Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/88/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu:

JUDr. M. T., správkyňa konkurznej podstaty D., a.s., ul. P., 974 01 Banská Bystrica, IČO:

X., zastúpenej JUDr. D. Ď., advokátkou so sídlom N., 974 01 Banská Bystrica, proti

žalovanému:

Ing. P. R., M., 821 02 Bratislava, o zaplatenie 33 303,46 Eur

(1 003 300 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

Bratislava z 12. decembra 2006 č. k. -143, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2006 č. k.

-143 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1 003 300 Sk so 17,6% úrokom z omeškania p. a. od 20. 05. 1998

do zaplatenia a 146 261,50 Sk náhrady trov konania na účet právneho zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie

1 003 300 Sk z titulu vrátenia pôžičky, ktorú žalovanému poskytol na základe Zmluvy

o finančnej pôžičke zo 14. 05. 1998. Žalovaný svoj záväzok splatiť pôžičku s príslušenstvom

do 19. 05. 1998 nesplnil, a to ani na výzvu žalobcu z 29. 03. 2001. Žalovaný prevzatie sumy

1 mil. Sk nepoprel, namietal len, že táto suma mu nebola vyplatená ako pôžička, ale ako

záloha na províziu za sprostredkovanie navýšenia kontokorentného úveru v I.

o 25 mil. Sk. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že Zmluva

o finančnej pôžičke zo 14. 05. 1998 bola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 657 a § 658

ods. 1 a je platná. Dokazovaním, ktoré súd vykonal na preukázanie

tvrdení žalovaného, že pôžička mala byť pretransformovaná na províziu, nebola preukázaná

zhodná vôľa účastníkov uzatvoriť zastretý právny úkon. Nepotvrdili to ani žalovaným

navrhnutí svedkovia V. P., ani Ing. K.. Keďže v konaní nebolo sporné,

že žalovaný pôžičku prevzal a nevrátil a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie svojich tvrdení, súd dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní s vrátením

poskytnutej pôžičky vo výške 1 mil. Sk, vrátane dohodnutého úroku 3 300 Sk, preto ho

zaviazal na jej vrátenie spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej sumy

od 20. 05. 1998 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa tak,

že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 146 261,50 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevypočul

kľúčového svedka Ing. V., ktorý mal potvrdiť jeho výpoveď a nevypočul ani ďalšieho svedka

Ing. M.. Ing. V., s ktorým je v pravidelnom telefonickom kontakte,

mu prisľúbil účasť v odvolacom konaní, pričom ide o kľúčového svedka, ktorý sa zúčastňoval

na obchodných stretnutiach. Ďalej namietal, že súd nezabezpečil na pojednávanie prítomnosť

ani ďalšieho navrhovaného svedka Ing. M., hoci je známe, že sa zdržuje v mieste svojho

bydliska. Trvá na svojej obrane, že nešlo o Zmluvu o finančnej pôžičke, ale o províziu

za osobné vybavenie navýšenia kontokorentného úveru o 15 mil. Sk. S firmou D., s.r.o., sa

dohodol, že sa pokúsi prostredníctvom svojich známych o zvýšenie kontokorentného úveru

v I. o 15 mil. Sk, za čo dostane províziu 10%, teda 1,5 mil. Sk. Táto provízia však bola kvôli

účtovníctvu vedená ako pôžička a následne mala byť započítaná na dohodnutú províziu. Na

rokovaniach boli prítomní Ing. V., Ing. K. a Ing. M.. Podarilo sa mu vybaviť navýšenie

kontokorentného úveru, za čo dostal 1 mil. Sk. Suma 500 000 Sk

mu vyplatená nebola, ale túto si už nenárokoval vzhľadom na situáciu okolo spoločnosti D.,

s.r.o. Poukázal tiež na skutočnosť, že od vyplatenia pôžičky až do podania žaloby nikto od

neho jej vrátenie nežiadal, čo potvrdzuje, že nešlo o pôžičku, ale o odmenu.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09. 03. 2007 žalovaný doplnil podané

odvolanie o list, ktorý mu zaslal Ing. F. M., a v ktorom potvrdil, že vyplatenie odmeny za

sprostredkovanie navýšenia kontokorentu v I., a.s., bolo plne v právomoci Ing. T. K. a jeho

potvrdenie v tejto veci dosvedčuje, že žalovaný nemal a nemá voči firme D., a.s. (predtým

s.r.o.) záväzok 1 mil. Sk, o ktorý sa v tomto spore jedná.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje

za vecne správne s tým, že súd pred vynesením rozsudku vykonal dostatočné dokazovanie

a dôkazy aj správne vyhodnotil. Písomné vyjadrenie Ing. M. považuje za právne irelevantné,

pretože nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal, keď nepôsobí v spoločnosti D. od

augusta 2002. Záväzok žalovaného zo zmluvy o pôžičke od roku 1998 vyplýva z účtovníctva

spoločnosti D., a.s. Nevypočutie svedka Ing. V. nemá vplyv

na výsledok sporu, pretože nemôže hodnoverne potvrdiť tvrdenia žalovaného. Svedok

Ing. K. vo svojej výpovedi žiaden nárok na vyplatenie odmeny žalovanému nepotvrdil.

Žalovaný ničím nepreukázal, že došlo k dohode o sprostredkovateľskej odmene ani, že jeho

činnosťou došlo k sprostredkovaniu ním uvádzaného obchodu. Navrhol preto napadnutý

rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

) prejednal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania

podľa , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný prevzal od spoločnosti D., s.r.o., (ktorá bola

neskôr pretransformovaná na akciovú spoločnosť) 1 mil. Sk na základe Zmluvy o finančnej

pôžičke zo 14. 05. 1998, ktorá – ako to už konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia, bola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 657 a § 658

ods. 1 . Žalovaný sa bránil len tým, že nemal povinnosť túto pôžičku

v dohodnutej lehote vrátiť, pretože tá sa započítala na províziu, ktorú mal žalovaný dostať

za sprostredkovanie kontokorentného úveru v banke v prospech žalobcu. Odvolací súd

sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že toto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní

vykonaným dokazovaním preukázané. Nepotvrdili to výpovede žalovaným navrhnutých

svedkov (Ing. P., Ing. K.) a na tomto závere nič nezmenili ani v odvolacom konaní predložené

písomné vyjadrenie Ing. F. M. z 27. 02. 2007. Z tohto vyjadrenia predovšetkým vyplýva, že

Ing. K. bol oprávnenou osobou na vyplatenie odmeny

za sprostredkovanie, ale v súvislosti s výpoveďou menovaného z neho nemožno vyvodiť

tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnutá pôžička bola takouto odmenou. Vzhľadom

na súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie by podľa názoru odvolacieho súdu záver

o opodstatnenosti žaloby nemohla zvrátiť výpoveď posledného z navrhovaných svedkov,

Ing. V.. Bolo na žalovanom, ktorý podpísal Zmluvu o finančnej pôžičke a prijal

1 mil. Sk spolu so záväzkom túto sumu aj s príslušenstvom v lehote 5 dní vrátiť, aby si

zabezpečil relevantný dôkaz o vysporiadaní tohto záväzku. Žalovaný však dôkazné bremeno

na preukázanie svojich tvrdení v konaní neuniesol, a to na rozdiel od žalobcu, ktorý žalobou

uplatnený nárok riadne preukázal.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil podľa ako vecne správny.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.