Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a52/369474.c6ce35.pdf
PDF · 95.25 KB
No categories available
1Sžo/142/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., bytom V., zastúpeného
R., bytom P., proti žalovanému: Železničná polícia, oddelenie T., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 3644857 séria DP zo dňa 21.8.2007, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/26/2007-43 zo dňa 29.4.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/26/2007-43 zo dňa 29.4.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 3644857 séria DP zo dňa 21.8.2007 o uložení pokuty v sume 100,–Sk
v blokovom konaní na mieste.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že v zmysle § 83 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) návrh
na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho
opravného prostriedku v správnom konaní. Dôvodil tým, že žalobcovi nebolo vydané žiadne
rozhodnutie prvostupňovým ani druhostupňovým správnym orgánom a predmetný priestupok
žalobcu bol prejednaný v neformálnom skrátenom blokovom konaní podľa § 84 ods. 1
zákona. Poukázal na § 84 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa proti uloženiu pokuty v blokovom
konaní nemožno odvolať a na skutočnosť, ktorú žalobca nespochybnil, že pokutu zaplatil
na mieste a nevyužil ani zákonnú možnosť uloženú pokutu zaplatiť neskôr, teda súhlasil a bol
uzrozumený s priestupkom, ktorý sa mu kládol na vinu.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zdôvodnil
tým, že súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov sa riadi princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, pričom súdny prieskum rozhodnutí vydaných v blokovom konaní
nie je nijakým osobitným predpisom vylúčený a poukázal i na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
Žalobca ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že sa neriadil dôsledne hypotézou právnej
normy obsiahnutej v § 247 OSP, pretože tento postup možno uplatniť len v prípade, ak sa
proti rozhodnutiu správneho orgánu nejaké opravné prostriedky pripúšťajú. K otázke
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní poukázal
na stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR z 3.10.2001.
Podľa jeho názoru je blokové konanie osobitným druhom rozhodnutia vydaného
v správnom konaní skrátenou formou a blok nie je len potvrdením o zaplatení pokuty, ale je
osobitným druhom rozhodnutia. Namietal nenaplnenie podmienok stanovených v § 84 ods. 1
a § 85 ods. 4 zákona a poukázal i na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní
napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 84 za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo
zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť
(ods. 1).
Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať (ods. 2).
Podľa § 85 ods. 4 veta druhá zákona na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom,
komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým
mu bola dňa 21.8.2007 uložená v blokovom konaní pokuta 100,- Sk. Žalobca nespochybnil,
že pokutu na mieste zaplatil, o čom prevzal potvrdenku – blok na 100,- Sk č. 3644857 séria
DP. Podľa vyjadrenia žalovaného a založenej prílohy bol pokutový blok č. 3644857 séria DP
(zväzok č. 072 898) riadne vypísaný podľa predtlače, zaevidovaný a obsahuje všetky údaje
vyžadované v § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb.
Predmetom posúdenia súdom je otázka, či rozhodnutie o pokute vydané v skrátenom
blokovom konaní v zmysle § 84 ods. 1 zákona 372/1990 Zb. môže byť predmetom
preskúmavacieho súdneho konania.
Je nepochybné, že uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym
aktom vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv
a povinností dotknutého priestupcu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že jednou
z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona
je skutočnosť, že je ochotný pokutu zaplatiť. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť
kumulatívne splnená, je, že priestupok bol spoľahlivo zistený. V prípade, ak by priestupca
nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný
pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo
aj dokazovanie. Začatím takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje
osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Priestupca teda buď považuje priestupok
za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou
v blokovom konaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty
a využije svoje právo na začatie správneho konanie o priestupku. V predmetnej právnej veci
však žalobca svoje právo nevyužil.
Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie
súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli v konaní
pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných prostriedkov.
V predmetnej veci však žalobca nepožadoval, aby s ním bolo vedené riadne konanie
o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v prvom stupni a proti ktorému by boli
prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale sa uspokojil s ukončením veci
v blokovom konaní, teda nevyužil opravné prostriedky v správnom konaní, ktoré zákon
pripúšťa a preto sa žalobca teraz nemôže úspešne domáhať súdnej ochrany.
Pri použití opačného výkladu prieskumu správnych rozhodnutí vydaných v blokovom
konaní by totiž súd namiesto činnosti prieskumnej vykonával sám činnosť, ktorú by inak mal
uskutočňovať správny orgán, ak by priestupca takéto konanie svojim nesúhlasom s uložením
pokuty v blokovom konaní vyvolal.
Nie je preto rozhodujúce, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú prípustné
opravné prostriedky podľa § 84 ods. 2 zákona; rozhodujúcou je skutočnosť, že žalobca
nevyužil opravné prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohol vyvolať. Nemožno preto
skonštatovať, že žalobca vyčerpal všetky právnymi predpismi prípustné opravné prostriedky
v správnom konaní a preto sa žalobca nemôže teraz domáhať súdneho prieskumu ním
napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa nemožno
v zmysle citovaného ustanovenia hovoriť o vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu vydanému v blokovom konaní podľa § 84 a nasl. zákona
č. 372/1990 Zb. v dôsledku súhlasu účastníka a jeho vedomého rozhodnutia, že priestupok
nebude prejednávaný v následnom konaní pred správnym orgánom, ktorého predmetom
by bolo skutkové i právne posúdenie jeho konania, preto ak takýto predpoklad pre postup
súdu chýba, je potrebné konanie zastaviť v súlade s ustanovení § 250d ods. 3 OSP.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je
zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že v predmetnej veci boli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania a preto podľa
§ 219 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
Takýto postup neodporuje ani čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle
ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,
ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Pretože žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová