Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/261/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej

veci navrhovateľov: 1/ A., D., 2/ K., bytom C., 3/ D., a. s. N., navrhovatelia 2/, 3/ zastúpení

advokátom Mgr. M., A., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene,

Študentská č. 12, Zvolen, za účasti oprávnenej osoby: Z., bytom D., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 24. novembra 2007 č. 2004/3441/R 627/7,

o odvolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp

60/2007-19 zo dňa 26. mája 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -19 zo dňa 26. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu, uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej

veci žalovaný správny orgán rozhodol podľa o navrátenie

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej

len reštitučný zákon) tak, že Z., rod T. je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2, písm. c/

reštitučného zákona, pretože spĺňa podmienky § 3 ods. 1, písm. d/ uvedeného zákona na

navrátenie vlastníctva k pozemku č. 2613/3, pôvodne zapísaného v PKV č. 3, kat. úz. D.,

ktorý prešiel do vlastníctva bývalého JRD D., ktorého právnym nástupcom je A., teda povinná

osoba, na základe odňatia bez náhrady postupom podľa o úprave

právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných

útvarov a oprávnenej osobe priznal vlastníctvo k pozemku v súčasnej dobe zapísaného na LV

č. X. kat. úz. D. ako parc. „E“ č. X., o výmere 2587 m2 v podiele 1764/72450-ín. Podľa

názoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo správne a teda

zákonné. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia najmä v druhom a treťom rade

spochybňovali právne nástupníctvo povinnej osoby a uviedli, že sporné pozemky nie je

možné vydať reštituentovi, pretože tieto boli predané riadnymi kúpnymi zmluvami a teda,

že by došlo k vážnemu zásahu do ich ústavného práva na ochranu ich súkromného vlastníctva,

otázkou právneho nástupníctva sa súd vysporiadal v obdobnom konaní vedenom na Krajskom

súde v Banskej Bystrici č. sp. zn. , v ktorom bolo jednoznačne preukázané,

že A. je nesporným právnym nástupcom po pôvodnom JRD D.. Uviedol, že keď v roku 1998

bolo založené A., boli mu na základe z výpisu z protokolu o rozdelení nehnuteľností medzi

PD D. a Agrodružstvom D. zapísané sporné nehnuteľnosti na LV č. X.. Konštatoval, že tým,

že navrhovateľ 1/ predával sporný pozemok kúpnou zmluvou K. - navrhovateľovi 2/, ktorá

zmluva bola aj zavkladovaná, bolo nesporne preukázané, že malo tento pozemok vo

vlastníctve, a teda, že ho mohlo nadobudnúť len určitým právnym nástupníctvom po

pôvodnom JRD D. a na základe toho sa potom uskutočnil i následný predaj navrhovateľovi v

3/ rade. Argumentáciu navrhovateľov 2/, 3/ rade ohľadne narušenia a zákonom

chránených vlastníckych práv s poukazom na § 4 ods. 2 reštitučného zákona považoval za

neadekvátnu a právne irelevantnú, pretože zmocnenie reštitučného zákona je jednoznačné

a nespochybniteľné. Napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa

tak, že navrhovatelia boli v konaní neúspešní, a preto im náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ

1/. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu považoval za vecne nesprávny.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s jeho vyjadreniami resp. námietkami súvisiacimi

s právnym nástupníctvom po JRD D. vôbec nevysporiadal, resp. nevysporiadal sa dostatočne.

Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, že nie je žiadnym právnym

nástupcom po pôvodnom Jednotnom roľníckom družstve D., pretože je novým subjektom,

ktorý vznikol zápisom do obchodného registra dňa 29.1.1998 bez akéhokoľvek právneho

nástupníctva, čo je zrejmé z údajov a listín zapísaných v Obchodnom registri Okresného súdu

v Banskej Bystrici vo vl. č. 265/S odd. Dr. Poukázal na to, že pôvodné JRD D. sa v minulosti

zlúčilo s JRD H. N. a nemá vedomosť, akým spôsobom došlo v minulosti k rozdeleniu tohto

spoločného družstva.

Navrhovatelia 2/, 3/ navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa

sa náležite nevysporiadal so skutočnosťou, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový

stav, pretože podľa ich názoru v konaní doposiaľ nesvedčia dôkazy preukazujúce,

že navrhovateľ 1/ je povinnou osobou a preto potom aj následné prevody, ktoré vykonal,

nemôžu trpieť neplatnosťou.

Odporca na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ nepredložil doklady,

ktoré by mali vplyv na výrok jeho rozhodnutia.

Zúčastnená osoba považovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne

a právne správny a žiadala ho potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný vyhovel nároku

oprávnenej osobe uplatnený podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadanej

nehnuteľnosti, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v opravnom prostriedku navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný

v rámci konania podľa reštitučného zákona oprávnenej osobe priznal vlastnícke právo

k žiadanej nehnuteľnosti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

odňatia bez náhrady postupom podľa

SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Podľa § 2 ods. 1, 2, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto

zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú

osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce

obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3,

zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím

tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej

republiky, fyzické osoby poradí taxatívne ustanovenom v písmene a/ až e/.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená

osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného

zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby

ustanovených v § 2 ods.1,2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe

(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností

taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie

náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004)

a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj,

že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,

orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti,

ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný

stav, a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor, z ktorých dôvodov v danej

veci boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa

podľa .

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis, v danej veci zistil, že oprávnená osoba Z. si dňa 23.12.2004,

v zákonnej lehote, uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade vo Zvolene v zmysle

reštitučného zákona podľa § 3 ods. 1, písm. d/ nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom

v katastrálnom území K., zapísaných v pozemkovoknižných vložkách č. 491, 979 a č. 1325,

v katastrálnom území R. a D.. Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene preskúmavaným

rozhodnutím podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona rozhodol tak, že Z., rod. T. je oprávnenou

osobou podľa § 2 ods. 2, písm. c/ reštitučného zákona, pretože spĺňa podmienky § 3 ods. 1,

písm. d/ uvedeného zákona na navrátenie vlastníctva k pozemku č. 2613/3, pôvodne

zapísaného v PKV č. 3, kat. úz. D., ktorý prešiel do vlastníctva bývalého JRD D., ktorého

právnym nástupcom je A., teda povinná osoba, na základe odňatia bez náhrady postupom

podľa o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých

urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov a oprávnenej osobe priznal vlastníctvo

k pozemku v súčasnej dobe zapísaného na LV č. X. kat. úz. D. ako parc. „E“ č. X., o výmere

2587 m2 v podiele 1764/72450-ín, ktorý bol v dobe účinnosti reštitučného zákona právnym

nástupcom JRD R. – A. D. predaný kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2004 K., ktorý pozemok

následne predal kúpnou zmluvou zo dňa 16.3.2006 firme D., a.s. B., tieto zmluvy označil

podľa § 4 ods. 2 reštitučného zákona za neplatné, súčasne vyslovil, že dňom prechodu

vlastníctva k nehnuteľnosti je deň, keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Navrhovatelia

1/ až 3/ v opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu pozemkového úradu namietali

nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci ako aj nesprávny právny názor správneho

orgánu, a to predovšetkým z dôvodu, že A. D. nie je právnym nástupcom JRD D..

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne preskúmal zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu a postupu, ktorý mu predchádzal a dospel k správnemu záveru,

že žalovaný správny orgán postupoval v súlade s reštitučným zákonom.

Navrhovatelia 1/ až 3/ v opravnom prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu

žalovaného správneho orgánu a navrhovateľ 1/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa

považovali preskúmavané rozhodnutie za nezákonné predovšetkým z dôvodu,

že A. – navrhovateľ 1/ nie je právnym nástupcom JRD D.. Z uvedených dôvodov odvolací

súd zameral svoju pozornosť najmä tejto vznesenej námietke.

Podľa § 4 ods. 1, 2 reštitučného zákona povinnými osobami sú právnické osoby,

ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej

republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom

oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok

previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo

na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto

povinností, zostáva nedotknuté.

Povinnou osobou v zmysle citovanej právne normy je teda právnická osoba, ktorá má

nehnuteľnosť, ku ktorej si reštitučný nárok uplatnila oprávnená osoba, ku dňu účinnosti

reštitučného zákona právo hospodárenia alebo právo správy pokiaľ ide o nehnuteľnosti

vo vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske družstvá. Takto ustanovenej

povinnej osobe zákonodarca uložil povinnosť nakladať s pozemkami až do navrátenia

vlastníctva oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodárstva a súčasne jej uložil

zákaz previesť takéto pozemky odo dňa účinnosti, t.j. od 1.1.2004 do vlastníctva inej osoby

pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

že na základe skutkových okolností v danej veci jednoznačne vyplýva právny záver,

že navrhovateľ 1/ je v danej veci povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona,

pretože ku dňu účinnosti reštitučného zákona bol vlastníkom pozemku, ktorý bol predmetom

preskúmavacieho reštitučného konania, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že predmetný pozemok

previedol kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2004 do vlastníctva K..

Odvolací súd námietku navrhovateľa 1/, že nie je právnym nástupcom pôvodného JRD

D. považoval za dôvodnú. Uvedená skutočnosť pre posúdenie jeho postavenia povinnej osoby

v reštitučnom konaní je však právne irelevantná. Jeho postavenie v tomto konaní ako

povinnej osoby je založené len na tej skutočnosti, že ku dňu účinnosti reštitučného zákona bol

vlastníkom predmetného pozemku. Pokiaľ žalovaný správny orgán ako aj súd prvého stupňa

v rozhodnutiach konštatovali jeho právne nástupníctvo po pôvodnom JRD D. pochybili, avšak

takéto pochybenie nemôže spôsobiť nezákonnosť ich rozhodnutí.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide

o neplatnosť právnych úkonov, ktorými predmetný pozemok bol prevedený kúpnou zmluvou

uzatvorenou medzi navrhovateľom 1/ a 2/ dňa 29.6.2004 a následne ďalšou kúpnou zmluvou

uzatvorenou medzi navrhovateľom 2/ a 3/ dňa 16.3.2006.

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 4 ods. 2 reštitučného zákona

účinnosťou tohto zákona povinnej osobe uložil povinnosť nakladať s pozemkom

so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu uložil zákaz previesť tento pozemok

na inú osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Teda zákonodarca

zákonom ustanovil podmienky, za splnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný. Vôľou

zákonodarcu bolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie

v zmysle ustanovení reštitučného zákona.

Zo skutkových okolností v predmetnej veci vyplýva, že prevod sporného pozemku

navrhovateľ 1/ uskutočnil kúpnou zmluvou zo dňa 29.6. 2004, teda za účinnosti reštitučného

zákona, z ktorých dôvodov táto zmluva je neplatná zo zákona podľa § 4 ods. 2 reštitučného

zákona, ktorá skutočnosť spôsobuje neplatnosť aj následnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.2006

uzatvorenej medzi navrhovateľom 2/ a 3/, pretože navrhovateľ 2/ nemohol platne previesť

vlastníctvo k pozemku, keďže vlastníctvo pre neplatnosť zmluvy zo dňa 29.6.2004

nenadobudol.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého

stupňa správny orgán v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových

podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny

záver.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým

rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne

a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3

v spojení s a s s. 1 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože im nevzniklo

právo na ich náhradu v dôsledku ich neúspechu v odvolacom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2009

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová