Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoVš/3/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína

a sudcov JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Jozefa Kanderu, JUDr. Petra Paludu a JUDr. Petra Szaba

v trestnej veci proti obvinenému MUDr. A. O., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn.

BB-4 Tš 1/2005 o dovolaní obvineného MUDr. A. O. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24. apríla 2008, sp. zn. rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom

10. augusta 2009 v Bratislave

t a k t o:

Podľa dovolanie obvineného MUDr. A. O. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko B. B. z 2. júna 2006, sp. zn.

BB - bol obžalovaný MUDr. A. O. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa

§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.)

na tom skutkovom základe, že

v dňoch X. a X. na Notárskom úrade vo V. K. pred notárom JUDr. F. O. v úmysle získať

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území K., zapísaných na LV

č. X. (v súčasnosti po prečíslovaní na LV č. X.), spolu v podiele X. a na LV č. X. (v súčasnosti

po prečíslovaní na LV č. X.) vcelosti, uskutočnil v zmysle o Notárskom

poriadku vyhlásenie o nadobudnutí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním,

predstierajúc oprávnenú držbu predmetných nehnuteľností od údajného nadobudnutia v roku 1951

na základe darovacej zmluvy od svojich starých rodičov G. O. a M. O., rod. M., ktorí mali predmetné

nehnuteľnosti nadobudnúť v roku 1919 kúpou od pôvodných vlastníkov a následne získať vlastníctvo

vydržaním, čo sa nezakladalo na pravde, tieto nepravdivé vyhlásenia urobil MUDr. A. O. pred notárom

JUDr. F. O. a tak boli tieto vyhlásenia osvedčené notárskymi zápisnicami č. N., N. a N., na základe

ktorých bol zapísaný do katastra nehnuteľností, vedenom na vtedajšom Okresnom úrade v S.

ako vlastník týchto nehnuteľností, vo vyššie uvedenom podiele, pričom hodnota ním takto

nadobudnutého podielu predstavovala sumu 75 020 285 Sk, o ktorú poškodil Slovenskú republiku,

zastúpenú podnikom L., š. p., B. B., a ďalších podielových spoluvlastníkov takto prevedených

nehnuteľností.

Špeciálny súd za to uložil obvinenému MUDr. A. O. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia

slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol obvinený podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa v znení účinnom do 01. januára 2006 boli poškodené strany

Slovenská republika, zastúpená štátnym podnikom L. S. R., N.. S. č. X., B. B. a M. D., E. V., H. H., J.

L., H. S., J. V., A. D., H. S., právni nástupcovia po E. O.,

J. G., M. G., J. G., H. S., M. M., A. F., Mgr. J. D., M. D., J. V., A. V., J. P., J. Š., J. D., Š. L. a T. Š.

odkázaní s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.

Odvolanie, ktoré proti uvedenému rozsudku podal obvinený MUDr. A. O., bolo uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2008, sp. zn. podľa

ako nedôvodné zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený MUDr. A. O. prostredníctvom svojho obhajcu

dovolanie, ktoré opieral o dôvody podľa , a

Obvinený uvádzal, že vo veci konal a rozhodol na odvolacom súde senát, resp. členovia senátu,

ktorí mali byť z vykonávania úkonov daného trestného konania vylúčení. Argumentoval tým, že pokiaľ

v roku 1996, kedy odvolanie došlo na Najvyšší súd Slovenskej republiky bolo na tomto súde

v trestnom kolégiu deväť senátov, vec mala byť pridelená náhodným výberom spomedzi všetkých

týchto senátov a nie len spomedzi troch senátov, ktoré boli bez opory v zákone určené výlučne

len na rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, čím bolo podľa

neho porušené jeho právo na zákonného sudcu.

Ďalej namietal, že predseda odvolacieho senátu JUDr. Juraj Majchrák mal byť vylúčený

z prejednávania tejto trestnej veci aj preto, že v minulosti v rámci správneho súdnictva rozhodoval

vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , v ktorej bol

on ako žalobca účastníkom konania. Poukázal v tej súvislosti na prípad, v ktorom Ústavný súd

Slovenskej republiky z tých istých dôvodov vylúčil z konania a rozhodovania tohto súdu svojho sudcu,

ktorý v minulosti ako sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prejednával ním spomínanú

právnu vec, sp. zn. . Má preto dôvodné pochybnosti o nezaujatosti predsedu odvolacieho

senátu, ktorý rozhodoval v predmetnej trestnej veci.

Namietal tiež, že počas nahliadnutia do súdneho spisu na Najvyššom súde Slovenskej republiky

v januári 2006 v predmetnej veci, sp. zn. mu vedúca trestnej kancelárie odmietla vydať

potvrdenie o prevzatí a pridelení veci senátu 4 Toš za účelom zistenia, či predmetná vec bola pridelená

tomuto senátu náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

Obvinený namietal, že má pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcov rozhodujúcich

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu aj preto, lebo sa museli podrobiť

previerke Národného bezpečnostného úradu a tým de facto sa stávali závislými od jeho rozhodnutia,

či sú alebo nie sú spôsobilí konať a rozhodovať vo veciach určitého druhu a tým sú v konečnom

dôsledku mimoriadne ľahko ovplyvniteľní, aj keď nepriamo, výkonnou mocou, najmä s prihliadnutím

na fakt časovej obmedzenosti platnosti osvedčenia pre utajované skutočnosti stupňa utajenia „Prísne

tajné“.

Ako ďalší dôvod dovolania obvinený uvádzal nesprávne právne posúdenie zisteného skutku.

Uviedol, že neboli bez pochybnosti preukázané všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty stíhaného

trestného činu. Mal na mysli ako objektívnu stránku, tak aj subjektívnu stránku. V prvom rade

namietal, že nedošlo k žiadnemu obohateniu ako predpokladá ustanovenie § 250 Tr. zák. Poukázal

na to, že je síce pravdou, že na jednej strane podľa listov vlastníctva vystupoval v pozícii vlastníka

sporných nehnuteľností, na druhej strane v časti B listu vlastníctva by malo byť vyznačené v poznámke

postavenie oprávneného držiteľa podľa ustanovenia a na výpise listu

vlastníctva by mal byť vyznačený kód právneho vzťahu 1, t. j. oprávnená držba. On však nemôže niesť

zodpovednosť za to, že pochybenia urobili štátne orgány. Je však toho názoru, že napriek týmto

chybám sa dostal iba do postavenia oprávneného držiteľa, t. j. nenadobudol vlastnícke právo k sporným

pozemkom, a teda nedošlo z jeho strany k obohateniu. Vlastnícke právo by nadobudol až po uplynutí

desiatich rokov formou vydržania, za predpokladu, že by svoje vlastnícke právo k ním neuplatnil iný

subjekt, k čomu reálne došlo. Podotkol, že trestný čin podvodu je dokonaný až obohatením páchateľa,

čomu v jeho prípade nedošlo.

Ako ďalší dôvod nenaplnenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu uvádzal, že nebolo

preukázané, že by svojim konaním uviedol kohokoľvek do omylu, čo sa týka vlastníctva k sporným

pozemkom.

Argumentoval tým, že ak bol v čase spáchania skutku presvedčený o jeho vecnom práve

k dotknutým nehnuteľnostiam, nemohol v žiadnom prípade predstierať okolnosti, ktoré by neboli

v súlade so skutočným stavom veci, resp. nemohol mať taký úmysel. Chýba preto, podľa neho,

aj subjektívna stránka trestného činu podvodu. Uviedol, že v čase spáchania skutku sa cítil

a aj v súčasnosti sa cíti vlastníkom sporných pozemkov, o čom prebieha aj občianskoprávny spor

o určenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, preto nemohol mať akýkoľvek úmysel uviesť

kohokoľvek v tejto súvislosti do omylu, resp. spôsobiť komukoľvek škodu. Poukazoval pritom

na dôkazy vo veci vykonané, ktoré to majú preukazovať, najmä svedecké výpovede týkajúce sa prejavu

vôle jeho starých rodičov a existenciou listín preukazujúcich vlastnícke právo ich rodiny k dotknutým

pozemkom.

Okrem toho ponechal na zváženie dovolacieho súdu, či vzhľadom na výšku údajne ním

spôsobenej škody a výšku minimálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve bola

daná právomoc Špeciálneho súdu predmetnú trestnú vec prejednávať.

Ponechal na zváženie dovolaciemu súdu i otázky, či prostriedkami trestného práva mali byť

riešené otázky, ktoré sú typické pre civilno-právne vzťahy, keď sa v konečnom dôsledku trestnoprávna

represia a mocenské postavenie štátu zneužíva proti fyzickej osobe v rozpore s článkom 47 ods. 3

.

Preto obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa vyslovil porušenie zákona

z dôvodov uvedených v ustanoveniach a a podľa

napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 2. júna 2006, sp. zn.

BB-4 Tš 1/2005, zrušil. Navrhoval tiež odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia až do rozhodnutia

o dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie

je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1,

ods. 2 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolania musí odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd.

Podľa možno podať dovolanie ak vo veci konal alebo rozhodol

orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania.

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, sa zaoberal aj tým, či je splnená podmienka

pre podanie dovolania, keďže podľa dôvody dovolania podľa

odseku 1 písm. a) až písm. g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie,

známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom a zisťuje,

že námietky, ktoré by mali podľa obvineného opodstatňovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. a) a písm. e) , vznášal už v odvolacom konaní.

pripúšťa ako dovolací dôvod pod písmenom a) ods. 1 len ten,

ak vo veci rozhodol nepríslušný súd.

Podľa č. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktoré nadobudlo

účinnosť od 1. septembra 2004, upravujúce právomoc Špeciálneho súdu, bola v zmysle ods. 2 písm. d)

tohto ustanovenia, v nadväznosti na vládneho nariadenia č. z 22. septem-

bra 2004, ktorým sa ustanovovala výška minimálnej mzdy na čas spadajúci do obdobia, kedy obžaloba

došla na Špeciálny súd (1. júla 2005), daná právomoc tohto súdu na prerokovanie predmetnej veci

vzhľadom na výšku škody obsiahnutú v skutkovej vete obžaloby.

V predmetnom prípade rozhodoval Špeciálny súd zriadený na základe vtedy platného

zákona o Špeciálnom súde a aj na odvolacom súde rozhodoval príslušný odvolací senát zriadený

v súlade s príslušnými ustanoveniami vtedy platného zákona o Špeciálnom súde a zákona o sudcoch

č. , konkrétne jeho v tom čase platného a účinného, podľa ktorého

na Špeciálny súd bolo možné prideliť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov a podľa vyjadrenia

Národného bezpečnostného úradu podľa osobitného zákona bol oprávnený oboznamovať

sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“. Tieto podmienky platili rovnako

na sudcu dočasne prideleného alebo sudcu preloženého na Špeciálny súd, ako aj na sudcu, ktorý

rozhodoval o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu.

Rozvrh práce najvyššieho súdu, ako právny akt nižšej právnej sily, preto nesmel byť v rozpore

s týmto zákonným ustanovením. Či samotný zákon o zriadení Špeciálneho súdu, resp. niektoré

jeho ustanovenia alebo nadväzné ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich alebo ďalšie

na to nadväzujúce ustanovenia , či (zák.

č. , sú v súlade s , nebolo v kompetencii prvostupňového

súdu ani Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, ale ani ako dovolacieho súdu,

rozhodovať, lebo také rozhodnutie prislúchalo Ústavnému súdu Slovenskej republiky len na základe

dodržania postupov o konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Napokon aj z Nálezu Ústavného súdu Pl. Ús 17/08 je zrejmé, že právoplatné, ale nevykonané

rozsudky Špeciálneho súdu vydané v trestnom konaní do dňa straty účinnosti

o zriadení Špeciálneho súdu nie sú dotknuté dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného

poriadku v zmysle

Keďže na základe platného a účinného zákona v čase, keď odvolanie obvineného bolo doručené

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (vec došla 17. októbra 2006) podmienky

pre rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu spĺňali len sudcovia

zaradení v senátoch 1 Toš až 3 Toš, preto ani ustanovenie o súdoch

nemohlo byť porušené, keď predmetná vec bola náhodným výberom podľa rozvrhu práce pomocou

technických a programových prostriedkov pridelená jednému z týchto troch senátov a nie aj spomedzi

ostatných, ktoré však neboli zložené výlučne z iných sudcov, ale ich členmi boli i sudcovia zaradení

v senátoch 1 Toš až 3 Toš. Pokiaľ obvinený uvádza pre toto obdobie deväť senátov trestného kolégia,

uvádza medzi nimi i tie, ktoré rozhodovali o mimoriadnych opravných prostriedkoch a neprichádzali

do úvahy pre pridelenie veci náhodným výberom o podanom odvolaní.

Námietka obvineného, že vedúca trestnej kancelárie mu nevydala potvrdenie, že vec, sp. zn.

bola pridelená senátu 4 Toš, nemôže byť relevantná z pohľadu zákonného pridelenia

veci, keď malo ísť len o následný administratívny akt. Navyše treba poznamenať, že zo spisu

nevyplývajú žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by vec mala byť pridelená nejakému inému senátu.

Senát 4 Toš ani nebol zriadený a pokiaľ ide o dátum nahliadania do spisu obhajcom obvineného,

zrejme omylom bol uvedený v dovolaní rok 2006, lebo v spisovom materiáli je záznam, že sa tak stalo

9. januára 2007.

Dovolací dôvod podľa preto nie je daný.

Pokiaľ obvinený opiera dovolací dôvod podľa o námietku zaujatosti

predsedu senátu odvolacieho súdu JUDr. Juraja Majchráka o skutočnosť, že rozhodoval v správnom

konaní o jeho žalobe proti rozhodnutiu administratívneho orgánu, je táto námietka neopodstatnená.

Zo žiadneho ustanovenia , predovšetkým jeho , nevyplýva, že by z vykonávania

úkonov trestného konania bol vylúčený sudca, ktorý v minulosti rozhodoval v inej veci, tobôž

nie trestnej, toho istého obvineného. Takýto výklad, aký predostrel obvinený, by viedol k nežiaducemu

záveru, nad rámec zákonných ustanovení o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní. V podstate

by nedovoľoval sudcovi rozhodovať v ďalšej trestnej veci toho istého obvineného, ak už raz rozhodol

aj v inej trestnej veci toho istého obvineného, pokiaľ by mal byť vylúčený už aj preto, že v inom

kolégiu o úplne odlišnej veci iného charakteru, nesúvisiacej s predmetnou trestnou vecou, čo je

v rozpore so zmyslom zákona v príslušných ustanoveniach týkajúcich sa vylúčenia sudcov.

Argumentácia obvineného príkladom vylúčenia sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je

priliehavá, lebo ten je v inej pozícii, keď má rozhodnúť o základných ústavných právach tej istej osoby.

To, že v správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol senát, v ktorom bol

členom aj JUDr. Juraj Majchrák ináč, než iný senát tohto súdu na základe opravného prostriedku, samo

osebe nie je dôvodom pre vylúčenie sudcu z konania v trestnej veci, pokiaľ by sa nezistil osobný pomer

sudcu k predmetnej trestnej veci alebo k obvinenému, či ďalším osobám predpokladaným v ustanovení

Žiadne také skutočnosti z podaného dovolania ani zo spisového materiálu

nevyplývajú.

Nie je preto daný ani dovolací dôvod podľa

K poslednému dovolaciemu dôvodu obsiahnutému v dovolaní podľa

treba uviesť, že navonok sa zdá, akoby išlo len o právnu argumentáciu, prečo nemôže byť žalovaný

skutok posúdený ako trestný čin podvodu. V skutočnosti však predmetom dokazovania bola

aj objektívna aj subjektívna stránka tohto trestného činu a oboje musia byť a aj sú obsiahnuté

v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa.

Obvinený v dovolaní vychádza z iných skutkových záverov a z iného hodnotenia dôkazov.

Aj v dovolaní dôkazy predostiera tak, že tieto nepreukazujú ani objektívnu ani subjektívnu stránku

predmetného trestného činu. Tým sa ale obchádza posledná veta ,

že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nie je preto daný ani dovolací dôvod podľa

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. augusta 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová