Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
532/369679.96d106.pdf
PDF · 111.67 KB
No categories available
5Obo/88/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obo/88/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu:
JUDr. M. T., správkyňa konkurznej podstaty D., a.s., ul. P., 974 01 Banská Bystrica, IČO:
X., zastúpenej JUDr. D. Ď., advokátkou so sídlom N., 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému:
Ing. P. R., M., 821 02 Bratislava, o zaplatenie 33 303,46 Eur
(1 003 300 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
Bratislava z 12. decembra 2006 č. k. 38 Cb 48/01-143, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2006 č. k.
38Cb 48/01-143 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1 003 300 Sk so 17,6% úrokom z omeškania p. a. od 20. 05. 1998
do zaplatenia a 146 261,50 Sk náhrady trov konania na účet právneho zástupcu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
1 003 300 Sk z titulu vrátenia pôžičky, ktorú žalovanému poskytol na základe Zmluvy
o finančnej pôžičke zo 14. 05. 1998. Žalovaný svoj záväzok splatiť pôžičku s príslušenstvom
do 19. 05. 1998 nesplnil, a to ani na výzvu žalobcu z 29. 03. 2001. Žalovaný prevzatie sumy
1 mil. Sk nepoprel, namietal len, že táto suma mu nebola vyplatená ako pôžička, ale ako
záloha na províziu za sprostredkovanie navýšenia kontokorentného úveru v I.
o 25 mil. Sk. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že Zmluva
o finančnej pôžičke zo 14. 05. 1998 bola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 657 a § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka a je platná. Dokazovaním, ktoré súd vykonal na preukázanie
tvrdení žalovaného, že pôžička mala byť pretransformovaná na províziu, nebola preukázaná
zhodná vôľa účastníkov uzatvoriť zastretý právny úkon. Nepotvrdili to ani žalovaným
navrhnutí svedkovia V. P., ani Ing. K.. Keďže v konaní nebolo sporné,
že žalovaný pôžičku prevzal a nevrátil a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení, súd dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní s vrátením
poskytnutej pôžičky vo výške 1 mil. Sk, vrátane dohodnutého úroku 3 300 Sk, preto ho
zaviazal na jej vrátenie spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej sumy
od 20. 05. 1998 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 146 261,50 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevypočul
kľúčového svedka Ing. V., ktorý mal potvrdiť jeho výpoveď a nevypočul ani ďalšieho svedka
Ing. M.. Ing. V., s ktorým je v pravidelnom telefonickom kontakte,
mu prisľúbil účasť v odvolacom konaní, pričom ide o kľúčového svedka, ktorý sa zúčastňoval
na obchodných stretnutiach. Ďalej namietal, že súd nezabezpečil na pojednávanie prítomnosť
ani ďalšieho navrhovaného svedka Ing. M., hoci je známe, že sa zdržuje v mieste svojho
bydliska. Trvá na svojej obrane, že nešlo o Zmluvu o finančnej pôžičke, ale o províziu
za osobné vybavenie navýšenia kontokorentného úveru o 15 mil. Sk. S firmou D., s.r.o., sa
dohodol, že sa pokúsi prostredníctvom svojich známych o zvýšenie kontokorentného úveru
v I. o 15 mil. Sk, za čo dostane províziu 10%, teda 1,5 mil. Sk. Táto provízia však bola kvôli
účtovníctvu vedená ako pôžička a následne mala byť započítaná na dohodnutú províziu. Na
rokovaniach boli prítomní Ing. V., Ing. K. a Ing. M.. Podarilo sa mu vybaviť navýšenie
kontokorentného úveru, za čo dostal 1 mil. Sk. Suma 500 000 Sk
mu vyplatená nebola, ale túto si už nenárokoval vzhľadom na situáciu okolo spoločnosti D.,
s.r.o. Poukázal tiež na skutočnosť, že od vyplatenia pôžičky až do podania žaloby nikto od
neho jej vrátenie nežiadal, čo potvrdzuje, že nešlo o pôžičku, ale o odmenu.
Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09. 03. 2007 žalovaný doplnil podané
odvolanie o list, ktorý mu zaslal Ing. F. M., a v ktorom potvrdil, že vyplatenie odmeny za
sprostredkovanie navýšenia kontokorentu v I., a.s., bolo plne v právomoci Ing. T. K. a jeho
potvrdenie v tejto veci dosvedčuje, že žalovaný nemal a nemá voči firme D., a.s. (predtým
s.r.o.) záväzok 1 mil. Sk, o ktorý sa v tomto spore jedná.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje
za vecne správne s tým, že súd pred vynesením rozsudku vykonal dostatočné dokazovanie
a dôkazy aj správne vyhodnotil. Písomné vyjadrenie Ing. M. považuje za právne irelevantné,
pretože nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal, keď nepôsobí v spoločnosti D. od
augusta 2002. Záväzok žalovaného zo zmluvy o pôžičke od roku 1998 vyplýva z účtovníctva
spoločnosti D., a.s. Nevypočutie svedka Ing. V. nemá vplyv
na výsledok sporu, pretože nemôže hodnoverne potvrdiť tvrdenia žalovaného. Svedok
Ing. K. vo svojej výpovedi žiaden nárok na vyplatenie odmeny žalovanému nepotvrdil.
Žalovaný ničím nepreukázal, že došlo k dohode o sprostredkovateľskej odmene ani, že jeho
činnosťou došlo k sprostredkovaniu ním uvádzaného obchodu. Navrhol preto napadnutý
rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
O. s. p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný prevzal od spoločnosti D., s.r.o., (ktorá bola
neskôr pretransformovaná na akciovú spoločnosť) 1 mil. Sk na základe Zmluvy o finančnej
pôžičke zo 14. 05. 1998, ktorá – ako to už konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia, bola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 657 a § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa bránil len tým, že nemal povinnosť túto pôžičku
v dohodnutej lehote vrátiť, pretože tá sa započítala na províziu, ktorú mal žalovaný dostať
za sprostredkovanie kontokorentného úveru v banke v prospech žalobcu. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že toto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní
vykonaným dokazovaním preukázané. Nepotvrdili to výpovede žalovaným navrhnutých
svedkov (Ing. P., Ing. K.) a na tomto závere nič nezmenili ani v odvolacom konaní predložené
písomné vyjadrenie Ing. F. M. z 27. 02. 2007. Z tohto vyjadrenia predovšetkým vyplýva, že
Ing. K. bol oprávnenou osobou na vyplatenie odmeny
za sprostredkovanie, ale v súvislosti s výpoveďou menovaného z neho nemožno vyvodiť
tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnutá pôžička bola takouto odmenou. Vzhľadom
na súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie by podľa názoru odvolacieho súdu záver
o opodstatnenosti žaloby nemohla zvrátiť výpoveď posledného z navrhovaných svedkov,
Ing. V.. Bolo na žalovanom, ktorý podpísal Zmluvu o finančnej pôžičke a prijal
1 mil. Sk spolu so záväzkom túto sumu aj s príslušenstvom v lehote 5 dní vrátiť, aby si
zabezpečil relevantný dôkaz o vysporiadaní tohto záväzku. Žalovaný však dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení v konaní neuniesol, a to na rozdiel od žalobcu, ktorý žalobou
uplatnený nárok riadne preukázal.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. augusta 2009
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.