Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
72c/369684.af25e0.pdf
PDF · 111.08 KB
No categories available
1Obdo/21/2008
Najvyšší súd 1Obdo/21/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. K. K., N., D. K.,
IČO: X., proti žalovanému: N. a. s., N., M., N., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. A. M.,
advokátkou so sídlom v Prievidzi, N., o zaplatenie 58 597,29 Eur (1 765 302 Sk)
s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/55/2000, na dovolanie žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. apríla 2008 č. k. 8 Cob/18/2008-304, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 29. novembra 2007 č. k. 14Cb/55/2000-243
žalobu o zaplatenie 1 487 753 Sk s príslušenstvom zamietol, konanie v časti o zaplatenie
277 549 Sk zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 125 958 Sk na účet právnej zástupkyne v lehote troch dní. Vzájomný návrh
žalovaného o zaplatenie 215 250 Sk zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd
z výpovedí svedkov, zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 30. marca 1995 uzavretej
podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, výpisu z obchodného registra, korešpondencie
medzi účastníkmi zistil, že zmluva o nájme dopravných prostriedkov je absolútne neplatná,
lebo odporuje zákonu a obsah jednotlivých zmluvných dojednaní tiež odporuje zásadám
poctivého obchodného styku. Zmluvu vyhodnotil za neplatnú z dôvodu, že obchádza daňové
zákony (článok IV. ods. 2 zmluvy), čo potvrdil svedok Ing. E. C., ktorý uviedol,
že mimoriadne platby boli so žalobcom dohodnuté len preto, aby boli porušené daňové
zákony, nakoľko, ak by žalobca žalovanému vyúčtoval z predchádzajúcej zmluvy
z 1. júla 1994 majetkové sankcie, žalovaný by tieto musel zaplatiť zo zisku. Okrem toho,
za žalovaného konal len jeden člen predstavenstva, hoci podľa výpisu z obchodného registra
mali konať dvaja členovia predstavenstva. Teda, za žalovaného nekonal ten, kto mal za neho
konať, pretože spoločnosť môžu zaväzovať len dvaja členovia predstavenstva. Preto rokovať
o zmluve a aj ju podpísať mali dvaja členovia predstavenstva. Nie je možné, aby jeden člen
rokoval a ďalší zmluvu podpísal. Navyše, žalobca nebol oprávnený dopravné prostriedky
prenajímať, lebo na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie. Zmluva je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, o čom svedčia výpovede všetkých vypočutých
svedkov, najmä pre nevýhodné nájomné, spôsob platenia dlhu z predchádzajúcej zmluvy, tiež
vylúčením možnosti výpovede v bode 7 zmluvy. Záväzky nemajú nikoho zaťažovať
po neobmedzenú dobu bez možnosti takýto vzťah ukončiť – žalovaný od roku 1991 platil
nájomné za vec, ktorú nemohol riadne užívať, nakoľko žalobca ako vlastník nezabezpečoval
jej údržbu. Výnimku môže ustanoviť zákon, nie však zmluva. Keďže za žalovaného nekonal
štatutárny orgán, zmluva obchádza zákon, žalobca podnikal bez oprávnenia a zmluva
odporuje zásadám poctivého obchodného styku, preto takéto práva nemožno vymáhať, súd
žalobu zamietol. Nakoľko žalobca čiastočne vzal späť návrh v časti o zaplatenie 277 549 Sk,
súd v tejto časti konanie zastavil.
Žalovaný si vzájomným návrhom uplatnil vrátenie mimoriadnej platby žalobcovi
za rok 1996 vo výške 215 250 Sk, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu 16. júna 1996.
Nasledujúci deň začala plynúť premlčacia lehota. Žalobca si uplatnil svoj nárok
až na pojednávaní 6. októbra 2000, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania, súd vzájomný návrh žalovaného zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., tak, že žalovanému
priznal náhradu trov konania v celkovej výške 125 958 Sk
Odvolací súd na odvolanie žalobcu rozhodol tak, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa
o neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko zistil, že nájomná zmluva zo dňa 30. marca 1995
bola uzavretá spôsobilými subjektmi, a to Ing. P. K. ako prenajímateľom a obchodnou
spoločnosťou N., a. s., ako nájomcom, za ktorú spoločnosť zmluvu podpísali v súlade s vtedy
platnými stanovami a zápisom v obchodnom registri dvaja členovia predstavenstva, a to Ing.
J. H. a Ing. E. C.. Nepresnosť v označení osoby konajúcej za žalovaného v záhlaví zmluvy
nespôsobuje jej neplatnosť. Absolútnu neplatnosť spornej zmluvy nemožno vyvodiť ani zo
skutočnosti, že žalobca nemal v predmete podnikania prenájom dopravných prostriedkov.
Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, upravujúcich
zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Tieto ustanovenia, s výnimkou § 630 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, v zmysle ust. § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sú
ustanoveniami s dispozitívnou povahou. Zmluvným stranám teda nič nebránilo, okrem
povinnosti rešpektovať základné ustanovenie
§ 630 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, vrátane náležitostí povinnej písomnej formy, aby
si ostatné práva a povinnosti v rámci zásady zmluvnej voľnosti upravili a prispôsobili
konkrétnym potrebám. Z uvedeného vyplýva, že okrem dojednania v čl. 5 bod 6 poslednej
vety Zmluvy, podľa ktorého záväzok nájomcu uhradiť prenajímateľovi dlžnú sumu vrátane
zmluvnej pokuty za omeškanie, trvá bez možnosti premlčania až do zaplatenia, ktoré je
absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka, nakoľko neplatná je dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti, ostatné časti predmetnej zmluvy sú platné, pretože boli
dojednané v rámci zásady zmluvnej voľnosti. Zmluvné strany svojim podpisom prejavili vôľu
uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku na dobu určitú s možnosťou jej predĺženia
vždy o ďalší rok a s možnosťou uplatnenia predkupného práva na predmet nájmu. Žalovaný
poukazoval na nevýhodnosť tohto ustanovenia zmluvy a tiež personálne prepojenie jedného
z členov predstavenstva so spoločníkom žalobcu. Avšak nevýhodnosť zmluvy bez ďalšieho
nespôsobuje jej neplatnosť a ust. § 265 Obchodného zákonníka nemá za cieľ poskytovať
právnu ochranu v prípadoch, keď niektorá zo strán si jeho aplikáciou mieni kompenzovať
vlastné riziko pri obchodovaní, resp. neschopnosť alebo nepozornosť pri uzavretí zmluvy.
Odvolací súd teda dospel k záveru, že sporná nájomná zmluva je okrem čl. 4 bod 2
a čl. 5 bod 6 poslednej vety doposiaľ platná, keďže s ohľadom na právnu úpravu § 630 a nasl.
Obchodného zákonníka, nebola platne vypovedaná listom zo dňa 1. októbra 1999 ku dňu
30. novembra 1999 – výpoveď zmluvy uzavretej na dobu určitú neprichádzala do úvahy -
§ 636 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
dovolanie. Žalovaný tvrdí, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon v § 237
písm. f/ a g/ O. s. p. a tiež došlo k porušeniu ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p.
Uviedol, že odvolací súd sa dopustil zásadných procesných chýb, a to najmä v tom, že
pri rozhodovaní vo veci nemal k dispozícii celý kompletný spisový materiál súdu prvého
stupňa. Namietal tiež, že odvolací súd bol nesprávne obsadený, pretože rozhodnutie podpísala
JUDr. N. Č. ako predsedníčka senátu, ktorá ako členka senátu rozhodovala
vo veci sp. zn. 12 Cb 8/2005 medzi rovnakými účastníkmi, čo je v rozpore so zásadou
objektívnosti rozhodovania a žalovaný namieta zaujatosť Krajského súdu v Trenčíne. Ďalej
uviedol, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal právnym názorom prvostupňového súdu,
že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Dôsledkom šikanózneho postupu pri výkone práva
je strata právnej ochrany takéhoto práva, keďže jediným cieľom šikanovania nie je
zabezpečenie hospodárskeho účelu, vyplývajúceho z povahy záväzku, ale snaha dostať iného
do hospodársky nepriaznivej situácie. Namietal tiež, že podľa právneho názoru odvolacieho
súdu odporujúceho tejto zásade, žalovaný cisterny pre ich nespôsobilosť používať na prepravu
nemôže, ale nájomné a sankcie platiť musí. Žalovaný preukázal v konaní pred Okresným
súdom v Prievidzi svedeckými výpoveďami aj znaleckým posudkom, že od novembra 1999
predmet nájmu nebol spôsobilý na používanie. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutím
odvolacieho súdu bol porušený zákon. Žalovaný považuje toto rozhodnutie za rozhodnutie
spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca poistenie cisterien ničím
nepreukázal, nemal oprávnenie podľa živnostenského listu na takéto podnikanie. Žalovaný
zaplatil jednak cenu cisterien, nájomné, pokuty, jednorazové platby do roku 1999 vo výške
8,5 mil. Sk a žalobca, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, posiela naďalej faktúry
vo výške 54 680 Sk mesačne bez DPH, pričom požaduje zmluvnú pokutu 0,25% denne +
úroky z omeškania. Naviac, oproti doteraz zaplatenej sume, požaduje viac ako 10 mil. Sk
a jeho pohľadávka každý mesiac narastá, pričom dohodu podmieňuje vyplatením celej tejto
sumy a odkúpením nefunkčných cisterien. Preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že všetky výhrady žalovaného považuje
za účelové a nepodložené. Podľa jeho informácií mal odvolací súd v čase rozhodovania
k dispozícii celý spis spolu s fotokópiami relevantných dokumentov z pripojených vecí sp. zn.
14 Cb/162, 190, 255/2000, 14 Cb 227/2004 a 14 Cb 186/2005. Za nedôvodnú považuje
aj námietku, že odvolací súd neskúmal včasnosť podaného odvolania, pretože odvolací senát
na pojednávaní skonštatoval, že odvolanie bolo podané včas. Pri posudzovaní platnosti
nájomnej zmluvy ako prejudiciálnej otázky dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru,
že zmluva je platná, výpoveď nájomcu je nulitná a nájomný vzťah trvá doposiaľ. Rovnakou
otázkou sa zaoberal aj OS v D. K. a s jeho právnym názorom o platnom uzavretí zmluvy sa
stotožnil aj odvolací súd. K rovnakému záveru dospel aj OS Bratislava IV, ktorý túto otázku
posudzoval v právoplatne skončenom konaní sp. zn. 10 Cb 46/2001. K namietanej
nespôsobilosti predmetu nájmu uviedol, že je nesporné, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy
boli predmetné dopravné prostriedky v prevádzkyschopnom stave. Nemožnosť užívania
dopravných prostriedkov nájomca prenajímateľovi nikdy neavizoval. Až v odvolacom konaní
začal žalovaný spochybňovať pravosť žalobcom predložených listinných dôkazov
predložených v priebehu celého konania. Falšovanie listinných dôkazov sa však nepotvrdilo
ani pri policajnom vyšetrovaní. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že ide o zneužitie práva,
ktorému by súd nemal poskytnúť ochranu. Žalobca preukázal vlastníctvo k predmetu nájmu
kúpnou zmluvou a zaplatením kúpnej ceny vo výške 4,25 mil. Sk, pričom nájomca zaplatil
od roku 1994 len cca 3,5 mil. Sk a už takmer 10 rokov neplatí nájomné, hoci predmet nájmu
má k dispozícii. Žalobca preto navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dôvody prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú taxatívne uvedené
v ustanovení § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska. V ustanovení § 239 ods. 2 O. s. p. sú upravené dôvody
zakladajúce prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.
O žiaden z týchto prípadov však v prejednávanej veci nejde, lebo napadnuté uznesenie je
uznesením zrušujúcim rozhodnutie súdu prvého stupňa a proti takému dovolanie podľa § 239
O. s. p. nie je prípustné.
Dovolanie je všeobecne prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Dovolateľ
v dovolaní uviedol, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon
v § 237 písm. f/ a g/ O. s. p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Žalovaný vidí odňatie možnosti konať pred súdom zrejme
v tom, že odvolací súd pri rozhodovaní nemal k dispozícii celý kompletný spisový materiál
Okresného súdu v Prievidzi, ktorý spojil na spoločné konanie veci sp. zn. 14 Cb 162/2000,
14 Cb 189/2000, 14 Cb 255/2000, 14 Cb 227/2004 a 14 Cb 186/2005 s vecou 14 Cb 55/2000
a vo veci rozhodol. Dovolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho dovolateľ k tomuto záveru
dospel. Dovolaciemu súdu boli predložené všetky uvedené spisy spolu so spisom sp. zn.
14 Cb 55/2000. Z ich obsahu vyplýva, že vo všetkých prípadoch žalobca uplatňuje nároky
zo Zmluvy o prenájme dopravných prostriedkov uzavretej dňa 30. marca 1995 podľa § 630
a nasl. Obchodného zákonníka, a to titulom nájomného, mimoriadnych platieb a zmluvnej
pokuty a relevantné doklady pre posúdenie predbežnej otázky platnosti nájomnej zmluvy
sú založené v každom z týchto spisov. Odvolací súd v dovolaní napadnutom rozhodnutí
v podstate riešil iba túto právnu otázku a pre jej posúdenie by mal k dispozícii všetky právne
relevantné dôkazy aj v prípade, keby mal k dispozícii iba spis sp. zn. 14 Cb 55/2000.
Okrem toho dovolateľ tvrdil, že odvolacie konanie bolo postihnuté vadou uvedenou
v ustanovení § 237 písm. g/ O. s. p., teda, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený. Žalovaný do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu nevzniesol
námietku zaujatosti voči predsedníčke ani členkám odvolacieho senátu. Až v dovolaní
namieta, že súd bol nesprávne obsadený a za nesprávne obsadenie považuje skutočnosť,
že predsedníčka senátu JUDr. N. Č. rozhodovala ako členka senátu aj v inej veci medzi
rovnakými účastníkmi, preto namieta zaujatosť Krajského súdu v Trenčíne. Odhliadnuc od
skutočnosti, že zákon nedáva účastníkom možnosť namietať zaujatosť súdu, ale upravuje
možnosť namietať zaujatosť konkrétneho zákonného sudcu, súd bol v prejednávanej veci
obsadený správne (v súlade so zákonom rozhodoval trojčlenný odvolací senát) a neobstojí ani
námietka, že rozhodoval vylúčený sudca, pretože žalovaným uvádzaný dôvod nezakladá
zákonný dôvod na vylúčenie sudcu v zmysle § 14 a nasl. O. s. p. Samotná skutočnosť, že
predsedníčka senátu rozhodovala v inej veci rovnakých účastníkov ako členka senátu
nevyvoláva pochybnosť o jej nezaujatosti.
Dovolací súd preto dospel k záveru, že ani jeden zo žalovaným tvrdených dôvodov
prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nebol v prejednávanej veci naplnený.
Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j., že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, na ktorý sa odvolával dovolateľ, nezakladá
prípustnosť dovolania, možno ním odôvodniť dovolanie, ktoré je prípustné z niektorého
z vyššie uvedených dôvodov.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť
z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 ani § 237 O. s. p., dovolací súd dovolanie žalovaného proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je
prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. augusta 2009
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.