Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/51/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Idy Hanzelovej, v právnej veci navrhovateľa: M. G. D., štátneho príslušníka Číny, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-584-16/PO-Ž-2008 zo dňa 15. decembra 2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -20 zo dňa 29. mája 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -20 zo dňa 29. mája 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené

v záhlaví tohto rozsudku. Týmto rozhodnutím odporca podľa a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a podľa a rozhodol, že sa navrhovateľovi neposkytne doplnková ochrana. Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ nespĺňa stanovené podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie a žiadal, aby

odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že odporca ako aj súd prvého stupňa nezistili náležite skutkový stav veci. Prvostupňový súd neprihliadol na vážnosť politickej situácie v Číne. Tým, že navrhovateľ požiadal o azyl, stal sa nepohodlnou osobou v Číne, obáva sa prenasledovania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že Slovenská republika neinformuje krajinu pôvodu žiadateľa o azyl, že jej obyvateľ požiadal o udelenie azylu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.08.2009 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie

poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta ).

Podľa ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných

dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak:

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel

z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich

veku, alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant

vopred písomne súhlasí (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia

zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie

rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu

alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ministerstvo udelí doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa je vážnym bezprávím:

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon 2. mučenie alebo neľudské zaobchádzanie alebo trest 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Ustanovenie rieši otázku poskytnutia doplnkovej

ochrany na účel zlúčenia rodiny.

Odvolací súd zo spisu zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ požiadal prvýkrát o udelenie azylu po nelegálnom prechode na územie SR dňa 16.07.2003 pred pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do Záchytného tábora Adamov – Gbely, ktorý dňa 19.07.2003 svojvoľne a bez udania dôvodu opustil. K jeho prvému konaniu bol vedený spisový materiál č.p.: MU-3477/PO-Ž/2003, v ktorom bolo konanie v zmysle 21.08.2003 zastavené.

Dňa 19.09.2008 navrhovateľ požiadal druhýkrát o azyl. Za účelom

zdôvodnenia jeho druhej žiadosti bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu bol členom Komunistickej strany Číny. Členstvo v strane mu mal vybaviť otec. Navrhovateľ Ďalej uviedol, že o tejto skutočnosti nemal žiadne potvrdenie ani doklad a taktiež, že nevyvíjal žiadne politické aktivity. Upresnil, že bol v strane viac – menej formálne. V súvislosti s členstvom v tejto politickej strane nemal v krajine pôvodu nikdy žiadne problémy. Trestne stíhaný nebol. Ako uviedol, hlavným dôvodom jeho žiadosti bola skutočnosť, že nemá rád Čínu. Počas vstupného pohovoru špecifikoval, že nemá rád čínsku vládu a komunistickú stranu, pretože sa nestará o ľudí. V jeho regióne sa žije veľmi ťažko, nie je tam práca a ľudia žijú veľmi biedne. Preto sa rozhodol opustiť Čínu a vycestovať do zahraničia. Pôvodne chcel vycestovať do Českej republiky, pretože tam má krajanov, avšak po zadržaní políciou požiadal o azyl na území SR. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

V spise sa nachádzajú relevantné správy o situácii v krajine pôvodu

navrhovateľa.

Odvolací súd zhodne so záverom krajského súdu dospel k záveru, že odporca

vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec po právnej stránke správne posúdil.

Odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie

azylu v zmysle a Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany,

odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v ) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné

a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení , pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Vzhľadom na horeuvedené dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd

rozhodol v súlade so zákonom rozhodnutie, keď rozhodnutie odporcu ako vecne

správne potvrdil. Preto najvyšší súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa v spojení s veta prvá a a tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. augusta 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová