Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoVš/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína

a členov JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Petra Szaba

v trestnej veci proti obvinenému Ing. J. P., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, vedenej

na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK , na neverejnom zasadnutí konanom

10. augusta 2009 v Bratislave o dovolaní obvineného Ing. J. P. proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 5. júna 2008, sp. zn. rozhodol

t a k t o:

Podľa dovolanie obvineného Ing. J. P. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 18. apríla 2007, sp. zn. PK bol obvinený

Ing. J. P. uznaný za vinného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a

ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že

dňa X. v presne nezistenom čase v Č. na Mestskom úrade vo svojej kancelárii a dňa X. asi o X.

hod. v Ž. v O. C. D. v C. v kaviarni ako primátor a zároveň štatutárny orgán mesta Č. najprv žiadal

úplatok v bližšie neurčenej výške, neskôr vo výške 1,5 milióna Sk pre seba od konateľa spoločnosti N.,

s. r. o., Ž. R. Ž. za bezodkladné zaplatenie faktúr č. X. zo dňa X., č. X. zo dňa X., č. X. zo dňa X.,

č. X. zo dňa X. a č. X. zo dňa X. v celkovej výške 29 852 969,50 Sk, vystavených touto spoločnosťou

za vykonanie prác v prospech mesta Č. na stavbe P. P. Č. – S., pričom dňa X. asi o X. hod. v Ž. na ulici

V. O. pred budovou č. X. vo svojom osobnom motorovom vozidle požadovaný úplatok od R. Ž.

o výške 1,5 milióna Sk v hotovosti prevzal.

Za to bol obvinenému Ing. J. P. uložený podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára

2006 trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s jeho zaradením na výkon trestu do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň mu bol uložený aj peňažný trest podľa § 53 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára

2006, vo výmere 500 000 (päťstotisíc) Sk a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, bol mu uložený aj trest

zákazu činnosti výkonu povolania alebo funkcie v orgánoch samosprávy na dobu 5 (päť) rokov.

Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podal obvinený Ing. J. P., bolo uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2008, sp. zn. podľa

ako nedôvodné zamietnuté.

Proti tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal obvinený Ing. J. P.

dovolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu. Opieral ho o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)

s tým, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku, pokiaľ

bol skutok kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a

ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006.

Obvinený v dovolaní na jednej strane, s poukazom na konštatuje,

že je treba rešpektovať doposiaľ zistený skutkový stav v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzápätí

na druhej strane konštatuje, že nemožno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že v uvedenej trestnej

veci možno dospieť k jednoznačnému záveru, že obvinený spáchal žalovaný skutok, keďže dôkazy

svedčiace v jeho prospech spochybňujú a vyvracajú takto vyslovený záver Špeciálneho súdu v Pezinku,

ako aj záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu.

V ďalšej časti dovolania obvinený polemizoval so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vyjadrenými v napadnutom uznesení vo vzťahu k dôkazom, ktoré usvedčovali obvineného

zo spáchania žalovaného trestného činu a vyčítal odvolaciemu súdu, že sa riadnym spôsobom

nevyrovnal s dôkazmi, ktoré svedčia proti vyslovenému záveru, že išlo o úplatok a poukázal najmä

na zvukovo-obrazový záznam, ktorý bol vyhotovený pred jeho zadržaním a z ktorého vyplýva,

že sa obvinený dopytoval svedka Ž., či v pondelok alebo utorok pôjdu spolu, lebo chce dať finančné

prostriedky na účely, na ktoré sa dohodli. Ďalej poukazoval na to, že zo zvukovej nahrávky

jednoznačne vyplýva, že od svedka Ž. požadoval zmluvy na sponzorské dary a svedok Ž.

mu aj odpovedal, že tieto zmluvy má v kancelárii a že ide o úplne jednoduchý návrh zmlúv.

Na základe toho obvinený Ing. J. P. v dovolaní konštatoval, že z uvedených sekvencií

rozhovoru vyplýva vôľa z jeho strany prijať finančné prostriedky ako sponzorský dar.

Odvolací súd sa podľa obvineného nevyrovnal so skutkovou a právnou argumentáciou

odvolania, ale iba vo všeobecnosti poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia a nepostupoval

v súlade s , a

Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 386

ods. 1 vyslovil, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený

zákon v ustanovení § 160a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, v jeho neprospech a aby podľa

toto uznesenie zrušil a podľa prikázal Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie

je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1,

ods. 2 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

( ).

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný

posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní,

a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu v zákone výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, nie však na revíziu skutkových zistení urobených

súdmi prvého alebo druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže

doplňovať, prípadne korigovať, len odvolací súd.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých

rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený, bez ďalšieho, prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré

vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorých

správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže hodnotiť) bol podradený pod správnu skutkovú podstatu

trestného činu upravenú v . Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho

dôvodu podľa

Dovolacie námietky obvineného Ing. J. P. sa nedotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku,

ale naopak, priamo a konkrétne spochybňujú skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa.

Obvinený iným spôsobom hodnotí dôkazy a vyvodzuje z nich iné závery a síce tie, ktoré boli podstatou

jeho obhajoby, že on si nevyžiadal úplatok, ani peniaze ako úplatok neprijal, ale prevzal ich ako

sponzorský dar od konateľa dodávateľskej firmy vykonávajúcej práce v prospech mesta. To sú však iné

skutkové závery, z ktorých obvinený vychádza, na rozdiel od súdov oboch stupňov, ktoré sa s touto

obhajobou obvineného vyrovnali a odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky výstižne rozobral

v napadnutom rozhodnutí, prečo sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v posudzovanej veci

išlo jednoznačne o úplatok.

Dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že po právnej stránke skutok uvedený

v rozsudku súdu prvého stupňa mohol byť a aj správne bol kvalifikovaný ako trestný čin prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. a tiež sa stotožňuje so záverom

odvolacieho súdu, že mohol byť kvalifikovaný v jednočinnom súbehu aj ako trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák., tak ako mu bolo pôvodne vznesené

obvinenie. Odvolací súd vysvetlil v napadnutom rozhodnutí, prečo toto pochybenie prvostupňového

súdu nebolo možné napraviť.

Z podobných dôvodov nebolo možné postupovať v neprospech obvineného ani v dovolacom

konaní. Dovolací dôvod podľa by bol v neprospech obvineného.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania

bol v neprospech obvineného a dovolanie je podané v prospech obvineného.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že z podaného dovolania je zrejmé, že nie sú splnené

dôvody dovolania podľa , a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. augusta 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová