Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f86/368644.9681c5.pdf
PDF · 132.67 KB
No categories available
1Obo/88/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Šatku a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Z. Ďurišovej, v právnej veci žalobcu:
M., spol. s r.o. v likvidácii, E., Bratislava, zastúpeným
JUDr. L. D., CSc.., 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Č., a.s., zahraničná pobočka v SR,
M.,
X. Bratislava, o zaplatenie 1 200 000 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 36Cb34/01-218 zo dňa 31. marca 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
36Cb34/01-218 zo dňa 31. marca 2008 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 39 832,70 Eur (1 200 000 Sk) so 17,83 % úrokom z omeškania od 13. 12. 1999
do zaplatenia a 3 983,27 Eur (120 000 Sk) náhrady trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol, žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu
je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 1 200 000 Sk s príslušenstvom z titulu
finančnej ujmy, ku ktorej došlo pri výbere z účtu navrhovateľa.
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením
č. k. 1 Obo 48/2006-116 zo dňa 27.marca 2007 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Poukázal, že v z doteraz vykonaného dokazovania súdom prvého
stupňa vyplýva, že vôbec neskúmal otázku, či pri výbere peňazí v banke nedošlo k porušeniu
postupu a povinností pracovníkmi žalovaného, či títo dostatočne skúmali vierohodnosť listín
predložených k výberu uvedenej hotovosti, nezaoberal sa obchodnými zvyklosťami
žalovaného pri výbere peňazí účtu žalobcu, teda povinnosťami banky (jej pracovníkov)
v zmysle Obchodných podmienok platných v rozhodnom období. Preto len konštatovanie
súdu, že žalovaný neporušil Obchodné podmienky banky, je predčasné. V tomto smere
žiadne dokazovanie súd nevykonal. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto
nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Úlohou súdu bude doplniť dokazovanie v naznačenom
smere, zaoberať sa námietkami žalobcu uvádzaných v odvolaní, prípadne zadovážiť aj
kompletný spis týkajúci sa bežného účtu žalobcu, vedenom v banke žalovaného, z ktorého
bude zrejmá aj dispozícia z účtu majiteľa (žalobcu). Len po doplnení dokazovania
v naznačenom smere možno vo veci opäť rozhodnúť.
V zmysle usmernení odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že z obsahu spisu
je zrejmé, že navrhovateľ uzatvoril dňa 06. 11. 1998 s odporcom zmluvu obežnom účte
č. X. v zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy sú Obchodné podmienky Č., a.s., zahraničnej pobočky v Slovenskej republike (bod 5.
zmluvy obežnom účte). Dňa 16. 12. 1999 došlo k výberu z účtu navrhovateľa v hotovosti vo
výške 1 200 000 Sk, v pobočke odporcu na Krížnej ul. v Bratislave. Výber uskutočnil P. M.,
ktorý sa preukázal plnomocenstvom udeleným mu štatutárnym zástupcom žalobcu Ing. A.
H.. Konateľ žalobcu
Ing. A. H. tvrdil, že na výber peňazí z účtu žalobcu nikoho nesplnomocnil, P. M. nepozná,
podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin podvodu. Bolo zistené, že
bol zneužitý občiansky preukaz P. M., ktorý ho stratil a stratu oznámil. Z obsahu spisu je
ďalej zrejmé, že súčasťou Zmluvy o bežnom účte nebola žiadna dohoda, ktorá by upravovala
špecifické overovacie kľúče, ako osobitné postupy
pri vykonávaní bankových služieb. Obchodné zvyklosti žalobcu sú v tomto prípade
irelevantné a ním samým neboli dodržiavané. Výbery z bežného účtu boli realizované
viacerými zamestnancami žalobcu. Navrhovateľ, resp. zamestnanci na jeho pokyn, najmenej
2 krát (19. 05. 1999 a 23. 11. 1999) vykonal nenahlásený výber, pričom tento bol
zrealizovaný a bol zaúčtovaný aj poplatok za nenahlásený výber. Z čl. 5 Obchodných
podmienok Č. vyplýva, že banka nie je povinná takýto výber zrealizovať, avšak nie je tam
stanovený zákaz. To znamená, že banka môže takúto výplatu zrealizovať, aj keď výber nebol
nahlásený. Túto možnosť žalobca teda dva krát využil. V konkrétnom prípade, došlo dňa
10.12.1999 k telefonickému oznámeniu výberu vo výške 1 200 000 Sk, žiadateľ riadne
oznámil číslo účtu, dátum výberu, ako aj výšku výberu. Dňa 13. 12. 1999 sa dostavil v zmysle
oznámenia na pobočku Č. údajný pán M., ktorý predložil výberový lístok s podpisom Ing. H.
ako konateľa navrhovateľa, pričom tento podpis sa zhodoval s podpisovým vzorom.
Klientským pracovníkom bol upozornený na skutočnosť, že výber nemôže byť zrealizovaný
bez splnomocnenia od Ing. H.. Následne bolo toto splnomocnenie predložené. Podpis
splnomocňujúcej osoby - Ing. H. bol notársky overený. Ďalej bolo zistené, že v decembri
1999 o účte č. 1190800/7500 zriadenom spoločnosťou M., s.r.o. v Č., a.s., vedela
a zamestnankyňa spoločnosti M., s.r.o., Z. M.. Ďalší zamestnanec spoločnosti R. M. vedel tiež
o účte spoločnosti M., s.r.o., nepoznal však jeho číslo, ani názov bankovej inštitúcie, v ktorej
bol predmetný účet zriadený, obidvaja títo zamestnanci nemali k uvedenému účtu spoločnosti
dispozičné právo. výpovede účastníka na strane odporcu vyplýva, že z účtu navrhovateľa
vyberalo viacero osôb a nielen na šeky, lebo napr. 21. 09. 1999 po zriadení šekovej knižky
bolo vybratých 500 000 Sk z účtu, vybral ich Ing. Z.. Žalobca v podpisovom vzore nemal
dohodnuté žiadne podmienky ani nijaký kľúč, ako bude z účtu vyberať. Keby mal, tak by sa
vyberalo podľa týchto podmienok. Čo sa týka konkrétnej sumy, bol nahlásený výber a tento
sa aj uskutočnil na základe predložených dokladov. Z vyjadrenia pána H. vyplýva,
že pánovi M. nedôveruje, a keď sa takáto situácia vyskytla, mal zabezpečiť, aby
p. M. nevedel o jeho podpisovom vzore a mal urobiť patričné opatrenia. Čo sa týka tlačiva, na
základe ktorého bola vyberaná uvedená suma, toto bolo z pobočky Banská Bystrica preto,
lebo došli na pobočke tlačivá, čo bolo už v spore preukázané. V zmysle usmernení
odvolacieho súdu, súd vypočul svedkov: p. G. P., p. K. F. a Ing. S. (rod. B.) a predloženými
dokladmi: Zmluva
o bežnom účte zo dňa 26. 11. 1998, žiadosť o otvorenie účtu zo dňa 26. 11. 1998, doklad
o podpisovom vzore, výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa
25. 11. 1998, história bežného účtu navrhovateľa, žiadosť o zaslanie kópií výpisov z účtov
zo dňa 08. 09. 1999, záznam o výbere hotovosti vo výške 1 200 000 Sk a zistil tento skutkový
stav veci: navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 06. 11. 1998 zmluvu obežnom účte
č. X. podľa ust. § 708 a nasl. Obch. zák. Dňa 16. 12. 1999 došlo k výberu z účtu žalobcu
v hotovosti vo výške 1 200 000 Sk, v pobočke na Krížnej ul. v Bratislave. Výber uskutočnil P.
M., ktorý sa preukázal plnomocenstvom, udeleným štatutárnym zástupcom žalobcu Ing. A.
H.. Ing. H. uviedol, že nikoho nesplnomocnil
na výber peňazí a P. M. nepozná. Podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre
trestný čin podvodu. Orgány činné v trestnom konaní zistili, že bol zneužitý občiansky
preukaz P. M., ktorý ho stratil a stratu oznámil. O uvedenom účte mali vedomosť zamestnanci
žalobcu, a to Z. M., R. M., Ing. C. M.. Väčšinou, keď Ing. H. chcel vybrať sumu viac ako 300
000 Sk, nahlasoval výber aspoň tri dni vopred a pracovníčka banky si spätne telefonicky
overovala výber, čo sa v danom prípade nestalo. Pred orgánmi činnými v trestnom konaní,
vypočutí svedkovia - pracovníčky banky, zhodne uviedli, že pri výbere peňazí neboli
porušené Obchodné podmienky banky a pracovníčky postupovali štandardne, ako pri iných
transakciách. V časti II. článku 5 Obchodných podmienok je uvedené, že pri výbere hotovosti
nad 300 000 Sk predkladá majiteľ účtu minimálne jeden deň vopred banke oznámenie
o požadovanej transakcii. Pokiaľ toto oznámenie majiteľ účtu v požadovanom termíne
nepredloží, nie je banka povinná v termíne požadovanom majiteľom účtu transakciu
zrealizovať. V obchodných podmienkach sa neuvádza, že „nesmie“ takúto transakciu
vykonať. Uvádza sa, že „nie je povinná“, ale môže vykonať takúto transakciu, aj keď majiteľ
účtu vopred nepožiada o väčší výber. Pracovníčky banky postupovali štandardne, overili
podpisový vzor a ostatné náležitosti. Z článku IV článok 4 bod 1/ Obchodných podmienok
vyplýva, že banka nezodpovedá
za pravosť, úplnosť, platnosť a vecnú správnosť predložených dokumentov. Z uvedeného
je teda zrejmé, že pracovníčky banky nie sú povinné skúmať pravosť predložených dokladov,
t. j. Občianskeho preukazu, plnomocenstva a iných dokladov.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa bodu 4. zmluvy o bežnom účte, zmluvné strany berú na vedomie, že
s peňažnými prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, sú splnomocnené
disponovať len osoby, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov
uloženom v banke. Podľa článku 5 bod 1/ Obchodných podmienok, majiteľ účtu má právo
na kvalitné a včasné poskytovanie bankových služieb v súlade s podmienkami ich
uskutočňovania. Podľa bodu 2 článku 5/ Obchodných podmienok, majiteľ účtu má právo
na ochranu peňažných prostriedkov uložených na svojom účte proti vyplateniu neoprávneným
osobám alebo proti akceptovaniu príkazu cudzích osôb disponovať s peňažnými
prostriedkami na jeho účte. Podľa článku 6/ povinnosti banky (bod 6) Obchodných
podmienok, banka kontroluje totožnosť majiteľa osoby splnomocnenej disponovať s účtom
alebo osoby splnomocnenej odovzdať príkaz pri všetkých úkonoch realizovaných osobne.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pracovníci žalovaného vykonali všetky
štandardné úkony smerujúce k overeniu správnosti údajov a následne vykonali výplatu
prostriedkov v hotovosti. Výber bol nahlásený, podpis na výberovom lístku overený podľa
podpisového vzoru, vyžiadané splnomocnenie (podpis splnomocňujúcej osoby sa zhodoval
s podpisovým vzorom). Číslo účtu, ako aj názov účtu boli správne, suma sa rovnala sume
telefonicky nahlásenej dňa 10. 12. 1999.
V zmysle čl. 6 Obchodných podmienok Č., banka neručí za pravosť podpisu
a nezodpovedá za škody, ktoré vzniknú v dôsledku napodobenia alebo falšovania podpisu
podľa predpisových vzorov.
V zmysle čl. 5 body 10 a 11 Obchodných podmienok Č., je majiteľ účtu povinný
zachovávať mlčanlivosť o podpisovom vzore alebo iných overovacích kľúčoch dohodnutých
s bankou pre akceptáciu príkazov k jeho účtu a je povinný ihneď oznamovať banke
písomne všetky skutočnosti, ktoré môžu viesť k jeho bezdôvodnému obohateniu, alebo
k neoprávnenému obohateniu cudzích osôb a k poškodeniu banky.
Z dokazovania vyplynulo, že žalobca si nesplnil tieto povinnosti. O existencii účtu,
čísle, ako aj podpisovom vzore vedeli viacerí jeho zamestnanci. Medzi nimi aj p. R. M., ktorý
najmenej tri krát vyberal z daného účtu peňažné prostriedky. S menovaným zamestnancom
ukončil žalobca pracovný pomer z dôvodu pokusu o krádež peňazí z kufríka majiteľa, asi
týždeň pred realizovaným výberom. Žalobca vedel o tom, že tento zamestnanec vie
o existencii účtu, pozná číslo účtu, pozná podpisový vzor, a napriek tomu nevykonal žiadne
kroky smerujúce k zabráneniu zneužitia týchto údajov, t.j. nezmenil podpisový vzor,
nekontaktoval žalovaného za účelom dohodnutia overovacieho kľúča a ani neoznámil
žalovanému tieto skutočnosti, hoci mu táto povinnosť vyplýva z vyššie uvedených bodov
Obchodných podmienok Č..
Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca v tomto konaní
nepreukázal vierohodne zavinenie žalovaného, ani porušenie jeho povinností. Súd preto návrh
na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal, že dokazovaním pred
súdom bolo zistené, že skutok (odcudzenie či výber peňazí z účtu žalobcu) sa stal tak, ako je
uvedené v žalobnom návrhu a ako aj bolo zistené policajným orgánom.
Z doplneného dokazovania, výpoveďami svedkýň, pracovníčok žalovaného
p. P. a p. F. vyplynulo, že tieto si už na tento konkrétny výber nespomínali či to nepamätali
a ani na to, či boli odborne pripravované na svoju funkciu. Svedkyňa P. si nepamätá, že by
bola poučená o tom, že v čase výberu peňazí už
7 rokov štátne notárstva neexistovali. Svedkyňa F. si rovnako nespomína, že by absolvovala
odbornú prípravu smerujúcu k ochrane klienta, resp. k jeho peňazí uložených v banke. Zato
však svedkyňa Strašiftáková verejne opísala formálny postup pracovníčok banky pri výbere
väčšej sumy peňazí, a to aj v tomto konkrétnom prípade. Dokonca uviedla, že údajného M.
upozornila, že na plnej moci Ing. H. nie je jeho overený podpis notárom, na čo údajný M. –
páchateľ – odišiel z banky a vrátil sa späť aj s pečiatkou notára a následne na to boli peniaze
vyplatené. Pritom však išlo o pečiatku štátneho notárstva, ktoré už boli 7 rokov zrušené. Ona
však o tom nevedela a ako uvádza, ani zo strany banky
na to nebola upozornená. Bezpečne vie o tom, že od jej nástupu do banky až do 13. 12. 1999
neabsolvovala žiadne školenie či inú formu prípravy, aspoň si na to nepamätá. Je nesporné,
že postup pracovníčok banky v tomto konkrétnom prípade bol v zmysle Obchodných
podmienok banky formálny, rutinný, bez náležitej odbornej prípravy. Napriek tomu súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku takýto postup pracovníčok banky hodnotí ako
„štandardný úkon“, a že nedošlo k porušeniu Obchodných podmienok banky. Sme toho
názoru, že postup pracovníčok banky bol čisto formálny a neprofesionálny, keď bola
zanedbaná zo strany žalovaného ich odborná príprava. Ak by tomu tak nebolo, nedošlo by
k neoprávnenému výberu peňazí a pravdepodobne by došlo aj k zadržaniu páchateľa. Zákon
o bankách ukladá bankám povinnosť obozretného postupu, a to spôsobom, ktorý
nepoškodzuje záujmy vkladateľov a s využitím náležitej odbornej spôsobilosti. Postup
pracovníčok žalovaného v danom konkrétnom prípade je v rozpore s takouto zákonnou
povinnosťou banky. Zaujímavý je aj celkový postoj žalovaného k danému skutku, keď len
veľmi neochotne spolupracoval s políciou a požadované listiny dodal zo značným odstupom
času. Úplne nepochopiteľné je však to, že skartoval kamerové záznamy v čase, keď už
nepochybne vedel, že k neoprávnenému výberu peňazí došlo. Ohľadom nerešpektovania
obchodných zvyklostí poukazuje na nepresnosť napadnutého rozsudku na strane 3, že
obchodné zvyklosti žalobcu sú v tomto prípade irelevantné. Samozrejme, že ide obchodné
zvyklosti žalovaného a v nijakom prípade nemôžu byť zanedbateľné či irelevantné.
Z uvedených dôvodov žiadame, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
krajského súdu v zmysle žalobného návrhu.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel
k zisteniu, že odvolanie žalobcu je plne dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav z vykonaných dôkazov, ako vec právne posúdil, keď žalobný návrh o náhradu
škody s príslušenstvom zamietol.
Zamietnutie žalobného návrhu súd prvého stupňa odôvodnil tým, že pracovníci
žalovaného vykonali všetky štandardné úkony smerujúce k overeniu správnosti údajov
a následne vykonali výplatu prostriedkov v hotovosti. Výber bol nahlásený, podpis
na výberovom lístku overený podľa podpisového vzoru, vyžiadané splnomocnenie (podpis
splnomocňujúcej osoby sa zhodoval s podpisovým vzorom). číslo účtu, ako aj názov účtu boli
správne, suma sa rovnala sume telefonicky nahlásenej dňa 10. 12. 1999.
V zmysle čl. 6 Obchodných podmienok Č. banka neručí za pravosť podpisu
a nezodpovedá za škody, ktoré vzniknú v dôsledku napodobenia alebo falšovania podpisu
podľa podpisových vzorov. V zmysle čl. 5 body 10 a 11 Obchodných podmienok Č.
je majiteľ účtu povinný zachovávať mlčanlivosť o podpisovom vzore alebo iných overovacích
kľúčoch dohodnutých s bankou pre akceptáciu príkazov k jeho účtu a je povinný ihneď
oznamovať banke písomne všetky skutočnosti, ktoré môžu viesť k jeho bezdôvodnému
obohateniu, alebo k neoprávnenému obohateniu cudzích osôb a k poškodeniu banky.
Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si nesplnil tieto povinnosti. O existencii účtu, čísle,
ako aj podpisovom vzore vedeli viacerí jeho zamestnanci. Medzi nimi aj p. R. M., ktorý
najmenej tri krát vyberal z daného účtu peňažné prostriedky. S menovaným zamestnancom
ukončil žalobca pracovný pomer z dôvodu pokusu o krádež peňazí z kufríka majiteľa, asi
týždeň pred realizovaným výberom. Žalobca vedel o tom, že tento zamestnanec vie
o existencii účtu, pozná číslo účtu, pozná podpisový vzor a napriek tomu, nevykonal žiadne
kroky smerujúce k zabráneniu zneužitia týchto údajov, t. j. nezmenil podpisový vzor,
nekontaktoval žalovaného za účelom dohodnutia overovacieho kľúča a ani neoznámil
žalovanému tieto skutočnosti, hoci mu táto povinnosť vyplýva z vyššie uvedených bodov
Obchodných podmienok Č.. Na základe vykovaného dokazovania mal súd za to, že žalobca
v tomto konaní nepreukázal vierohodne zavinenie žalovaného, ani porušenie jeho povinností,
preto návrh žalobcu na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa
nestotožnil.
Dňa 26. 11. 1998 uzatvorili žalovaný ako banka a žalobca ako majiteľ účtu, zmluvu
o bežnom účte v zmysle ustanovení § 708 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka,
táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Žalobca v žalobnom návrhu nesprávne
uviedol dňa „06. 11. 1998“, čo však nemá na predmet sporu žiadnu relevanciu, keďže obaja
účastníci ako dôkaz v konaní zmluvu o bežnom účte zo dňa 26. 11. 1998 predložili, jej obsah
je úplne zhodný a v konaní jej obsah účastníkmi nebol spochybnený. Odvolací súd sa touto
skutočnosťou zaoberal len z dôvodu, že v rozsudku súdu prvého stupňa sa pri zmluve
uvádzajú oba dátumy, čo by mohlo prípadne následne vyvolať dojem, že zmluvy o bežnom
účte boli vlastne dve. Ďalej preto, že súd prvého stupňa uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé,
že žalobca uzatvoril dňa 06. 11. 1998 so žalovaným zmluvu o bežnom účte
č. X.. Zmluva o bežnom účte žiadne číslo nemá, pre rozhodnutie vo veci je to irelevantné.
Uvedenému číslu totiž zodpovedá číslo korunového účtu, ktorý sa majiteľ účtu zaviazal
v obchodnom styku s bankou a s tretími osobami uvádzať v zmysle bodu 2) veta pred
čiarkou, zmluvy o bežnom účte zo dňa 26. 11.1 998 (v ďalšom texte len „zmluvy“).
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb., v znení zmien a doplnkov,
banky a pobočky zahraničných bánk vykonávajú obchody so svojimi klientmi
na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné požadovať
preukázanie totožnosti klienta pri každom obchode. Vykonanie obchodu so zachovaním
anonymity klienta sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné odmietnuť. Na účely tohto
ustanovenia možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta 7ib) alebo
podpisom klienta, ak je bez akýchkoľvek pochybnosti zhodný s podpisom klienta na
podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého
podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu
prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobným identifikačným
číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí
klientovi. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa overuje totožnosť jeho
zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie na zastupovanie.
Podľa § 37 ods. 2 tohto zákona, obchodom podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti
banky, ktoré vedú k vzniku, zmene alebo k zániku záväzkových vzťahov 7aa) medzi bankou
alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom, okrem nakladania s vkladmi na vkladných
knižkách na doručiteľa v hotovosti, nakladania s vkladmi vo forme cenných papierov
na doručiteľa v hotovosti a činnosti vykonávanej prostredníctvom zmenárenských automatov.
Poznámka pod čiarou 7aa) k ustanoveniu § 37 ods. 2 zákona znie: „Napríklad § 497
až § 507 a § 708 až § 719 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 778
až § 787 Občianskeho zákonníka“.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 26. 11. 1998 doručil žalovanému žiadosť
o otvorenie bežného korunového účtu, na základe ktorej žiadosti, v tento deň zmluvu
o bežnom účte podľa § 708 až § 719 Obchodného zákonníka uzavreli.
Podľa bodu 4) zmluvy, zmluvné strany berú na vedomie, že s peňažnými
prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, sú splnomocnené disponovať len osoby,
ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uloženom v banke.
Zo žalovaným predloženého formulára podpisových vzorov k účtu žalobcu vyplýva,
že jedinou osobou oprávnenou disponovať s peňažnými prostriedkami na účte žalobcu
je Ing. A. H., a to samostatne, k čomu je pripojený jeho vlastnoručný podpis.
Podľa bodu 5) zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné
podmienky Č., a.s., zahraničnej pobočky v SR. Odlišné ustanovenia tejto zmluvy majú
prednosť pred znením uvedených Obchodných podmienok.
Ďalej zo zmluvy vyplýva, že žalobca svojim podpisom potvrdil, že bol oboznámený
s Obchodnými podmienkami Č., a.s., zahraničnej pobočky v SR, ktoré sa stali súčasťou
zmluvy.
Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Žalobca v návrhu na začatie konania ako opísanie rozhodujúcich skutočností uviedol,
že dňa 16. 12. 1999 obdržal výpis z účtu zo dňa 13. 12. 1999 z ktorého vyplýva, že v tento
deň došlo z účtu žalobcu k výberu peňazí v hotovosti vo výške 1 200 000 Sk, v pobočke
žalovaného na Krížnej ulici v Bratislave. Podľa prílohy k výpisu z účtu peniaze v uvedenej
výške boli vyplatené P. M., ktorého údajne mal splnomocniť na tento úkon konateľ žalobcu
Ing. A. H., ktorého podpis je uvedený na formulári podpisového vzoru v banke. Nie je
pravdou, že zástupca žalobcu Ing. H. splnomocnil údajného P. M. na výber peňazí. Takúto
osobu nepozná a splnomocnenie nepozná.
V konaní nebolo sporným, že k zmene zmluvy o bežnom účte zo dňa 26. 11. 1998,
doplnením osoby splnomocnenej disponovať s peňažnými prostriedkami, ktorej podpis by
musel byť uvedený na formulári podpisových vzorov uloženom v banke, nedošlo.
Podľa § 709 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať
na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech
majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa
účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo
uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.
V posudzovanej veci účastníci konania v zmluve o bežnom účte ako podmienku pre
disponovanie s peňažnými prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, dojednali,
že sú to len osoby, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uloženom
v banke. K bežnému účtu žalobcu je vo formulári podpisových vzorov uloženom v banke
uvedený len podpis Ing. A. H.. Zo zmluvného dojednania tak vyplýva, že iná osoba nemala
dispozičné oprávnenie k účtu a nemohla vykonávať výbery či prevody. Osoba, ktorá nie je
uvedená vo formulári podpisových vzoroch by mohla disponovať s peňažnými prostriedkami
na účte len vtedy, ak by to bolo dohodnuté v zmluve, vrátane dispozície
na základe plnej moci.
Súd prvého stupňa v dôvodovej časti rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že pracovníci vykonali všetky štandardné úkony smerujúce k overeniu správnosti
údajov a následne vykonali výplatu prostriedkov v hotovosti. Výber bol nahlásený, podpis
na výberovom lístku overený podľa podpisového vzoru, vyžiadané splnomocnenie (podpis
splnomocňujúcej osoby sa zhodoval s podpisovým vzorom). Číslo účtu, ako aj názov účtu
boli správne, suma sa rovnala sume telefonicky nahlásenej dňa 10. 12. 1999.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel však k úplne iným
zisteniam. Základnou podmienkou pre disponovanie s prostriedkami na účte bolo, aby osoba,
ktorá s nimi disponuje, bola osobou, ktorej podpis je uvedený na formulári podpisových
vzorov uloženom v banke (bod 4 zmluvy). K výberu sumy 1 200 000 Sk dňa 13. 12. 1999 tak
došlo v rozpore zo zmluvným dojednaním, pretože túto sumu v hotovosti prevzala osoba,
ktorá sa vydávala za P. M.. P. M. však nebol osobou, ktorej podpis by bol uvedený na
formulári podpisových vzorov uloženom v banke k účtu žalobcu. Podľa zmluvy o bežnom
účte tak nebola splnená podmienka vyplatiť hotovosť z účtu jeho majiteľa inej osobe, odlišnej
od Ing. A. H..
Záver súdu prvého stupňa podľa ktorého žalobca v konaní nepreukázal vierohodne
zavinenie žalovaného, ani porušenie jeho povinnosti, čo viedlo k zamietnutiu žaloby je úplne
nesprávny.
Uniklo totiž pozornosti súdu prvého stupňa, že zodpovednosť za škodu porušením
záväzkového vzťahu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti
nevyžaduje zavinenie. V prejednávanej veci tak predpokladom pre vznik zodpovednosti
za škodu bolo porušenie povinnosti zo zmluvy o bežnom účte. Ako bolo poukázané, žalovaný
porušil bod 4. zmluvy, keď hotovosť vo výške 1 200 000 Sk vyplatil inej, než oprávnenej
osobe, ktoré zmluvné dojednanie má prednosť pred Obchodnými podmienkami žalovaného
bod 5, veta druhá zmluvy). Následkom porušenia povinnosti žalovaného zo záväzkového
vzťahu bolo zmenšenie peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného o 1 200 000 Sk,
teda škodou žalobcu. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody o porušením povinností je daná
tým, že porušením povinnosti žalovaným spôsobená škoda vznikla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. augusta 2009
JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.