Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/8/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v R.,

zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v T., proti žalovaným 1/ M. a 2/ A., obom

bývajúcim v B. a zastúpeným Mgr. J., advokátkou so sídlom v B., o určenie, že pohľadávka

patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že do dedičstva po poručiteľke S., ktorá naposledy

bývala v D. a zomrela X., patrí pohľadávka voči žalovaným vo výške 264 000 Sk. Uviedol, že

kúpnou zmluvou z 18. marca 1996 predala poručiteľka (jeho matka) žalovaným 1/ a 2/ (jej

dcére a zaťovi) polovicu rodinného domu s pozemkami v katastrálnom území D., ktoré sú

zapísané na liste vlastníctva č. X., za kúpnu cenu 264 000 Sk, uvedená suma ale nebola

vyplatená. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, lebo kúpna cena bola v celosti vyplatená

a poručiteľka následne s nadobudnutými peniazmi naložila podľa svojho uváženia.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 13. februára 2006 sp. zn. -183

žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky v uvedenej

výške. Výsledky vykonaného dokazovania nesvedčia o tom, že by kúpna cena nebola

predávajúcej vyplatená. Pokiaľ žalobca pripustil, že kúpna cena bola vyplatená, avšak za

života poručiteľky vzhľadom na jej zlý zdravotný stav nebola spotrebovaná, súd prvého

-2-3 Cdo 8/2009

stupňa uviedol, že v takom prípade by už nešlo o pohľadávku voči žalovaným a žalobca by

nemal naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. O náhrade trov konania

rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. mája 2008 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom súdu prvého

stupňa, že žalobca nepreukázal, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny. Nepreukázaným zostalo

aj tvrdenie žalobcu, že žalovaní zadržiavali finančné prostriedky vo výške zodpovedajúcej

kúpnej cene. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalobcu, že kúpna

zmluva je neplatná ( ), lebo predávajúca bola v čase jej uzavretia

hospitalizovaná a nachádzala sa v ťažkom psychickom a fyzickom stave. O trovách konania

rozhodol odvolací súd s poukazom na a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Uviedol, že odvolací súd sa vo

svojom rozhodnutí náležite nevyporiadal so všetkými odvolacími argumentmi, v rámci

hodnotenia dôkazov sa obmedzil len na konštatovanie všeobecných zásad dokazovania

v zmysle , nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takým je napríklad zistenie, že

kúpna cena bola uhradená a že S. priniesla sumu 264 000 Sk do bytu žalovaných (svedkyňa

E., ktorá túto okolnosť potvrdila, vypovedala účelovo). Žalobca súdu prvého stupňa vytkol, že

mu odoprel možnosť klásť tejto svedkyni otázky, v zápisnici o pojednávaní odmietol

zaprotokolovať ním vznesené námietky a zamietol návrhy na doplnenie dokazovania

kompletnou zdravotnou dokumentáciou S.. Pritom viaceré lekárske správy potvrdzujú, že S.

bola hospitalizovaná aj v čase, kedy jej mala byť – v byte žalovaných – vyplatená kúpna cena.

Keďže kúpna cena nemohla byť vyplatená, je kúpna zmluva „od začiatku neplatná – nulitná

z dôvodu nesplnenia základnej podmienky, a to vyplatenia 264 000 Sk“. Aj ďalšie časové

súvislosti boli podľa žalobcu v danom prípade významné; súdy napríklad nevenovali žiadnu

pozornosť tomu, že napriek nepretržitej hospitalizácii S. od 7. marca 1996 do 27. marca 1996,

menovaná uzavrela predmetnú kúpnu zmluvu 18. marca 1996 v priestoroch notárskej

kancelárie. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

-3-3 Cdo 8/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny názor,

ktorým by boli súdy viazané ( ). Odvolací súd výrokom svojho rozsudku

nevyslovil, že je dovolanie prípustné ( ). Prípustnosť dovolania žalobcu

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v ; dovolací súd je

povinný skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade ( ). O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá

žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

-4-3 Cdo 8/2009

dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

Žalobca namieta, že odvolací súd sa dostatočne nevyporiadal s jeho argumentmi

uvedenými v odvolaní, nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, nevysvetlil nevykonanie

niektorých dôkazov, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, nevysvetlil všetky dôvody

rozhodnutia a jeho rozhodnutie nie je vecne správne.

Dovolací súd k tomu uvádza nasledovné:

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je ale viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie

však procesnú vadu v zmysle V prejednávanej veci nevykonaním žalobcom

navrhovaného dokazovania nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, že

v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania podľa (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho

konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha

dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov. Nesprávne

vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá vadu v zmysle Treba poukázať aj

na to, že do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

().

-5-3 Cdo 8/2009

Dovolateľ tiež namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Pod túto námietku

treba zahrnúť jeho argumentáciu, že súdy nižších stupňov nedostatočne vysvetlili dôvody

postupu v konaní a rozhodnutia a že odvolací súd sa dôsledne nezaoberal jeho odvolacími

tvrdeniami. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle (teda nie vady konania v zmysle

). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolateľ zastáva názor, že súdy v konaní dospeli k neúplným alebo nesprávnym

skutkovým záverom a že tieto nesprávne právne posúdili. Neúplnosť alebo nesprávnosť

skutkových zistení nezakladá procesnú vadu konania v zmysle Právne posúdenie

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci

súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (R 43/2003).

Zo spisu vyplýva, že v určitom štádiu konania žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že

spôsob vykonávania dôkazov, vedenia súdneho pojednávania a protokolácie jeho priebehu nie

je v súlade so zákonom. Na pojednávaní 23. septembra 2005 (č.l. 135 spisu) súd prvého

stupňa po položení niektorých otázok právnym zástupcom žalobcu žalovanému 2/ nepripustil

ďalšie jeho otázky voči tomuto účastníkovi a upozornil zástupcu žalobcu, aby poznámkami

nerušil priebeh pojednávania. Zástupca žalobcu sa voči tomu ohradil a poprel, že by rušil

priebeh pojednávania; žiadal zaprotokolovať, že súd do zápisnice uvádza otázky v inom

znení, než sú kladené. Svoju nespokojnosť vyjadril žalobca aj v písomnom podaní

z 3. októbra 2005 adresovanom súdu prvého stupňa. V ňom uviedol, že postup súdu na

pojednávaní 23. septembra 2005 vykazoval znaky procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/

a spôsob protokolácie značne skreslil priebeh tohto pojednávania. Zo spisu ale vyplýva,

-6-3 Cdo 8/2009

že už na nasledujúcom pojednávaní (11. novembra 2005) súd prvého stupňa umožnil

právnemu zástupcovi žalobcu položiť žalovanému 2/ ním naformulované otázky, odpovede na

ktoré považoval za významné. Navyše, žalobca podal proti rozsudku súdu prvého stupňa

odvolanie (č.l. 191 spisu) a v tomto opravnom prostriedku využil možnosť uplatniť svoj vplyv

na konanie (medziiným vyjadriť sa nielen k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ale

tiež k vedeniu konania a priebehu dokazovania na pojednávaní 23. septembra 2005). Pokiaľ

za tejto situácie žalobca v dovolaní opakuje svoje námietky o priebehu dokazovania na

uvedenom pojednávaní, dovolací súd uvádza, že podmienka prípustnosti dovolania podľa

nie je splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom (iba)

pre časť konania a do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na

výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený,

odvolanie (R 39/1993). I keď teda prípadne v prejednávanej veci došlo na súdnom

pojednávaní 23. septembra 2005 k procesným vadám vytýkaným žalobcom, vzhľadom na

ďalší priebeh súdneho konania a ďalšie procesné možnosti žalobcu, ktoré mal k dispozícii

(a ktoré aj využil), treba vysloviť záver, že podmienky prípustnosti dovolania žalobcu podľa

nie sú splnené.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť dovolania žalobcu

nemožno vyvodiť ani z

Žalobca navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadol

výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je

síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia ( ).

Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v a

Ustanovenie ale vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná

procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu proti

tomuto výroku vyvodiť ani z

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalobcu podľa v spojení s ako smerujúce

-7-3 Cdo 8/2009

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková