Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e0a/369469.3c9ffa.pdf
PDF · 124.26 KB
No categories available
1Sža/20/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/20/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.
a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa: H., nar. X. v meste M.,
provincia P., t. č. ZT H., zast. Centrom právnej pomoci kancelária Košice, Moyzesova 18,
Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:
MU-703-15/PO-Ž/2008 zo dňa 17. decembra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz 7/2009-37 zo dňa 8. apríla 2009 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz 7/2009-37 zo dňa 8. apríla 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-
703-15/PO-Ž/2008 zo dňa 17.12.2008, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20
ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky,
podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej ochrany
navrhovateľovi.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne
a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom
udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu. Krajský súd poukázal na to,
že navrhovateľ síce ako dôvod žiadosti uvádzal obavy o svoj život z dôvodu sporov
o pozemky v dôsledku ktorých bol jeho otec zavraždený. Vraždu otca polícia riadne
nevyšetrovala, pretože policajti málo zarábajú a sú ovplyvňovaní politickými stranami. Podľa
krajského súdu uvedené dôvody nie je možné z pohľadu zákona o azyle považovať
za relevantné pre udelenie azylu.
Krajský súd považoval rozhodnutie odporcu v časti o neudelení doplnkovej ochrany
navrhovateľovi za vecne správne, nakoľko podľa vykonaného dokazovania odporcom
sa nepreukázalo, že navrhovateľovi v prípade návratu hrozí vážne bezprávie špecifikované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. Rovnako sa stotožnil aj s rozhodnutím odporcu
o neexistencii prekážky jeho administratívneho vyhostenia, pričom v podrobnostiach
na správnosť uvedených záverov odporcu odkázal.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu
ako vecne správne.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril pochybnosti,
či odporca vykonal náležité dokazovanie, keď sa nezaoberal s tvrdením navrhovateľa,
že polícia je ovplyvňovaná pri vyšetrovaní trestnej činnosti politickými stranami, pričom
poukazoval na veľký vplyv Gondalovcov, s ktorými mal jeho rodina spor o pozemky. V tejto
súvislosti poukázal na správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že Pakistan sa naďalej
potýka vo vysokej miere s korupciou štátnych úradov, nedostatkom nezávislosti súdnej moci,
porušovaním práva na riadny súdny proces a nízkou vymožiteľnosťou práva. Podľa
navrhovateľ si odporca nesprávne vyložil vyjadrenie navrhovateľa o zlých životných
podmienkach v Pakistane, keď z nich vyvodil ekonomické pohnútky na podanie žiadosti
o azyl.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,
že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako
zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie
uvedeného rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. augusta 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon
o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo
nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,
ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí.
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach
odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ
o krajine pôvodu (Souhrnná teritoriální informace Pákistán“, aktualizovaného zast. úradom
ČR v Isalambáde k 8.11.2008, materiál vedený v databáze MU pod č. MÚ 93-1/ODZS-2008,
články uverejnené v denníku Pravda - „Nová pakistanská vláda zložila prísahu“ z 1.4.2008,
SME - „Šaríf odchádza, dôvodom sú sudcovia“ z 25.2.2008, SME - „Prezident Muššaráf
sa dohodol s vládou na odchode z funkcie“ z 14.8.2008, TASR „Pakistan: A. Zardárriho
zvolili za nového prezidenta“, správa uverejnená na stránke webnoviny.sk „Zardári zložil
prezidentskú prísahu“ z 9.9.2008) z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-
spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal
o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 30.10.2008 navrhovateľ uviedol,
že krajinu pôvodu opustil, pretože jeho rodina mala majetkové spory o pozemky s rodinou
Gondal King of the Bar, ktorá chcela otcov pozemok odkúpiť za nízku cenu. Otec pozemok
odmietol predať, rodina Gondala mala známych v politike, na polícii a zariadili, aby tento
pozemok bol v katastri zapísaný na ich meno. Otec navrhovateľa chcel na svojom pozemku
postaviť obchod, ale rodina Gondala s tým nesúhlasila. Prišla polícia, ktorá rozhodla,
že nikto nebude stavať ani pracovať na pozemku, kým sa nerozhodne kto je vlastníkom
pozemku. Navrhovateľ nevedel uviesť, ako sa o vlastníkovi pozemku rozhodlo,
ale po 5 dňoch prišli neznámi muži k nim domov a otca zastrelili, postrelili aj jeho brata, ktorý
na následky postrelenia zomrel. O ich smrti sa dozvedel od matky, v tom čase žil v Karáčí.
Po troch mesiacoch sa dozvedel od susedov, že ho táto rodina plánuje zabiť, preto sa rozhodol
s krajiny odísť. Nikto sa mu osobne nevyhrážal zabitím a nebol ani nikým napadnutý.
Na otázku, či kontaktoval políciu, keď sa dozvedel, že sa ho rodina Gondalova chystá
zabiť, odpovedal, že sa na políciu neobrátil, lebo sa domnieval, že by mu nepomohla.
Na otázku, aby objasnil, prečo pred pracovníkmi OA PZ Gbely uvádzal, že bol
prenasledovaný z dôvodu politických problémov, navrhovateľ neodpovedal.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, sa jedná
o druhú žiadosť navrhovateľ o udelenie azylu, predchádzajúce konanie bolo zastavené podľa
§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, pretože navrhovateľ po podaní vyhlásenia
sa do ZT H. nedostavil.
V druhej žiadosti uvádzal ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu strach o svoj život,
pretože boli jeho otec a brat zastrelení pre spory o pozemky neznámymi osobami, vyhodnotil
odporca ako irelevantnú z pohľadu taxatívne vymedzených dôvodov pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle. V prípade navrhovateľ podľa odporcu absentovala opodstatnenosť
jeho obáv z prenasledovania, nakoľko k samotnému prenasledovaniu navrhovateľa
zo strany štátnych orgánov objektívne nedošlo. Dôvody jeho žiadosti sú podľa odporcu
postavené len na nepriamych a sprostredkovaných informáciách a na jeho domnienkach
nepodložených faktami, pričom osobne nebol aktérom žiadneho pozemkového sporu. Nebol
vystavený žiadnym aktom, ktoré by mu bránili naďalej žiť v krajine pôvodu.
Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj
vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,
a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom
chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania
ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe
bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu strachu o život, ktorý pramenil
z toho, že jeho otec a brat mali byť zastrelení neznámymi osobami pre spory o pozemky.
Navrhovateľ v tom čase žil v meste Karáčí, osobne nemal žiadne problémy, o zámeroch
rodiny Gondala (zabiť ho) sa dozvedel od susedov.
Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,
že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie
života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom
problémy so súkromnými osobami (ktoré v konečnom dôsledku ani nemal osobne
navrhovateľ) nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém
v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
pred štátnymi orgánmi.
Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto
i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných konfliktoch jeho otca s rodinou
Gondala v spore o pozemky, ktoré mali vyústiť do zastrelenia jeho otca a brata by boli
pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ
nepreukázal, že on osobne mal problémy s uvedenou rodinou, (na viac potom, ako sa
jeho otec dostal do sporu o stavbu na predmetnom pozemku, polícia mala zasiahnuť tak,
že zakázala nakladať s uvedeným pozemkom, dokedy sa nerozhodne o tom, kto je jej
vlastníkom. Navrhovateľ sa na štátne orgány so žiadosťou o pomoc pre prípadné
vyhrážky rodiny Gondala voči jeho osobe neobrátil, rovnako nepreukázal, že verejná
moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu, keď ako sám tvrdí,
polícia zasiahla v spore o stavbu na uvedenom pozemku.
Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky
pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,
keď jeho rozhodnutie potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací
súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil.
Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,
v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné
považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 11. augusta 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová