v súvislosti s jeho vlastnosťami chránené preto

neoprávneným zásahom samo o sebe a právne prostriedky ochrany obchodného mena môže

použiť každý, kto bol vo svojich právach dotknutý (§ 12 Obch. Z.). Zameniteľnosť podľa § 47

je pojmom objektívnym, nie je viazaná na subjektívne prvky. Pre naplnenie tejto skutkovej

podstaty sa nevyžaduje úmysel, ani nie je nutné, aby ten, kto sa takéhoto konania dopustí, si

bol zameniteľnosti vedomý.

Pokiaľ ide o prvý výrok napadnutého rozsudku, odvolací súd sa s názorom

vysloveným prvostupňovým súdom stotožnil.

V prevyšujúcej časti odvolací súd prijal názor, že rozhodnutie bolo vydané

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti

o správnosti vysloveného právneho názoru.

Pokiaľ ide o nárok ohľadne zameniteľnosti obchodného mena, v tejto časti nebolo

dôsledne skúmané, či nedošlo k porušeniu ust. § 10 ods. 1 Obch. Z., z obsahu ktorého

vyplýva, že jednou zo základných zásad je jeho nezameniteľnosť s obchodným menom onoho

podnikatelského subjektu.

Ak je zistené, že v rámci hospodárskej súťaže, nie však len v súvilosti s nekalou

súťažou, ale i v súvislosti s ochranou súťaže i v súvislosti s ochranou obchodného mena ako

nehmotného statku, boli porušené práva jednotlivcov, majú dotknuté osoby k dispozícii

sústavu hmotno-právnych nárokov (sankcií), ktoré môžu uplatňovať, a im zodpovedajúce

procesnoprácvne prostriedky obrany. Nároky uplatňované v súvislosti s nekalosúťažným

konaním majú majetkovú i nemajetkovú povahu. Základnými nárokmi sú požiadavky, aby sa

rušiteľ zdržal protiprávneho konania a odstránil závadný stav. Taktiež možno uplatňovať

náhradu škody, nárok na primerané zadosťučinenie. Nárok na primerané zadosťučinenie je

nárokom na plnenie za ujmu nemateriálnej povahy, ide o nárok objektívny, ktorý nie je

viazaný na splnenie akýchkoľvek subjektivnych podmienok. Pokiaľ ide o nárok na náhradu

škody, platia ust. § 757 v spojení s § 373 Obch. Z., pričom platí princíp objektívnej

zodpovednosti s možnosťou liberácie, avšak primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, by

bolo vyjadrením akejsi kompenzácie za nepreukázateľné straty, ktoré poškodený utrpel.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konstatoval, že ani v časti nároku na náhradu

škody ani v časti nároku primeraného zadosťučinenia, sa prvostupňový súd dôsledne neriadil

právnym predpisom, predložené dôkazy riadne nevyhodnotil resp. niektorými sa ani

nezaoberal (znalecký posudek), v čom odvolací súd vidí pochybenie pri rozhodovaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok v prvej

časti výroku podľa , ako vecne správny potvrdil a v prevyšujúcej časti

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom

rozhodne i o trovách konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 06. augusta 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková