Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/21/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. K. K., N., D. K.,

IČO: X., proti žalovanému: N. a. s., N., M., N., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. A. M.,

advokátkou so sídlom v Prievidzi, N., o zaplatenie 58 597,29 Eur (1 765 302 Sk)

s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. apríla 2008 č. k. -304, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 29. novembra 2007 č. k. -243

žalobu o zaplatenie 1 487 753 Sk s príslušenstvom zamietol, konanie v časti o zaplatenie

277 549 Sk zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania

vo výške 125 958 Sk na účet právnej zástupkyne v lehote troch dní. Vzájomný návrh

žalovaného o zaplatenie 215 250 Sk zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd

z výpovedí svedkov, zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 30. marca 1995 uzavretej

podľa a nasl. , výpisu z obchodného registra, korešpondencie

medzi účastníkmi zistil, že zmluva o nájme dopravných prostriedkov je absolútne neplatná,

lebo odporuje zákonu a obsah jednotlivých zmluvných dojednaní tiež odporuje zásadám

poctivého obchodného styku. Zmluvu vyhodnotil za neplatnú z dôvodu, že obchádza daňové

zákony (článok IV. ods. 2 zmluvy), čo potvrdil svedok Ing. E. C., ktorý uviedol,

že mimoriadne platby boli so žalobcom dohodnuté len preto, aby boli porušené daňové

zákony, nakoľko, ak by žalobca žalovanému vyúčtoval z predchádzajúcej zmluvy

z 1. júla 1994 majetkové sankcie, žalovaný by tieto musel zaplatiť zo zisku. Okrem toho,

za žalovaného konal len jeden člen predstavenstva, hoci podľa výpisu z obchodného registra

mali konať dvaja členovia predstavenstva. Teda, za žalovaného nekonal ten, kto mal za neho

konať, pretože spoločnosť môžu zaväzovať len dvaja členovia predstavenstva. Preto rokovať

o zmluve a aj ju podpísať mali dvaja členovia predstavenstva. Nie je možné, aby jeden člen

rokoval a ďalší zmluvu podpísal. Navyše, žalobca nebol oprávnený dopravné prostriedky

prenajímať, lebo na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie. Zmluva je v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, o čom svedčia výpovede všetkých vypočutých

svedkov, najmä pre nevýhodné nájomné, spôsob platenia dlhu z predchádzajúcej zmluvy, tiež

vylúčením možnosti výpovede v bode 7 zmluvy. Záväzky nemajú nikoho zaťažovať

po neobmedzenú dobu bez možnosti takýto vzťah ukončiť – žalovaný od roku 1991 platil

nájomné za vec, ktorú nemohol riadne užívať, nakoľko žalobca ako vlastník nezabezpečoval

jej údržbu. Výnimku môže ustanoviť zákon, nie však zmluva. Keďže za žalovaného nekonal

štatutárny orgán, zmluva obchádza zákon, žalobca podnikal bez oprávnenia a zmluva

odporuje zásadám poctivého obchodného styku, preto takéto práva nemožno vymáhať, súd

žalobu zamietol. Nakoľko žalobca čiastočne vzal späť návrh v časti o zaplatenie 277 549 Sk,

súd v tejto časti konanie zastavil.

Žalovaný si vzájomným návrhom uplatnil vrátenie mimoriadnej platby žalobcovi

za rok 1996 vo výške 215 250 Sk, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu 16. júna 1996.

Nasledujúci deň začala plynúť premlčacia lehota. Žalobca si uplatnil svoj nárok

až na pojednávaní 6. októbra 2000, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom

na vznesenú námietku premlčania, súd vzájomný návrh žalovaného zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , tak, že žalovanému

priznal náhradu trov konania v celkovej výške 125 958 Sk

Odvolací súd na odvolanie žalobcu rozhodol tak, že napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia jeho

rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa

o neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko zistil, že nájomná zmluva zo dňa 30. marca 1995

bola uzavretá spôsobilými subjektmi, a to Ing. P. K. ako prenajímateľom a obchodnou

spoločnosťou N., a. s., ako nájomcom, za ktorú spoločnosť zmluvu podpísali v súlade s vtedy

platnými stanovami a zápisom v obchodnom registri dvaja členovia predstavenstva, a to Ing.

J. H. a Ing. E. C.. Nepresnosť v označení osoby konajúcej za žalovaného v záhlaví zmluvy

nespôsobuje jej neplatnosť. Absolútnu neplatnosť spornej zmluvy nemožno vyvodiť ani zo

skutočnosti, že žalobca nemal v predmete podnikania prenájom dopravných prostriedkov.

Predmetná zmluva bola uzavretá podľa a nasl. , upravujúcich

zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Tieto ustanovenia, s výnimkou § 630 ods. 1 a 2

, v zmysle ust. a sú

ustanoveniami s dispozitívnou povahou. Zmluvným stranám teda nič nebránilo, okrem

povinnosti rešpektovať základné ustanovenie

a , vrátane náležitostí povinnej písomnej formy, aby

si ostatné práva a povinnosti v rámci zásady zmluvnej voľnosti upravili a prispôsobili

konkrétnym potrebám. Z uvedeného vyplýva, že okrem dojednania v čl. 5 bod 6 poslednej

vety Zmluvy, podľa ktorého záväzok nájomcu uhradiť prenajímateľovi dlžnú sumu vrátane

zmluvnej pokuty za omeškanie, trvá bez možnosti premlčania až do zaplatenia, ktoré je

absolútne neplatné podľa pre rozpor s ust.

, nakoľko neplatná je dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré

môžu vzniknúť až v budúcnosti, ostatné časti predmetnej zmluvy sú platné, pretože boli

dojednané v rámci zásady zmluvnej voľnosti. Zmluvné strany svojim podpisom prejavili vôľu

uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku na dobu určitú s možnosťou jej predĺženia

vždy o ďalší rok a s možnosťou uplatnenia predkupného práva na predmet nájmu. Žalovaný

poukazoval na nevýhodnosť tohto ustanovenia zmluvy a tiež personálne prepojenie jedného

z členov predstavenstva so spoločníkom žalobcu. Avšak nevýhodnosť zmluvy bez ďalšieho

nespôsobuje jej neplatnosť a ust. nemá za cieľ poskytovať

právnu ochranu v prípadoch, keď niektorá zo strán si jeho aplikáciou mieni kompenzovať

vlastné riziko pri obchodovaní, resp. neschopnosť alebo nepozornosť pri uzavretí zmluvy.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že sporná nájomná zmluva je okrem čl. 4 bod 2

a čl. 5 bod 6 poslednej vety doposiaľ platná, keďže s ohľadom na právnu úpravu § 630 a nasl.

, nebola platne vypovedaná listom zo dňa 1. októbra 1999 ku dňu

30. novembra 1999 – výpoveď zmluvy uzavretej na dobu určitú neprichádzala do úvahy -

. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil podľa a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote

dovolanie. Žalovaný tvrdí, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon v § 237

písm. f/ a g/ a tiež došlo k porušeniu ustanovenia , a

Uviedol, že odvolací súd sa dopustil zásadných procesných chýb, a to najmä v tom, že

pri rozhodovaní vo veci nemal k dispozícii celý kompletný spisový materiál súdu prvého

stupňa. Namietal tiež, že odvolací súd bol nesprávne obsadený, pretože rozhodnutie podpísala

JUDr. N. Č. ako predsedníčka senátu, ktorá ako členka senátu rozhodovala

vo veci sp. zn. medzi rovnakými účastníkmi, čo je v rozpore so zásadou

objektívnosti rozhodovania a žalovaný namieta zaujatosť Krajského súdu v Trenčíne. Ďalej

uviedol, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal právnym názorom prvostupňového súdu,

že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu

ochranu ( ). Dôsledkom šikanózneho postupu pri výkone práva

je strata právnej ochrany takéhoto práva, keďže jediným cieľom šikanovania nie je

zabezpečenie hospodárskeho účelu, vyplývajúceho z povahy záväzku, ale snaha dostať iného

do hospodársky nepriaznivej situácie. Namietal tiež, že podľa právneho názoru odvolacieho

súdu odporujúceho tejto zásade, žalovaný cisterny pre ich nespôsobilosť používať na prepravu

nemôže, ale nájomné a sankcie platiť musí. Žalovaný preukázal v konaní pred Okresným

súdom v Prievidzi svedeckými výpoveďami aj znaleckým posudkom, že od novembra 1999

predmet nájmu nebol spôsobilý na používanie. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutím

odvolacieho súdu bol porušený zákon. Žalovaný považuje toto rozhodnutie za rozhodnutie

spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca poistenie cisterien ničím

nepreukázal, nemal oprávnenie podľa živnostenského listu na takéto podnikanie. Žalovaný

zaplatil jednak cenu cisterien, nájomné, pokuty, jednorazové platby do roku 1999 vo výške

8,5 mil. Sk a žalobca, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, posiela naďalej faktúry

vo výške 54 680 Sk mesačne bez DPH, pričom požaduje zmluvnú pokutu 0,25% denne +

úroky z omeškania. Naviac, oproti doteraz zaplatenej sume, požaduje viac ako 10 mil. Sk

a jeho pohľadávka každý mesiac narastá, pričom dohodu podmieňuje vyplatením celej tejto

sumy a odkúpením nefunkčných cisterien. Preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté

uznesenie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že všetky výhrady žalovaného považuje

za účelové a nepodložené. Podľa jeho informácií mal odvolací súd v čase rozhodovania

k dispozícii celý spis spolu s fotokópiami relevantných dokumentov z pripojených vecí sp. zn.

14 Cb/162, 190, 255/2000, a . Za nedôvodnú považuje

aj námietku, že odvolací súd neskúmal včasnosť podaného odvolania, pretože odvolací senát

na pojednávaní skonštatoval, že odvolanie bolo podané včas. Pri posudzovaní platnosti

nájomnej zmluvy ako prejudiciálnej otázky dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru,

že zmluva je platná, výpoveď nájomcu je nulitná a nájomný vzťah trvá doposiaľ. Rovnakou

otázkou sa zaoberal aj OS v D. K. a s jeho právnym názorom o platnom uzavretí zmluvy sa

stotožnil aj odvolací súd. K rovnakému záveru dospel aj OS Bratislava IV, ktorý túto otázku

posudzoval v právoplatne skončenom konaní sp. zn. . K namietanej

nespôsobilosti predmetu nájmu uviedol, že je nesporné, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy

boli predmetné dopravné prostriedky v prevádzkyschopnom stave. Nemožnosť užívania

dopravných prostriedkov nájomca prenajímateľovi nikdy neavizoval. Až v odvolacom konaní

začal žalovaný spochybňovať pravosť žalobcom predložených listinných dôkazov

predložených v priebehu celého konania. Falšovanie listinných dôkazov sa však nepotvrdilo

ani pri policajnom vyšetrovaní. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že ide o zneužitie práva,

ktorému by súd nemal poskytnúť ochranu. Žalobca preukázal vlastníctvo k predmetu nájmu

kúpnou zmluvou a zaplatením kúpnej ceny vo výške 4,25 mil. Sk, pričom nájomca zaplatil

od roku 1994 len cca 3,5 mil. Sk a už takmer 10 rokov neplatí nájomné, hoci predmet nájmu

má k dispozícii. Žalobca preto navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dôvody prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú taxatívne uvedené

v ustanovení a Podľa je dovolanie prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska. V ustanovení sú upravené dôvody

zakladajúce prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.

O žiaden z týchto prípadov však v prejednávanej veci nejde, lebo napadnuté uznesenie je

uznesením zrušujúcim rozhodnutie súdu prvého stupňa a proti takému dovolanie podľa § 239

nie je prípustné.

Dovolanie je všeobecne prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení až g/ Dovolateľ

v dovolaní uviedol, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon

v a

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Žalovaný vidí odňatie možnosti konať pred súdom zrejme

v tom, že odvolací súd pri rozhodovaní nemal k dispozícii celý kompletný spisový materiál

Okresného súdu v Prievidzi, ktorý spojil na spoločné konanie veci sp. zn. ,

14 Cb 189/2000, , a s vecou

a vo veci rozhodol. Dovolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho dovolateľ k tomuto záveru

dospel. Dovolaciemu súdu boli predložené všetky uvedené spisy spolu so spisom sp. zn.

. Z ich obsahu vyplýva, že vo všetkých prípadoch žalobca uplatňuje nároky

zo Zmluvy o prenájme dopravných prostriedkov uzavretej dňa 30. marca 1995 podľa § 630

a nasl. , a to titulom nájomného, mimoriadnych platieb a zmluvnej

pokuty a relevantné doklady pre posúdenie predbežnej otázky platnosti nájomnej zmluvy

sú založené v každom z týchto spisov. Odvolací súd v dovolaní napadnutom rozhodnutí

v podstate riešil iba túto právnu otázku a pre jej posúdenie by mal k dispozícii všetky právne

relevantné dôkazy aj v prípade, keby mal k dispozícii iba spis sp. zn. .

Okrem toho dovolateľ tvrdil, že odvolacie konanie bolo postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení , teda, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený. Žalovaný do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu nevzniesol

námietku zaujatosti voči predsedníčke ani členkám odvolacieho senátu. Až v dovolaní

namieta, že súd bol nesprávne obsadený a za nesprávne obsadenie považuje skutočnosť,

že predsedníčka senátu JUDr. N. Č. rozhodovala ako členka senátu aj v inej veci medzi

rovnakými účastníkmi, preto namieta zaujatosť Krajského súdu v Trenčíne. Odhliadnuc od

skutočnosti, že zákon nedáva účastníkom možnosť namietať zaujatosť súdu, ale upravuje

možnosť namietať zaujatosť konkrétneho zákonného sudcu, súd bol v prejednávanej veci

obsadený správne (v súlade so zákonom rozhodoval trojčlenný odvolací senát) a neobstojí ani

námietka, že rozhodoval vylúčený sudca, pretože žalovaným uvádzaný dôvod nezakladá

zákonný dôvod na vylúčenie sudcu v zmysle a nasl. Samotná skutočnosť, že

predsedníčka senátu rozhodovala v inej veci rovnakých účastníkov ako členka senátu

nevyvoláva pochybnosť o jej nezaujatosti.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že ani jeden zo žalovaným tvrdených dôvodov

prípustnosti dovolania podľa nebol v prejednávanej veci naplnený.

Dovolací dôvod podľa , t. j., že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, na ktorý sa odvolával dovolateľ, nezakladá

prípustnosť dovolania, možno ním odôvodniť dovolanie, ktoré je prípustné z niektorého

z vyššie uvedených dôvodov.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovení a ani , dovolací súd dovolanie žalovaného proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa v spojení s

odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je

prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4

v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi ich

náhradu nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.