Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/23/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej

v právnej veci navrhovateľky: 1/ J., nar. X. v H., štátna príslušníčka Čínskej ľudovej

republiky, naposledy bytom v zahraničí: H., okres Q., t. č. PT O., navrhovateľky: 2/ maloletej

A., nar. X., zast. matkou navrhovateľkou 1/, obe zast. Mgr. Z., S. proti odporcovi:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-308-21/PO-Ž/2008 zo dňa 26.

augusta 2008, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-76 zo dňa 1. apríla 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -76 zo dňa 1. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-2473/PO-Ž/2007 zo dňa 26. augusta 2008 , ktorým odporca podľa ustanovenia § 13

ods. 1 a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľke a jej maloletej

dcére azyl na území Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle

rozhodol o neudelení doplnkovej ochrany navrhovateľkám a súčasne rozhodol, že v ich

prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1, 2 zákona

č. o pobyte cudzincov do Čínskej ľudovej republiky.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľkou

udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu. Krajský súd poukázal na to,

že navrhovateľka požiadala o azyl dvakrát. Prvý raz to bolo v roku 2006 z dôvodu legalizácie

svojho pobytu na území SR, keďže prišla na územie SR v roku 1998 a po uplynutí

30 dňového víza sa tu zdržiavala nelegálne, pričom uviedla, že jediným dôvodom odchodu

z Číny bola jej vôľa ísť za manželom, pričom okrem iného uviedla, že v Číne nemala žiadne

problémy a že nebola členkou žiadnej strany či hnutia.

Vo svojej druhej žiadosti uviedla, že ako dôvod :1/ členstvo vo FG, 2/ nesúhlas

s komunistickým režimom v Číne, 3/ s politikou jedného dieťaťa a tiež 4/ záplavy v Číne.

Pokiaľ ide o dôvody (ad:1, 2 a 4) krajský súd uviedol, že vo vzťahu k týmto dôvodom

je navrhovateľka nedôveryhodnou, pretože tieto dôvody neuvádzala v predchádzajúcom

azylovom konaní a pokiaľ by bola stúpenkyňou hnutia FG, vedela by odpovedať

na najzákladnejšie otázky viažuce sa k nemu. Navrhovateľka však nevedela koľko základných

cvikov sa cvičí, ako sa volajú, ako sa cvičia.

K dôvodom (ad: 2 a 4) krajský súd uviedol, že iba nesúhlas s politickým režimom,

resp. existencia prírodných katastrof nie sú dôvodom na udelenie azylu, pretože takto

definované dôvody žiadosti nespĺňajú prakticky ani jeden zo štyroch predpokladov jeho

udelenia podľa cit. ustanovenia.

Pokiaľ ide o dôvod (ad: 3 - politika jedného dieťaťa), odhliadnuc od toho, že tento

dôvod neuviedla v predchádzajúcom konaní, krajský súd poukázal na aktuálnu situáciu

v počte narodených detí na jeden manželský pár (1,72) ako aj praktickú zmenu v aplikácii

politiky jedného dieťaťa v Číne a to v prospech rodín s dvoma a viac deťmi. Naviac aplikácia

politiky jedného dieťaťa sa nevzťahuje na manželské páry, žijúce v zahraničí a následne

sa vracajúce do Číny. Narodenie druhého dieťaťa v zahraničí nie je narušením zásad politiky

jedného dieťaťa. Podľa krajského súdu sankcia finančného charakteru ()

za porušenie zásad tejto politiky je (netradičným) zásahom štátu do výsostne súkromných

vzťahov medzi manželmi, nedochádza ním k perzekúcii rodičov, resp. k neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu. Finančná pokuta nie je podľa krajského súdu

prenasledovaním alebo neľudským zaobchádzaním v zmysle platnej právnej úpravy

resp. judikatúry.

Krajský súd považoval rozhodnutie odporcu v časti o neudelení doplnkovej ochrany

navrhovateľke za vecne správne, nakoľko podľa vykonaného dokazovania odporcom

sa nepreukázalo, že navrhovateľke v prípade návratu hrozí vážne bezprávie špecifikované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. Rovnako sa stotožnil aj s rozhodnutím odporcu

o neexistencii prekážky jej administratívneho vyhostenia, pričom v podrobnostiach

na správnosť uvedených záverov odporcu odkázal.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu

ako vecne správne.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom namietala,

že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka namietala, že krajský súd nesprávne posúdil informácie o situácii

v Číne, najmä tie ktoré sa týkajú politiky jedného dieťaťa a nebezpečenstva, ktoré

navrhovateľke, jej manželovi a dcére A. hrozia vzhľadom na uplatňovanie tejto politiky.

Vyjadril presvedčenie, že v prípade návratu do krajiny pôvodu jej hrozí prenasledovanie

resp. vážne bezprávie. Poukázala na to, že má dve deti, pričom jej druhá dcéra sa narodila

na Slovensku bez povolenia čínskych úradov. Syn A. (nar. X.) zomrel dňa X.. Z uvedenej

skutočnosti je zrejmé, že s manželom chceli mať aj ďalšie deti, čo je pre nich v Číne

nemožné. Podľa navrhovateľky, finančné sankcie, násilná sterilizácia alebo potrat v prípade,

ak by bola znova tehotná, odmietnutie zapísania maloletej dcéry do školy a sociálne

znevýhodňovanie sú natoľko závažné, že v nej vzbudzujú opodstatnené obavy z vážneho

bezprávia resp. prenasledovania v prípade, ak by sa do krajiny pôvodu vrátila. V tejto

súvislosti poukázala na správu MV VB publikovanú 16.4.2009 ako aj správu Centra pre

reprodukčné práva z roku 2008.

Podľa navrhovateľky sankcie ktoré jej v prípade návratu do krajiny hrozia predstavujú

neprijateľné opatrenia porušujúce jej základné práva. Ide predovšetkým o právo na ochranu

pred mučením a neľudským alebo krutým zaobchádzaním, právo na život a právo na ochranu

jej rodinného a súkromného života. Poukázal na to, že tieto práva sú chránené aj SR

a preto jej je povinná SR poskytnúť ochranu a chrániť ju pred porušením týchto práv.

V súvislosti so správou MV VB o tzv. čiernych deťoch alebo „Hei Haizi“

navrhovateľka poukázala na to, že aj jej dcéra by bola vystavená vážnemu bezpráviu.

Zdôraznila, že jej dcéra sa narodila na Slovensku, chodí tu do školy hovorí viac po slovensky

ako po čínsky, čo by ešte viac znepríjemňovalo jej život v Číne, kde by mohla čeliť

aj tej skutočnosti, že by jej Čína nepriznala občianske práva.

Na základe uvedeného navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu navrhla v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla také skutočnosti,

ktoré by viedli k zmene právneho názoru odporcu s v súvislosti s vydaním napadnutého

rozhodnutia. Dodal, že krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, nakoľko ani počas konania

pred súdom sa navrhovateľke nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať opodstatnenú

obavu z perzekúcie v krajine jej pôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 11. augusta 2009 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť

preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa § 10 zákona o azyle (v znení účinnom do 30.11.2008) ministerstvo na účel

zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí (ods.1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa §13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (v znení účinnom do 30.11.2008)

cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život

z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo

pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo

ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť

do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom

trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho

sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť

štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo

pre Slovenskú republiku (ods. 2).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľke a jej maloletej dcére na území Slovenskej republiky, o neposkytnutí

doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom, že neexistuje prekážka ich administratívneho

vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov do Číny. Preto primárne

v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľke a jej maloletej dcére

nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných,

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951

o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.

Odporca po zvážení skutkového stavu nenašiel dôvod ani pre udelenie doplnkovej

ochrany navrhovateľke a jej maloletej dcére podľa § 13a zákona o azyle, pretože nepovažoval

navrhovateľkine dôvody za dôvody, pre ktoré by bola navrhovateľka v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona

o azyle.

Podľa odporcu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by podľa § 58 ods. 1 a ods. 2

zákona o pobyte cudzincov bránili navrhovateľke v návrate do Číny, pretože v jej prípade

neexistuje žiaden predpoklad, že by bol ohrozený jej život alebo sloboda z dôvodu jeho rasy,

národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické

presvedčenie. Navrhovateľka v krajine pôvodu nebola nikdy trestne stíhaná a ani nečelila

žiadnej perzekúcii zo strany polície či iných bezpečnostných alebo štátnych orgánov. Zároveň

uviedol, že navrhovateľka krajinu pôvodu opustila legálne na svoj platný cestovný doklad

a to letecky, pričom pri vycestovaní nečelil žiadnym problémom zo strany oficiálnych

orgánov štátu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu, (Správy o dodržiavaní ľudských práv v Číne vydanej Úradom

pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA z marca 2007

a marca 2008, Súhrnná teritoriálna informácia o Číne spracovaná zastupiteľským úradom ČR

ku dňu 1.4.2008, Human Rights Watch- správa o stave vo svete 2007 - Čína, informácie

z čínskej ľudovodemokratickej republiky a z článkov slovenských denníkov z roku

2008), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľky v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žiadala

udeliť azyl a na možné riziká návratu navrhovateľky a jej maloletej dcéry do krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 19.6.2008)

vyplynulo, že navrhovateľka uviedla, že trvá na dôvodoch, ktoré uviedla v predchádzajúcom

azylovom konaní, dodala, že v Číne platí zákon o politike jedného dieťaťa. Má dve dcéry,

keby sa vrátila do Číny, bola by perzekvovaná. Keď v roku 1998 odchádzal z Číny, mala

už jednu dcéru, nezobrala ju zo sebou, lebo bola ešte malá. Vtedy nemala problémy, ale teraz

by ich mala. Dcéra zostala v Číne, kde študuje, naplánuje za nimi prísť, pretože aj ona

s manželom tu žije nelegálne.

Uviedla, že v roku 1992 boli v Číne veľké záplavy, zničili im pozemky a obydlia,

odkedy je na Slovensku, veľké záplavy sa opakovali, preto sa bojí, že by sa mohli zopakovať

a obáva sa, že by sa utopila.

Ako ďalší dôvod odchodu z krajiny pôvodu uviedla, že je členkou Falung Gong

od roku 1989, v roku 1989 ju neznámi ľudia chytili a zmlátili, polícii to nenahlásila, lebo

sa bála, že ju zatvoria do väzenia. Na otázky položené odporcom, kto je zakladateľom hnutia,

koľko hlavných cvičení existuje, aké sú hlavné cviky, čo je symbolom hnutia a či vi predviesť

nejaké cviky, odpovedala, že nevie.

Na otázku, čo vie povedať o hnutí FG, povedala, že vie len toľko, že členovia hnutia

sú prenasledovaní vládou.

Na otázku, prečo o tomto dôvode nehovorila v predchádzajúcom konaní, odpovedala,

že nevie uviesť.

Na otázku, prečo nepožiadal o azyl po príchode na Slovensko, v roku naviac

jej manžel o azyl požiadal, odpovedala, že nevedela o tejto možnosti, potom mala dieťa,

chcela počkať kým vyrastie.

V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva, že by ju mohli zavrieť do väzenia,

za to že je členkou FG a obáva sa aj finančnej pokuty za to, že má dve deti. Pokuta je

asi 20 000 - 30 000 Juenov.

Napokon uviedla, že nikdy nebola trestne stíhaná, väznená či iným spôsobom

prenasledovaná v krajine pôvodu.

Odporca v rozhodnutí, ktorým navrhovateľke azyl neudelil, poukázal na to,

že navrhovateľka požiadal prvýkrát o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 3.4.2006

pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Adamov - Gbely. V mene svojom a svojej dcéry A.

z politických a ekonomických dôvodov. Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu

č. p. MU 366-23/Ž/2006 zo dňa 9.8.2006 bolo potvrdené rozsudkom KS v Bratislave a ten

rozsudkom Najvyššieho súdu SR (), rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

23.4.2008.

Druhýkrát požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 3.6.2008

pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Adamov - Gbely. Dôvodom jej žiadosti bolo,

že v Číne platí zákon o politike jedného dieťaťa, ona má dve dcéry, keby sa vrátila do Číny,

bola by perzekvovaná, obáva sa záplav a zatknutia za členstvo vo FG.

Odporca k jednotlivým dôvodom navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka v čase

odchodu z krajiny pôvodu mala len jednu dcéru, ďalšie dve sa jej narodili po príchode

na Slovensko (jedno dieťa zomrelo). Prípadná finančná pokuta za porušenie zásady politiky

jedného dieťaťa, nie je prenasledovaním v zmysle zákona o azyle, naviac odporca poukázal

na správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že limitovanie mestských rodín na jedno dieťa

a vidieckych na dve deti je na ústupe, pretože táto politika zabránila rastu viac než

miliardovej čínskej populácie, naviac podľa dostupných správ čínski občania študujúci alebo

pracujúci v zahraničí, čo je aj prípad navrhovateľky, sa môžu vrátiť do Číny s viac ako

jedným dieťaťom bez akýchkoľvek problémov.

K dôvodu členstva navrhovateľky vo FG, odporca uviedol, že je málo pravdepodobné,

aby osoba, ktorá sa cíti byť prenasledovaná a ohrozovaná ešte v roku 1989, opustí krajinu

až po niekoľkých rokoch, pričom nemá ani základné vedomosti o hnutí, cvikoch, symbole,

resp. zakladateľovi hnutia.

Naviac pokiaľ by takéto dôvody existovali, uviedla by ich už v predchádzajúcom

azylovom konaní.

Odporca napokon v rozhodnutí uviedol, že síce zo strany čínskych úradov dochádza

k potláčaniu FG a aktivisti FG môžu čeliť zlému zaobchádzaniu, ak sa dostanú do pozornosti

úradov, avšak navrhovateľka ako sama uviedla, do kontaktu kvôli členstvu v hnutí s čínskymi

úradmi neprišla, preto je neopodstatnené sa domnievať, že by bola ona alebo jej maloletá

dcéra v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľkin dôvody pre udelenie azylu nie je možné považovať za relevantné v zmysle

zákona o azyle, keď v konaní nebolo preukázané, že by bol navrhovateľka opustila krajinu

pôvodu z dôvodu obavy z prenasledovania zo strany štátu, armády, polície a taktiež

nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej alebo jej dcére hrozila akákoľvek perzekúcia.

Preto, ak krajský súd rozhodnutie odporcu považoval za zákonné a ako také ho potvrdil, bolo

potrebné s jeho právnym názorom súhlasiť.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol

o neposkytnutí doplnkovej ochrany (podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle) a o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do Číny (podľa § 58

ods.1 a 2 zákona o pobyte cudzincov) náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval

citované ustanovenia zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým

nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle)

neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto

inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa

do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než

v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej

ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné

vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožňuje s názorom

krajského súdu, že odporca náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované

ustanovenia zákona o azyle. Odvolací súd v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje,

pričom považuje za dôležité zdôrazniť, že udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané

objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. o) zákona

o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v dobe podania žiadosti o azyl,

teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, pričom

odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka v priebehu celého administratívneho

a súdneho konania neuviedla takú relevantnú okolnosť, ktorá by naznačovala, že sa v jej

prípade jedná o osobu, ktorá je v krajine svojho pôvodu prenasledovaná z dôvodov uvedených

v zákone o azyle a ako taká si vyžaduje ochranu pred prenasledovaním prostredníctvom

azylu.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu, ktorý si zistenia odporcu verifikoval

doplnením dokazovania o aktuálne informácie o krajine pôvodu. Závery krajského súdu,

najmä čo sa týka vylúčenia možnosti postihu navrhovateľky po návrate do krajiny pôvodu

za porušenie zásady politiky jedného dieťaťa, teda osoby žijúcej v zahraničí, na ktorú

sa prípadné sankcie za porušenie tejto politiky nevzťahujú, korešpondujú s obsahom správ

o krajine pôvodu, na ktoré sa krajský súd odvoláva.

Preto námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní odvolací súd vyhodnotil

za nedôvodné a rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu

o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutí o neexistencii prekážok

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu, ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 ).

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľkám 1/ a 2/, ktoré nemali úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. augusta 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová