Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoVš/1/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína

a sudcov JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Petra Paludu, JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Petra Szaba v trestnej

veci proti obvineným O. N. a spol., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c),

písm. i), písm. j) Tr. zák., účinného do 31. augusta 2003 a iné, vedenej

na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK na neverejnom zasadnutí konanom

10. augusta 2009 v Bratislave rozhodol o dovolaní obvineného J. L. proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 7. decembra 2006, sp. zn.

t a k t o:

Podľa dovolanie obvineného J. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo 6. júna 2006, sp. zn. PK bol obvinený

J. L. uznaný za vinného v bode 2) tohto rozsudku z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 ods. 2

písm. i) a písm. j) Tr. zák., účinného do 31. augusta 2003, a v bode 4) uvedeného rozsudku z trestného

činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., účinného

do 31. júla 2004, na tom skutkovom základe, že

obvinení O. N., M. J., J. L., V. A., Š. F. a D. G.

po tom, čo dňa X. bol v Č., a. s., pobočka P., zablokovaný účet M. J., č. X. a M. J., J. L. a O. N.

sa dozvedeli, že k zablokovaniu účtu došlo na podnet A. B., začali tohto intenzívne hľadať za účelom

odblokovania účtu a jeho odstránenia ako nepohodlného svedka ich trestnej činnosti, a to tak, že oslovili

viaceré osoby, medzi nimi aj V. A., ktorému M. J. dal popis osoby aj miesto jeho trvalého bydliska

a požiadal ho, aby našiel za odmenu 1 000 000 Sk A. B.,

V. A. za týmto účelom oslovil Š. F. a tento následne D. G. a spoločne hľadali A. B. až do dňa X.,

kedy zistili, že A. B. sa nachádza v meste T.,

po tomto zistení mal D. G. za úlohu vylákať A. B. na stretnutie, čo aj spravil, telefonicky

sa spojil s A. B., vylákal ho na stretnutie, ktoré sa malo konať dňa X. v dobe asi o X. hod. v T.

na parkovisku pred B. C. F., kde poškodený A. B. aj prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. F. M.

C., EČ: B., z ktorého bol následne nezistenými osobami násilím vytiahnutý a odvezený na presne

nezistené miesto, kde bol Š. F., V. A. a ďalšími nezistenými osobami násilne držaný spútaný štyri dni

v dobe od X. do X.,

pričom dňa X. v čase asi o X. hod. na parkovisku pred reštauráciou M. v K. M. J., J. L. a O. N.

odovzdali V. A. a Š. F. sľúbenú odmenu vo výške 1 000 000 Sk, z toho miesta spoločne odišli

na motorových vozidlách O. O., EVČ: K., M., EVČ: K. a V. G., EVČ: P., smerom z K. na M.,

kde pred obcou O. V. A. a Š. F. odovzdali poškodeného A. B. M. J., J. L.

a O. N. tak, že zastavili na krajnici rovného úseku cesty, kde z vysokého porastu tŕstia, nachádzajúceho

sa vedľa cesty, vyšiel zamaskovaný a ozbrojený muž, tento viedol spútaného A. B., ktorý mal lepiacou

páskou prelepené ústa, k vozidlu J. L., kde mu prikázali, aby si sadol do kufra vozidla J. L.,

následne O. N. za účelom zabezpečenia vozidla pohrebnej služby odišiel do P. a M. J. s J. L. A.

B. spoločne odviezli za obec Z. B., okres P., kde ho na mieste zvanom K. M. vyložili z kufra a prinútili

podpísať vopred pripravené ospravedlňujúce listy adresované do Č., a. s., B., pobočka P. a M. J.,

ktoré mali slúžiť k odblokovaniu účtu M. J. tak, aby mohol s ním okamžite disponovať, po podpísaní

uvedených listov, aby nemohol A. B. svojou výpoveďou ozrejmiť skutočnosti súvisiace s páchaním

trestnej činnosti, mu dňa X. v čase asi o X. hod. na K. M. pri obci Z. B. M. J. strelil dvoma ranami

do záhlavia z presne nezistenej krátkej guľovej zbrane kalibru 7,65 mm s tlmičom, následkom čoho

došlo u A. B. k pomliaždeniu mozgu a zlomeniu kostí lebky a tým k zlyhaniu funkcie centrálneho

nervového systému - mozgu, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti, následne jeho telo M. J. a J. L.

vložili do plastového vaku na prevoz mŕtvol a po príchode O. N. ho naložili do motorového vozidla

O. O., patriaceho pohrebnej službe J. K. a zabezpečili prevoz a ukrytie tela A. B., ktoré bolo dňa

X. nájdené v hrobke na cintoríne v obci V. S., pričom M. J. a O. N. už v mesiaci A. X. úmyselne usmrtili

Z. N.

- hoci nieje držiteľom zbrojného preukazu,

v presne nezistenej dobe od X. na presne nezistenom mieste v okrese P. bez povolenia

svojpomocne upravil samopal so sklopnou pažbou vzor 58V, kaliber 7,62 x 39 mm, v. č. X., ktorý

predtým legálne kúpil v Č. R. ako nefunkčný a znehodnotený tzv. rezom tak, že zbraň po úprave bola

streľbyschopná jednotlivo i dávkami a podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c), písm. f) zákona

o zbraniach a strelive č. bola strelnou, ručnou, palnou, nedovolenou zbraňou, strieľajúcou

dávkou, ktorej držba podľa § 2 písm. a), písm. b) citovaného zákona podlieha povoľovaciemu konaniu

a evidenčnej povinnosti, a zároveň v období od X. si od nezistenej osoby zadovážil 137 kusov nábojov

kaliber 7,62 x 39 mm do uvedeného samopalu, ktoré sú podľa § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)

nedovoleným strelivom,

a uvedené strelivo a zbraň bez povolenia ukrýval zakopanú v zemi v záhrade pri rodičovskom

rodinnom dome v obci T. P. až do X.,

a v presne nezistenej dobe si od nezistenej osoby zadovážil a bez povolenia prechovával v byte

č. X. na ulici P. v K. až do X. svojpomocne upravenú jednoranovú malokalibrovú pušku zn. B. kal.

5,6 mm Long Rifle výrobného čísla X. s puškovým ďalekohľadom čs. výroby výrobného čísla

F. a svojpomocne zhotoveným tlmičom povýstrelových efektov, ktorá podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2

písm. b), písm. f) bola strelnou, ručnou, nedovolenou

zbraňou, ktorej držba podľa § 2 písm. a) citovaného zákona podlieha povoľovaciemu konaniu

a evidenčnej povinnosti, a zároveň si zabezpečil 446 kusov nábojov kal. 22 Long Rifle, ktoré sú podľa

strelivom.

Za to bol obvinenému J. L. uložený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.,

účinného do 31. augusta 2003, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na výkon

ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák., účinného do 31. augusta 2003, zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 31. augusta 2003, uložil obžalovanému J. L.

aj trest prepadnutia veci, a to samopalu vzor 58V so sklopnou pažbou, v. č. X., kaliber 7,62 x 39 mm,

137 ks nábojov, kaliber 7,62 x 39 mm a malokalibrovej pušky zn. B., v. č. X., kaliber 5,6 mm, Long

Rifle s puškovým ďalekohľadom v. č. F. a s tlmičom povýstrelových efektov.

Podľa , účinného do 31. decembra 2005, bola obvinenému J. L., spolu

s ďalšími obvinenými, uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej E. B. škodu

vo výške 110 947 Sk.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2006, sp. zn.

bolo podľa , medzi inými odvolaniami ďalších obvinených, aj odvolanie obvineného J. L.

ako nedôvodné zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal obvinený J. L.

prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie proti výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a to z dôvodu § 371

ods. 1 písm. i)

Obvinený J. L. tento dovolací dôvod opieral o také argumenty, že je zrejmé, že on

sa s obvinenými M. J. a O. N. pred spáchaním trestného činu poznal len veľmi krátko, asi jeden

mesiac, s tým, že osobne sa stretli približne štyrikrát. Je toho názoru, že nesprávne súd vyhodnotil

situáciu keď konštatoval, že D. bolo vhodné miesto na zavraždenie A. B., na druhej strane však nie je logické,

prečo potom obvinení zabezpečovali prevoz mŕtvoly A. B. až do P. prostredníctvom pohrebnej služby J. K..

Uviedol, že pokiaľ by išlo o vopred pripravenú akciu, na D. je dostupný banský systém, ktorý on

(obvinený J. L.) dobre poznal, a teda mŕtvolu nemuseli prevážať až do P., ale ju mohli ukryť v ktorejkoľvek

banskej šachte na D.. S týmito skutočnosti sa súd, podľa obvineného, nevysporiadal pri hodnotení jeho

účasti pri tejto vražde a o možnosti mať o tejto vražde nejakú vedomosť, už aj z toho dôvodu, že mal

vedomosti o tom, že A. B., pripravil M. J. a O. N. o značné množstvo finančných prostriedkov, ktoré týmto

chýbali.

Podľa obvineného J. L. konštrukcia skutkového deja, tak ako je prezentovaná rozhodnutím

Špeciálneho súdu v Pezinku a potvrdená Najvyšším sudom Slovenskej republiky ma také nedostatky

a je do takej miery v rozpore s objektívne zistenými skutočnosťami, že spochybňuje rozhodnutie

Špeciálneho súdu o jeho účasti pri vražde.

Súd sa, podľa obvineného, nevysporiadal so skutočnosťou, že nikto z obvinených nevedel kedy,

kde a ako bude odovzdaný A. B., z akého miesta bude prevážaný na údajné miesto vybraté na likvidáciu

a chýbajú takémuto konaniu základné princípy logiky, plánovania a utajenia, pričom na D. mohli obvinení

trikrát odbočiť počas jazdy z O. po L. a na údajný účel by pritom mohol poslúžiť akýkoľvek priestor po trase

D., keďže s A. B. obvinení prešli viac ako 100 kilometrov, pričom cesta viedla cez hornatú a lesnatú

oblasť, ktorá je riedko obývaná.

Pokiaľ súd poukázal na obsah telefonických hovorov obvinených pri hodnotení ich psychického

rozpoloženia po vražde, upriamil obvinený pozornosť na to, že obvinení vo svojich výpovediach uviedli,

že už tušili, že v tom čase majú odpočúvané telefonáty, a preto bol aj obsah týchto telefonátov týmto

značne ovplyvnený.

Ďalej uviedol, že samotný príslušník SIS ako utajený svedok č. X., tvrdil, že o pripravovanom

únose a následnej vražde vedel vopred, o čom aj informoval svojich nadriadených. Pre tento skutok bolo

proti nemu začaté trestné stíhanie pre nezabránenie trestnému činu vraždy. Vyšetrovanie bolo ukončené

s výsledkom, že skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, sa nestal. To, podľa obvineného, jasne dáva

najavo, čo vlastne príslušník SIS ako utajený svedok č. X. vedel. Tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť

o postupe odposluchov, najprv odposluch únoscov a až po vražde, o ktorej nemal nik vedomosť, odposluch

objednávateľov únosu obvinených J. a N..

Napokon obvinený podotkol, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil tú skutočnosť, že práve

on, obvinený J. L., zásadným spôsobom napomohol k odhaleniu ďalšej vraždy Š. H., ktorá skutočnosť

sa žiadnym spôsobom neodrazila pri ukladaní trestu, ktorý mu bol uložený, a preto súd podľa jeho

názoru aj v tomto smere pochybil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, obvinený J. L. navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie

vo vzťahu k nemu zrušil, a aby nariadil vec znova prerokovať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je

prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

( ).

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný

posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní,

a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu v zákone výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, nie však na revíziu skutkových zistení urobených

súdmi prvého alebo druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže

doplňovať, prípadne korigovať, len odvolací súd.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých

rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený, bez ďalšieho, prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré

vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorých správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže hodnotiť) bol podradený pod správnu skutkovú

podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa

V celom odôvodnení dovolania obvinený J. L. zo svojho pohľadu hodnotil dôkazy a naznačoval

rôzne alternatívy možnosti konania obvinených a spochybňoval skutkové závery súdov prvého

a druhého stupňa, čo však nie je možné v rámci uplatňovania dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i)

Dovolací súd musel vychádzať vo vzťahu k obvinenému J. L. zo skutkových záverov

právoplatného rozsudku súdu prvého stupňa a nemohol sa od nich odchýliť. Skutky v bode 2) a v bode

4) dotknutého rozsudku Špeciálneho súdu mohli byť a aj správne boli kvalifikované v bode 2)

u obvineného J. L. ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i) a písm. j)

Tr. zák., účinného do 31. augusta 2003, a v bode 4) ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa

§ 185 ods. 2 písm. a) a písm. b) Tr. zák., účinného do 31. júla 2004, tak ako správne rozhodol

Špeciálny súd a ako sa s právnou kvalifikáciou skutkov stotožnil aj odvolací súd. Závery oboch súdov

zodpovedajú zákonu a dovolací súd nezistil v tomto smere žiadne pochybenie.

Obvinený J. L. v dovolaní nepredložil žiadne právne argumenty, pre ktoré by ustálené skutky

nemohli byť právne kvalifikované tak ako boli a prečo také skutky v bodoch 2) a 4) rozsudku súdu

prvého stupňa nevykazujú buď žiadne znaky trestného činu alebo vykazujú znaky iného,

resp. iných trestných činov, než pre aké bol uznaný za vinného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku vyššie uvedeného nezisťuje dovolací dôvod

podľa , ktorý si obvinený J. L. uplatnil.

Dovolací súd poznamenáva, že v zmysle je viazaný dôvodmi dovolania,

ktoré sú v ňom uvedené. Zároveň poznamenáva, v súvislosti s námietkou obvineného, že niektoré

okolnosti u neho neboli zohľadnené pri ukladaní trestu, že v zmysle

je dovolacím dôvodom len uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo, ak bol

uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Nič takého

sa rozhodnutiami súdov prvého a druhého stupňa nestalo, preto nemohla byť konštatovaná

ani existencia takého dovolacieho dôvodu.

So zreteľom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. augusta 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová