Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/20/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.

a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa: H., nar. X. v meste M.,

provincia P., t. č. ZT H., zast. Centrom právnej pomoci kancelária Košice, Moyzesova 18,

Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,

Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:

MU-703-15/PO-Ž/2008 zo dňa 17. decembra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -37 zo dňa 8. apríla 2009 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -37 zo dňa 8. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-

703-15/PO-Ž/2008 zo dňa 17.12.2008, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20

ods. 1 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom

znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky,

podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej ochrany

navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom

udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu. Krajský súd poukázal na to,

že navrhovateľ síce ako dôvod žiadosti uvádzal obavy o svoj život z dôvodu sporov

o pozemky v dôsledku ktorých bol jeho otec zavraždený. Vraždu otca polícia riadne

nevyšetrovala, pretože policajti málo zarábajú a sú ovplyvňovaní politickými stranami. Podľa

krajského súdu uvedené dôvody nie je možné z pohľadu zákona o azyle považovať

za relevantné pre udelenie azylu.

Krajský súd považoval rozhodnutie odporcu v časti o neudelení doplnkovej ochrany

navrhovateľovi za vecne správne, nakoľko podľa vykonaného dokazovania odporcom

sa nepreukázalo, že navrhovateľovi v prípade návratu hrozí vážne bezprávie špecifikované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. Rovnako sa stotožnil aj s rozhodnutím odporcu

o neexistencii prekážky jeho administratívneho vyhostenia, pričom v podrobnostiach

na správnosť uvedených záverov odporcu odkázal.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu

ako vecne správne.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril pochybnosti,

či odporca vykonal náležité dokazovanie, keď sa nezaoberal s tvrdením navrhovateľa,

že polícia je ovplyvňovaná pri vyšetrovaní trestnej činnosti politickými stranami, pričom

poukazoval na veľký vplyv Gondalovcov, s ktorými mal jeho rodina spor o pozemky. V tejto

súvislosti poukázal na správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že Pakistan sa naďalej

potýka vo vysokej miere s korupciou štátnych úradov, nedostatkom nezávislosti súdnej moci,

porušovaním práva na riadny súdny proces a nízkou vymožiteľnosťou práva. Podľa

navrhovateľ si odporca nesprávne vyložil vyjadrenie navrhovateľa o zlých životných

podmienkach v Pakistane, keď z nich vyvodil ekonomické pohnútky na podanie žiadosti

o azyl.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,

že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako

zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie

uvedeného rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. augusta 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon

o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo

nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ

o krajine pôvodu (Souhrnná teritoriální informace Pákistán“, aktualizovaného zast. úradom

ČR v Isalambáde k 8.11.2008, materiál vedený v databáze MU pod č. MÚ 93-1/ODZS-2008,

články uverejnené v denníku Pravda - „Nová pakistanská vláda zložila prísahu“ z 1.4.2008,

SME - „Šaríf odchádza, dôvodom sú sudcovia“ z 25.2.2008, SME - „Prezident Muššaráf

sa dohodol s vládou na odchode z funkcie“ z 14.8.2008, TASR „Pakistan: A. Zardárriho

zvolili za nového prezidenta“, správa uverejnená na stránke webnoviny.sk „Zardári zložil

prezidentskú prísahu“ z 9.9.2008) z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-

spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal

o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 30.10.2008 navrhovateľ uviedol,

že krajinu pôvodu opustil, pretože jeho rodina mala majetkové spory o pozemky s rodinou

Gondal King of the Bar, ktorá chcela otcov pozemok odkúpiť za nízku cenu. Otec pozemok

odmietol predať, rodina Gondala mala známych v politike, na polícii a zariadili, aby tento

pozemok bol v katastri zapísaný na ich meno. Otec navrhovateľa chcel na svojom pozemku

postaviť obchod, ale rodina Gondala s tým nesúhlasila. Prišla polícia, ktorá rozhodla,

že nikto nebude stavať ani pracovať na pozemku, kým sa nerozhodne kto je vlastníkom

pozemku. Navrhovateľ nevedel uviesť, ako sa o vlastníkovi pozemku rozhodlo,

ale po 5 dňoch prišli neznámi muži k nim domov a otca zastrelili, postrelili aj jeho brata, ktorý

na následky postrelenia zomrel. O ich smrti sa dozvedel od matky, v tom čase žil v Karáčí.

Po troch mesiacoch sa dozvedel od susedov, že ho táto rodina plánuje zabiť, preto sa rozhodol

s krajiny odísť. Nikto sa mu osobne nevyhrážal zabitím a nebol ani nikým napadnutý.

Na otázku, či kontaktoval políciu, keď sa dozvedel, že sa ho rodina Gondalova chystá

zabiť, odpovedal, že sa na políciu neobrátil, lebo sa domnieval, že by mu nepomohla.

Na otázku, aby objasnil, prečo pred pracovníkmi OA PZ Gbely uvádzal, že bol

prenasledovaný z dôvodu politických problémov, navrhovateľ neodpovedal.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, sa jedná

o druhú žiadosť navrhovateľ o udelenie azylu, predchádzajúce konanie bolo zastavené podľa

§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, pretože navrhovateľ po podaní vyhlásenia

sa do ZT H. nedostavil.

V druhej žiadosti uvádzal ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu strach o svoj život,

pretože boli jeho otec a brat zastrelení pre spory o pozemky neznámymi osobami, vyhodnotil

odporca ako irelevantnú z pohľadu taxatívne vymedzených dôvodov pre udelenie azylu

v zmysle zákona o azyle. V prípade navrhovateľ podľa odporcu absentovala opodstatnenosť

jeho obáv z prenasledovania, nakoľko k samotnému prenasledovaniu navrhovateľa

zo strany štátnych orgánov objektívne nedošlo. Dôvody jeho žiadosti sú podľa odporcu

postavené len na nepriamych a sprostredkovaných informáciách a na jeho domnienkach

nepodložených faktami, pričom osobne nebol aktérom žiadneho pozemkového sporu. Nebol

vystavený žiadnym aktom, ktoré by mu bránili naďalej žiť v krajine pôvodu.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu strachu o život, ktorý pramenil

z toho, že jeho otec a brat mali byť zastrelení neznámymi osobami pre spory o pozemky.

Navrhovateľ v tom čase žil v meste Karáčí, osobne nemal žiadne problémy, o zámeroch

rodiny Gondala (zabiť ho) sa dozvedel od susedov.

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,

že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie

života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom

problémy so súkromnými osobami (ktoré v konečnom dôsledku ani nemal osobne

navrhovateľ) nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém

v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv

pred štátnymi orgánmi.

Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto

i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných konfliktoch jeho otca s rodinou

Gondala v spore o pozemky, ktoré mali vyústiť do zastrelenia jeho otca a brata by boli

pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ

nepreukázal, že on osobne mal problémy s uvedenou rodinou, (na viac potom, ako sa

jeho otec dostal do sporu o stavbu na predmetnom pozemku, polícia mala zasiahnuť tak,

že zakázala nakladať s uvedeným pozemkom, dokedy sa nerozhodne o tom, kto je jej

vlastníkom. Navrhovateľ sa na štátne orgány so žiadosťou o pomoc pre prípadné

vyhrážky rodiny Gondala voči jeho osobe neobrátil, rovnako nepreukázal, že verejná

moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu, keď ako sám tvrdí,

polícia zasiahla v spore o stavbu na uvedenom pozemku.

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky

pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,

keď jeho rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. augusta 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová