Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/22/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej, právnej veci navrhovateľa: V., nar. X., štátny občan Ukrajiny, naposledy

bytom v zahraničí: K., t. č. T., zast. Centrom právnej pomoci, Nám. slobody 12, Bratislava,

proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,

Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU–596-

16/PO-Ž-2008 zo dňa 23. októbra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -27 zo dňa 1. apríla 2009 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -27 zo dňa 1. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU–

596-16/PO-Ž-2008 zo dňa 23. októbra 2008 ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1

písm. a/ o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa

o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu snahám navrhovateľa o legalizáciu pobytu na území SR a potvrdzujú záver, že v jeho

prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona

o azyle.

K úmyslu navrhovateľa uzatvoriť na Slovensku manželstvo a ku skutočnosti

očakávaného narodenia jeho dieťaťa z pohľadu žiadosti o azyl, krajský súd uviedol, že ide

o dôvody iné ako sú uvedené v ustanoveniach § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Dôvody § 8

a 13a sú obsahovo naviazané na perzekúciu žiadateľa o azyl, resp. reálnu hrozbu vážneho

bezprávia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. V prípade navrhovateľ nebol žiaden z týchto

dôvodov podľa krajského súdu použitý ako dôvod žiadosti o azyl. Ustanovenia § 10 a 13a

zákona o azyle sa viažu k existencii rodinného vzťahu k osobe azylanta. Navrhovateľova

priateľka však nie je azylantkou, keďže ide o občianku SR. Ak teda odporca konštatoval,

že navrhovateľ požiadal o azyl z iných dôvodov, ako sú uvedené v uvedených ustanoveniach

zákona o azyle, jeho konštatovanie je v súlade so skutočnosťou.

K námietke neudelenia azylu z humanitných dôvodov, krajský súd uviedol, že postup

odporcu v zmysle § 9 zákona o azyle závisí výlučne od jeho úvahy a keďže na udelenie azylu

z humanitných dôvodov niet právneho nároku, nie je odporca povinný v rozhodnutí uviesť,

prečo tak neurobil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odporca je

povinný podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správy o krajine pôvodu

založené v spise a vyjadrenia navrhovateľa svedčia o tom, že navrhovateľ splnil podmienky

na udelenie azylu, preto považuje napadnutý rozsudok za nezákonný.

Nespochybnil, že odporca môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa nezistia

dôvody podľa § 8. Zdôraznil, že hoci tento postup závisí výlučne od úvahy odporcu, odporca

môže rozhodnúť o udelení azylu z humanitných dôvodov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Vlastné rozhodnutie udeliť azyl z humanitných dôvodov je vecou

voľnej správne úvahy odporcu, pokiaľ sa teda odporca touto možnosťou nezaoberal, nemožno

mu to vyčítať, pretože na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 11. augusta 2009 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť

preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného do 30.11.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie

azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a

alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných

podmienok (ods. 3).

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch ako

dôvody uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, najmä na dôvodoch ako je hľadanie

zamestnania alebo lepších životných podmienok.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správy o dodržiavaní ľudských práv na Ukrajine, vydané MZV USA

zo dňa 6.3.2007 , aktuálne novinové články , týkajúce sa Ukrajiny, Súhrnná teritoriálna

informácia o Ukrajine spracovaná ZU ČR v Kyjeve z 31.3.2008 ), z ktorých stručne popísal

spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Odporca v napadnutom rozhodnutí vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ktoré v rámci

azylového konania produkoval, a to, že nebol členom žiadnej politickej strany a nevyvíjal

žiadne politické aktivity. Na územie SR pricestoval v júli 2006 legálne, na vlastný cestovný

pas a turistické vízum. V Prievidzi, kam pricestoval za priateľom ostal žiť a pracovať

bez povolenia na stavbách ako stavebný robotník. Takto žil do roku 2008, kedy prvý krát

požiadal o azyl. Ako dôvod svojej opakovanej žiadosti uvádzal snahu o zlegalizovanie pobytu

na území SR, kde žije tri roky nelegálne. Našiel si tu priateľku, ktorá je v súčasnej dobe

tehotná, preto sa rozhodli, že uzavrú manželstvo. Avšak po strate dokladov sa to

skomplikovalo. K sobášu potrebuje mnoho dokladov z Ukrajiny, ktoré by chcel získať

prostredníctvom Ukrajinskej ambasády v SR. O azyl požiadal , preto, aby počas azylovej

procedúry mohol tieto náležitosti vybaviť.

Na základe uvedeného, odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nepotrebuje ochranu

štátu v ktorom sa momentálne nachádza. Podľa odporcu navrhovateľ sa snaží cez inštitút

azylu legalizovať si pobyt na území SR. Navrhovateľ nepredložil v priebehu konania žiaden

dôkazy, a ani netvrdil, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov uvedených

v zákone o azyl. Vzhľadom k tomu, že zakladal svoju žiadosť na iných dôvodoch ako sú

dôvody uvedené v § 8,10,13a,13b zákona o azyle, odporca jeho žiadosť zamietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen

že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 23.9.2008 navrhovateľ uviedol,

že o azyl na Slovensku žiada z dôvodu, že si chce zlegalizovať pobyt na území SR, kde žije

už tri roky nelegálne. Má tu trvalý vzťah s priateľkou- občiankou SR a vzhľadom k tomu,

že je tehotná, rozhodli sa uzavrieť s priateľkou manželstvo, avšak po strate dokladov nastali

komplikácie.

Na otázku, prečo odišiel z krajiny pôvodu v roku 2006 na Slovensko, odpovedal,

že bol zvedavý ako sa žije v iných krajinách, zapáčilo sa mu tu a preto tu chce zostať.

Do styku s políciou, armádou alebo inými zložkami štátu osobne neprišiel a nikdy

nebol nimi prenasledovaný.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na dôvodoch, ako je legalizácia pobytu na území SR a ekonomické dôvody.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie

azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,

§ 10, § 13a alebo 13b, ide a snahu o legalizáciu pobytu na území SR, takýto záver nachádza

oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval

rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožňuje s názorom

krajského súdu, že odporca náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované

ustanovenia zákona o azyle. Odvolací súd v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje,

pričom považuje za dôležité zdôrazniť, že inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb

podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako nevyhnutná ochrana zachovania života

a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození, ak je však osoba vedená čisto

ekonomickými pohnútkami, resp. snahou o legalizáciu pobytu ide o ekonomického

prisťahovalca a nie o utečenca, pričom odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ svoju

žiadosť zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch

príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo

z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd a neuviedol žiadne dôvody, ktoré

by opodstatňovali použitie § 13a alebo 13b zákona o azyle.

Je nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1,

predovšetkým upraviť konanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného

útočiska, ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov

žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov

verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť integráciu azylantov

do spoločnosti, a upraviť pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením prekážok

vyhostenia alebo návratu vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl

pred jeho núteným návratom do krajiny pôvodu.

Z takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba

vychádzať aj pri posudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom

deklaroval len to, čo predpokladá zákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ

o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú

uvedené v § 8,10,13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Tento výrok,

obmedzený pre účely zákona o azyle nezasahuje do jeho práva na rodinný život ani v styku

s rodinou. Predmetným rozhodnutím odporcu nedochádza k porušeniu alebo k obmedzeniu

jeho práva na výchovu dieťaťa ani práva dieťaťa na rodinu podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru,

pretože mu rozhodnutie nebráni tieto práva na území Slovenskej republiky vykonávať.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že existencia prekážky vyhostenia alebo

návratu, ktorej preskúmania sa navrhovateľ domáha, nebola v konaní o azyle spochybnená,

pretože rozhodovanie o nej presahuje rámec tohto konania a samotného účelu zákona o azyle,

nemožno sa na ňu odvolávať v konaní o azyle za účelom dosiahnutia legalizácie pobytu

v cudzej krajine, pretože by to znamenalo popretie účelu tohto zákona a obchádzanie na to

určenej zákonnej úpravy pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky.

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu

totiž vyplynulo, že navrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by bolo

možné subsumovať pod niektoré z citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a ani netvrdí,

že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Pokiaľ teda krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa

o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, rozhodol vecne správne.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu ani rozhodnutiu súdu

nemajú totiž žiadnu relevanciu. Nemožno sa na ne odvolávať v konaní o azyle za účelom

dosiahnutia legalizácie pobytu v cudzej krajine, pretože by to znamenalo popretie účelu tohto

zákona a obchádzanie na to určenej zákonnej úpravy pobytu cudzincov na území Slovenskej

republiky.

Navrhovateľ tiež namietal, že odporca neprihliadol na humanitné dôvody jeho

žiadosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie námietky

navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

ani rozhodnutia odporcu, nakoľko zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu

uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9

zákona o azyle. Keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale

o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, nie je možné odporcovi vyčítať, že

navrhovateľovi azyl z humanitných dôvodov neudelil.

Pokiaľ teda odporca napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie

azylu (v zmysle § 8 zákona o azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce

tvrdenie navrhovateľa o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala

sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu

k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že postup odporcu bol v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd

sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa

nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa v spojení s

ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. augusta 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová