Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/77/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci navrhovateľa: C., a. s., M.,

P., B., zast. J., advokát, M., X. B., proti odporcovi: I., J., D., zast. M., advokát, Advokátka

kancelária G., X. B., o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky vo výške 218 998,79

eur (6 597 557,60 Sk), o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v B. č. k.

-73 zo dňa 12. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. č. k.

-73 zo dňa 12. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v B. napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške

6 597 557,60 Sk vo vyrovnacom konaní č. k. vo veci dlžníka: I., J., D., je po práve.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 10 000,– Sk súdneho poplatku do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svojim

podaním doručeným súdu dňa

27. 01. 2006, uplatnil proti odporcovi právo na určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky.

Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že Krajský súd v B. uznesením č. k.

zo dňa 04. 10. 2005, rozhodol o povolení vyrovnania. Súd uznesením zároveň vyzval

veriteľov, aby svoje nároky prihlásili písomne alebo ústne do protokolu do 10 týždňov odo

dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Navrhovateľ si prihláškou zo dňa

12. 12. 2005, prihlásil do vyrovnacieho konania voči odporcovi svoju pohľadávku v celkovej

výške 11 752 608,32 Sk, z titulu ručiteľského záväzku voči odporcovi. Právnym dôvodom

vzniku pohľadávky voči odporcovi bol jeho ručiteľský záväzok za splatenie úveru s prísl.

poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 74/073713/7 zo dňa 06. 02. 1998, uzatvorenej

medzi S., a. s., S., B. a I.

a na základe úverovej zmluvy č. 74/074369/7 zo dňa 18. 12. 1997 medzi S., a. s., S., B. a I.

a J.. Odporca v zmysle § 303 Obch. zák. prevzal ručenie za splatenie vyššie uvedených

úverov v celom rozsahu. S., a. s., S., B., obidve pohľadávky postúpila Zmluvou o postúpení

zo dňa 07. 12. 2005 na navrhovateľa.

Na vyrovnacom pojednávaní dňa 20. 12. 2005 vyrovnací správca, ako aj odporca, popreli

právny dôvod, aj výšku celej prihlásenej pohľadávky z dôvodu, že postúpenie pohľadávky

nebolo odporcovi, oznámené ani preukázané kvalifikovaným spôsobom. Navrhovateľ

v zákonnej lehote podľa § 59 ods. 4 ZKV, podal na základe výzvy súdu č. k.

zo dňa 22. 12. 2005 žalobu o určenie, že jeho pohľadávka vo výške 6 597 557,60 Sk, je

po práve. V tomto konaní ide o časť nevykonateľnej popretej pohľadávky vo výške 6 597

557,60 Sk vyplývajúcej z ručenia za dlžníka z ÚZ č. 74/074369/7 medzi S., a. s. a I. a Ľ.. Je

nesporné, že dlžník prevzal ručenie v zmysle § 303 Obch. zák. Pohľadávka vyplývajúca z ÚZ

č. 74/074369/7 bola zo strany S., a. s., B., postúpená na navrhovateľa Zmluvou o postúpení zo

dňa 07. 12. 2005. Súd zo zväzku navrhovateľa zistil, že navrhovateľ prihlásil svoju

pohľadávku prihláškou zo dňa 12. 12. 2005 v lehote podľa § 50 ods. 3 písm. c/

a § 56 ods. 1 ZKV. Spolu s prihláškou priložil aj predmetnú Zmluvu o postúpení. Novému

veriteľovi nevznikla povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky ručiteľovi. Jeho postavenie

ručiteľa sa totiž postúpením pohľadávky nemení. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., postúpenie

pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Oznámením

alebo preukázaním postúpenia vzniknú len právne účinky postúpenia voči dlžníkovi a jeho

povinnosť plniť novému veriteľovi. Napriek tomu, navrhovateľ ručiteľovi dňa 21. 12. 2005

oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky. To znamená, že v čase konania vyrovnacieho

pojednávania dňa 20. 12. 2005, bol navrhovateľ veriteľom dlžníka. Veriteľom sa stal

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 12. 2005. Okrem toho žiadne

ustanovenie týkajúce sa vyrovnania nerieši otázku, dokedy môže dôjsť k zmene veriteľa

ako je to u konkurzného konania (§ 7 ods. 4 ZKV). Sám súd C., a. s., M., B., ako veriteľa

akceptoval, o čom svedčí i to, že výzvou zo dňa

15. 12. 2005, ktorú dlžník osobne prevzal 15. 12. 2005, vyzval dlžníka aby sa vyjadril, či

jednotlivé pohľadávky, popiera. Už v tom čase teda dlžník vedel o postúpení pohľadávky

zo S., a. s., B. na C., a. s., M., B., hoci novému veriteľovi nevznikla povinnosť oznámiť

postúpenie pohľadávky ručiteľovi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vyzval dlžníka

– I. a Ľ. na splnenie záväzku žalobnými upomienkami zo dňa 09. 10. 1998

a 01. 06. 1999. Takisto bolo preukázané, že i samotný odporca bol dňa 09. 10. 1998

a 01. 06. 1999, vyzvaný na úhradu pohľadávky za dlžníka v lehote 10 dní od doručenia

upozornenia. Na vznik povinnosti ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka, nie je

rozhodujúce súdne vymáhanie od dlžníka. Preto pre rozhodnutie súdu nemá význam ani

skončenie súdneho konania vedeného na Krajskom súde v B. č. k. . Pokiaľ ide

o námietku odporcu, že žaloba mala byť podaná i voči vyrovnaciemu správcovi, ktorý takisto

poprel pohľadávku, súd dospel k záveru, že žaloba nemusela byť podaná i proti vyrovnaciemu

správcovi. Popretie pohľadávky vyrovnacím správcom, nemá vo vyrovnaní také dôsledky,

ako je to v prípade popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty pri prieskumnom

pojednávaní. Súvisí to s tým, že na vyrovnacieho správcu neprechádza v rozhodujúcom

rozsahu dispozícia s dlžníkovým majetkom. Popretie pohľadávky vyrovnacím správcom bude

v dôsledku toho pripadať do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy prihlásenú pohľadávku

nepoprel dlžník napriek tomu, že by ju poprieť mal. Zákon nepredpokladá, že v dôsledku

popretia pohľadávky správcom bude vyvolaný spor. Rozdiel medzi týmto sporom a sporom

o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávok popretých pri prieskumnom pojednávaní

v rámci konkurzu je v tom, že výsledok sporu vedeného podľa

§ 59 ZKV, nemá bezprostredný vplyv na ďalší priebeh a výsledok vyrovnacieho konania.

Nositeľ popretej pohľadávky, ak bude v spore úspešný, bude uspokojený mimo vyrovnania

z prostriedkov zložených v súdnej úschove. Ustanovenie § 59 ods. 4 ZKV stanovuje súdu

povinnosť určiť veriteľovi popretej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie. Navrhovateľ bol

súdom výzvou zo dňa 22. 12. 2005 vyzvaný na podanie žaloby len voči dlžníkovi a nie aj voči

vyrovnaciemu správcovi. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo žalobe vyhovené

v plnom rozsahu. Podľa § 59 ods. 4 ZKV, navrhovateľ je oprávnený po právoplatnosti tohto

rozhodnutia, požiadať súd o uvoľnenie zabezpečenej sumy, ktorá sa nachádza v úschove

súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa s prihliadnutím na úspech

účastníkov v konaní. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 10 000,– Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca s poukazom na znenie

ust. , , , Podľa jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne

posúdil, čoho dôsledkom bolo chybné uznanie pravosti pohľadávky navrhovateľa vo výške

6 597 557,60 Sk. V danej veci došlo k nesprávnej aplikácii ust. 307 ods. 3 Obch. zák. Prechod

práva z postúpenia, je podľa zákona podmienený jeho oznámením ručiteľovi, k čomu môže

dôjsť zo zákona dvoma spôsobmi a to, jednak oznámením zo strany postupcu, alebo tiež

postup zo strany postupcu. Bez splnenia tejto zákonnej podmienky nemôže dôjsť k prechodu

práv z ručenia. Práva z ručenia na postupníka podľa uvedeného ustanovenia neprechádzajú

dňom účinnosti postúpenia, ale momentom účinného oznámenia. Zo strany postupcu ani

postupníka nebolo voči nemu do vyrovnacieho pojednávania, ktoré sa v tejto veci uskutočnilo

dňa 20. 12. 2005 takéto oznámenie riadne vykonané, a preto má dôvodne za to, že právny

nárok z úverovej zmluvy si mohol voči nemu v tomto čase oprávnene uplatniť len pôvodný

veriteľ – S., a. s., pričom postupník tak mohol právnym spôsobom učiniť až v ďalšom štádiu

konania. Z tohto dôvodu na vyrovnacom pojednávaní dňa 20. 12. 2005, navrhovateľom

uplatnené právo nemohol uznať a musel ho poprieť ako to nakoniec urobila aj súdom

ustanovená správkyňa. Z podania prihlášky navrhovateľa súd nemohol usúdiť

na splnenie tejto zákonnej povinnosti a vyvodiť z nej tie právne účinky, aké vyplývajú

zo zákona pri riadnom oznámení postúpenia zabezpečenej pohľadávky ručiteľovi v zmysle

ust. 307 ods. 3 Obch. zák. Stotožňuje sa s názorom súdu, že postupník – navrhovateľ túto

zákonnú povinnosť síce nemal, ako to nakoniec vyplýva aj zo všeobecnej úpravy postúpenia

pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občian. zák., pokiaľ však k jej splneniu nedošlo, nemohol si

uplatniť nároky z postúpenia zabezpečenej pohľadávky - § 307 ods. 3 Obch. zák. voči

ručiteľovi v rozhodnom čase, ale až po oznámení postúpenia. A keďže oznámenie vykonal

až po lehote na uplatnenie práva v konkurznom konaní toto právo mu nemalo byť priznané.

K zaslaniu predmetného oznámenia došlo až po uskutočnení vyrovnacieho pojednávania –

dňa 21. 12. 2005, pričom toto oznámenie vôbec neobdržal, pretože na doručenke

sa nenachádza jeho vlastnoručný podpis. K nedostatočným a nesprávnym skutkovým

zisteniam ohľadne pohľadávky navrhovateľa dospel krajský súd tiež preto, že pre rozhodnutie

v tejto veci nepovažoval za významné ani vedenie súdneho sporu o zaplatenie tejto

pohľadávky v konaní , kde do tohto konania vstúpil už tiež navrhovateľ,

na miesto pôvodného veriteľa – S., a. s. Až po rozhodnutí súdu o pravosti pohľadávky sa od

dlžníka dozvedel, že tento pohľadávku navrhovateľa vôbec neuznáva,

a to z toho dôvodu, že k naplneniu úverovej zmluvy vlastne nedošlo, pretože úverové

prostriedky nikdy neobdržal. Existenciu záväzku hlavných dlžníkov súd neskúmal a to aj

napriek tomu, že jej vyriešenie je rozhodné pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľa

voči ručiteľovi. V prípade totiž, že hlavný záväzok dlžníkov z úverovej zmluvy nikdy

nevznikol, nemôže byť platné ani jeho ručenie, ktoré poskytol za jeho splnenie. Nie je možné,

aby krajský súd bez vykonania dokazovania o existencii hlavného záväzku, ktorý bol

dlžníkmi spochybnení, rozhodoval ako prejudiciálnu otázku len splnenie formálnych

náležitostí ručenia a nezaoberal sa rovnako hmotnoprávnymi podmienkami vzniku

ručiteľského záväzku, ktorým je existencia záväzku, za ktorý sa ručí. Nie je podložený záver

súdu, že žaloba nemusela byť podaná aj proti vyrovnacej správkyni. Pretože vyrovnací súd

vyzval navrhovateľa len na podanie žaloby voči dlžníkovi ako aj z toho dôvodu, že zákon

vôbec nepredpokladá, že v dôsledku popretia pohľadávky správcom dôjde k súdnemu sporu.

Súd týmto svojím rozhodnutím odňal správkyni právo byť účastníkom konania vo veci, kde

poprela pohľadávku veriteľa, nehovoriac už o tom, že správkyňa tak mohla urobiť aj sama

a úplne nezávisle od rozhodnutia dlžníka. Zákon priznáva správcovi rovnako ako dlžníkovi

právo na popretie pohľadávky, pričom medzi účinkami popretia či už správcom alebo

dlžníkom zákon nerozlišuje. Súd prvého stupňa však priznáva rozdielne účinky popretiu

správcom a rozdielne účinky popretiu dlžníkom. Právo na prerokovanie námietok pripúšťa len

pre dlžníka. Je otázne, aké stanovisko by zaujal súd, ak by k popretiu pohľadávok došlo len

zo strany správcu, pretože podľa jeho stanoviska, by popretie nemalo účinky. Navrhol, aby

bolo napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenené a návrh navrhovateľa na určenie

pravosti pohľadávky zamietnutý.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) prejednal

vec podľa ustanovenia a v znení platnom

od 15. októbra 2002 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené predpoklady vo veci

pojednávať podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvého stupňa rozhodol vo veci

na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a či vyvodil správy právny záver, keď

určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 6 597 557,60 Sk vo vyrovnacom konaní č. k.

vo veci dlžníka: I., J., D.,

je po práve.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Krajský súd v B. uznesením č. k.

zo dňa 04. 10. 2005 povolil vyrovnanie dlžníka I., J., D.. Za vyrovnovacieho správcu určil J.,

advokátku. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku vo vyrovnacom konaní v lehote

prihláškou zo dňa 12. 12. 2005. K prihláške priložil aj Zmluvu o postúpení zo dňa

07. 12. 2005. Vzhľadom na popretie pohľadávky navrhovateľa na vyrovnacom pojednávaní

dňa 20. 12. 2005 vyrovnacím správcom, ako aj odporcom z dôvodu, že postúpenie

pohľadávky nebolo odporcovi oznámené ani preukázané kvalifikovaným spôsobom, výzvou

č. k. zo dňa 22. 12. 2005, súd vyzval navrhovateľa na podanie žaloby o určenie,

že jeho pohľadávka vyplývajúca z ručenia za dlžníka z úverovej zmluvy č. 74/074369/7

medzi S., a. s. a I. a Ľ., vo výške 6 597 557,60 Sk, je po práve. Prvostupňový súd vychádzajúc

z navrhovateľom predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 07. 12. 2005 a prihlášky akceptoval,

že navrhovateľ je veriteľom predmetnej pohľadávky. Navrhovateľ preto podal predmetnú

žalobu.

Je nesporné, že právnym dôvodom vzniku predmetnej pohľadávky voči odporcovi bol

jeho ručiteľský záväzok za splatenie úveru s prísl. poskytnutého na základe úverovej zmluvy

č. 74/074369/7 zo dňa 18. 12. 1997 medzi S., a. s., S., B. a I. a J.. S., a. s., S., B., túto

pohľadávku postúpila Zmluvou o postúpení zo dňa

07. 12. 2005 na navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že

navrhovateľ na vyrovnacom pojednávaní dňa 20. 12. 2005 bol už veriteľom dlžníka

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 12. 2005, a preto právny nárok

z úverovej zmluvy si mohol voči odporcovi na vyrovnacom pojednávaní oprávnene uplatniť,

čo aj urobil. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku v lehote prihláškou zo dňa 12. 12. 2005.

K prihláške priložil aj predmetnú Zmluvu o postúpení zo dňa 07. 12. 2005. Vzhľadom

na popretie pohľadávky navrhovateľa na vyrovnacom pojednávaní dňa 20. 12. 2005

vyrovnacím správcom, ako aj odporcom, navrhovateľ oprávnene podal žalobu o určenie, že

jeho pohľadávka vyplývajúcej z ručenia za dlžníka z úverovej zmluvy č. 74/074369/7 medzi

S., a. s. a I. a Ľ., vo výške

6 597 557,60 Sk, je po práve.

Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že oznámením alebo

preukázaním postúpenia, vzniknú len právne účinky postúpenia voči dlžníkovi a jeho

povinnosť plniť novému veriteľovi. Postavenie ručiteľa sa postúpením pohľadávky nemení.

Novému veriteľovi nevznikla povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky ručiteľovi –

odporcovi.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho

zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto

oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť

zmluvy o postúpení.

Je nesporné, že S., a. s., B. prípisom zo dňa a 12. 12. 2005 odporcovi oznámila ako

postupca – veriteľ, postúpenie predmetnej pohľadávky

na navrhovateľa - postupníka C., a. s., B.. Odporca oznámenie prevzal dňa 21. 12. 2005.

Prihlášku do vyrovnacieho konania zo dňa 12. 12. 2005, ktorá bola doručená krajskému súdu

dňa 13. 12. 2005 podával už navrhovateľ C.,

a. s., B..

Pokiaľ odporca namieta, že úver nebol čerpaný, v spise na č. k. 8 a 12 sa nachádza

aktuálny stav úveru poskytnutého I. a Ľ..

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že

uplatnená pohľadávka vo vyrovnacom konaní voči odporcovi je po práve, a preto napadnutý

rozsudok krajského súdu, ktorý žalobe vyhovel podľa ust. ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142

ods. 1 tak, že navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V B. 30. júla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková