Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/24/2009

Najvyšší súd5Obdo/24/2009 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Šatku a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci

žalobcu: M., spol. s r.o., B., Bratislava, zast. Mgr. J. K., advokátom, T., 821 02 Bratislava,

proti odporcovi: M., spol. s r.o., V., 811 02 Bratislava, zast. JUDr. M. Ď., advokátom, S., 831

04 Bratislava, o zaplatenie 198 333 Sk, s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. októbra 2008 č. k. -183, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 06. 02. 2008 č. k. -153 v spojení

s opravným uznesením zo dňa 06. 02. 2008 č. k. -160 žalobe vyhovel

a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 198 333 Sk, spolu so 14% ročným úrokom

z omeškania od 16. 01. 2005 do zaplatenia; účastníkom náhradu trov konania nepriznal; návrh

v časti úroku z omeškania prevyšujúcej výšku 14% zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi

konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 nasl. Obchodného

zákonníka a žalobcovi preto nevznikol nárok na províziu. Zo strany žalobcu však došlo

k poskytnutiu plnenia žalovanému bez toho, aby medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah,

a preto na posúdenie takéhoto plnenia treba aplikovať ust. 451

o bezdôvodnom obohatení. Žalobca nepochybne zabezpečil so spoločnosťou R. L.,

s.r.o., prvý kontakt, a teda bez existencie zmluvy o sprostredkovaní obstaral pre žalovaného

príležitosť uzavrieť nájomnú zmluvu s touto spoločnosťou ako nájomcom. Žalovanému

vzniklo prijatím tohto plnenia bezdôvodné obohatenie, za ktoré by inak musel

sprostredkovateľovi zaplatiť províziu. Bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone žalobcu

a žalovaný je povinný poskytnúť podľa žalobcovi náhradu

v peniazoch. Výšku tejto peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia určil sumou

198 333 Sk vrátane DPH, ktorá zodpovedá výške jednomesačného nájomného, ktorá je ako

provízia obvyklá pri sprostredkovaní zmluvy o sprostredkovaní nájmu. V časti príslušenstva

návrh zamietol nad výšku úroku 14 % ročne s poukazom na

a výšku základnej úrokovej sadzby NBS a rovnako odlišne od návrhu žalobcu ustálil dobu

omeškania od 16. 01. 2005, pretože žalovaný reagoval na výzvu žalobcu listom zo dňa

17. 12. 2004, kedy najneskôr mu musela byť faktúra doručená a po pripočítaní 30 dní podľa

bol prvým dňom omeškania 16. január 2005. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal vo veci rozhodnúť tak,

že návrh bude zamietnutý, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa bude zrušený a vec

vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal, že súd prvého stupňa jednoznačne

konštatoval, že ani ústne, ani písomne nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy

o sprostredkovaní a z tohto titulu teda navrhovateľovi nepatrí provízia. Nárok žalobcu bol

nesprávne a svojvoľne súdom prvého stupňa posúdený ako nárok vzniknutý z bezdôvodného

obohatenia a základom pre určenie jeho výšky bola výška ročného nájmu 2 000 000 Sk,

z ktorej však musel žalovaný odviesť povinné dane a poplatky. Žalovaný nikdy žalobcu

žiadnym sprostredkovaním nepoveril, a k prvému kontaktu vo veci nájmu došlo medzi

žalobcom a spoločnosťou R. L., s.r.o., a nie medzi účastníkmi konania. Žalobca bol teda

sprostredkovateľom pre spoločnosť R. L., s.r.o., čo vyplýva aj z toho, že žalobca požiadal

o zaslanie nájomnej zmluvy za účelom vypracovania pripomienok pre spoločnosť R. L., s.r.o.

Ak by aj boli pravdivé tvrdenia o sprostredkovaní pre žalovaného, mal žalobca povinnosť

podľa § 643 a nasl. Obch. zákonníka oznamovať žalovanému dôležité okolnosti súvisiace so

sprostredkovaním, čo nikdy nevykonal a žalovaný jednal vždy priamo so spol. R. L., s.r.o.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, a to

v časti náhrady trov konania a žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť

a priznať mu náhradu trov konania, pretože mal v konaní plný úspech, a preto mu patrí právo

na náhradu trov konania podľa ust.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) dovolaním napadnutým

rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobný návrh zamietol.

Uviedol, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva, že konateľ

žalobcu si sám pozrel nehnuteľnosť na G. ulici a získal kontakt na svedka

Ing. G., ktorý mu oznámil, že vedľajšia budova je voľná. S konateľkou žalovaného

sa skontaktoval konateľ žalobcu a oznámil jej, že má klienta na nájom priestorov

a prvé stretnutie sa uskutočnilo vo februári 2004 za prítomnosti konateľa žalobcu

a konateľky žalovaného, ako aj záujemcu o nájom Ing. V. zo spol. R. L., s.r.o. Ing. V. ako

svedok uviedla, že v súvislosti s nájmom si spoločnosť R. L., s.r.o., podala inzerát, na ktorý

reagoval navrhovateľ s ponukou a spolu s navrhovateľom si priestory prehliadla a až potom

nasledovalo stretnutie so žalovaným, na ktorom sa medzi žalobcom a žalovaným nehovorilo

o sprostredkovateľskej zmluve.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol podnetom na uzavretie zmluvy o nájme práve

kontakt žalobcu so spoločnosťou R. L., s.r.o., pre ktorú našiel vhodný priestor na nájom

a práve pre túto spoločnosť ako záujemcu obstaral príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou

osobou – žalovaným. Zhodne ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že

medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642

, pretože k vymedzeniu obsahu záväzku, a teda podstatných náležitostí

takejto zmluvy nedošlo. O tom, že žalobca konal pre spoločnosť R. L., s.r.o., svedčí i tá

skutočnosť, že žiadal žalovaného o zaslanie nájomnej zmluvy, aby mohol k nej mať

pripomienky.

Z uvedeného teda vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebola ani konkludentne

uzavretá zmluva o sprostredkovaní a žalovaný neprijal od žalobcu žiadne plnenie. Výkon

činnosti tak, ako ju vykonal žalobca, nie je možne považovať za plnenie žalovanému, ale

za plnenie vykonané v prospech spoločnosti R. L., s.r.o., preto podľa § 451 Občianskeho

zákonníka na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Z dôvodov uvedených

vyššie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ust. § 220

tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci správne zisteného skutkového stavu.

V dovolaní uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd konštatovali, že medzi účastníkmi

nebola ani konkludentne uzatvorená zmluva o sprostredkovaní. V tejto súvislosti uvádza,

že zmluva o sprostredkovaní obligatórne nevyžaduje podľa písomnú

formu. Na jej uzavretí sa neformálne dohodol v mesiaci október štatutárny zástupca

navrhovateľa p. Š. s p. G., ktorý vzhľadom na mohol vo veci

konať (viď. výpoveď svedkyne p. V. a výpoveď žalobcu Ing. Š.), a platnosť ktorej neformálne

potvrdila vo februári 2004 p. Š. konateľka odporcu p. G.. Náležitosti sprostredkovateľskej

zmluvy v zmysle sú len špecifikácia činnosti sprostredkovateľa

(v tomto prípade prenájom predmetných nebytových priestorov) a dohodnutie odplaty, ktorá

bola obvyklá

vo výške jednomesačného nájmu (viď. vyjadrenie NARK SR založené v spise). Popieranie jej

uzavretia štatutárnym zástupcom odporcu p. G. aj svedkom p. G. považuje

za účelové vyhnúť sa dohodnutému plneniu. O nevierohodnosti tvrdení týchto osôb svedčia

ich účelové a nepravdivé výpovede pred súdom prvého stupňa. Žalobca má a v roku 2003

mal ponuky voľných vhodných nebytových priestorov, a keby nemal s odporcom uzavretú

neformálnu dohodu (čo je na slovenskom realitnom trhu obvyklá vec), tak by predsa

spoločnosti K. N., s.r.o., a R. L., s.r.o., o predmetných nebytových priestoroch vôbec

neinformoval a nezabezpečil by ich obhliadky a následne stretnutie s vlastníkmi. Je

nepochybné, že v tomto prípady by záujemcom ponúkol len iné nehnuteľnosti. Svedkyňa p.

V. na pojednávaní dňa 12. 06. 2006 a dňa 9.10. 2006 výslovne uviedla, že predmetné

nebytové priestory neboli jediné, ktoré im navrhovateľ ponúkal a taktiež, že si boli

obhliadnuť viaceré priestory, ktoré mal v ponuke. Z vyššie uvedeného, ako aj zrejme, že

žalobca so súhlasom žalovaného aktívne vyhľadával záujemcov o prenájom predmetných

nebytových priestorov, a že výlučne jeho pričinením prišlo k uzavretiu nájomnej zmluvy

medzi žalovaným a spoločnosťou R. L., s.r.o.,

za čo má právny nárok na dohodnutú odplatu, resp. podľa názoru súdu prvého stupňa nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklej sprostredkovateľskej provízie.

Odôvodnenie odvolacieho súdu, že podnetom na uzavretie zmluvy o nájme bol práve kontakt

žalobcu so spoločnosťou R. L., s.r.o., pre ktorú našiel vhodný priestor pre nájom a práve pre

túto spoločnosť ako záujemcu obstaral príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou –

žalovaným, je v rozpore so skutkovým stavom, ako aj vykonaným dokazovaním.

Je preukázané, že žalobca vyhľadával záujemcov o prenájom predmetných nebytových

priestorov dva mesiace pred tým, než prišlo ku kontaktu medzi ním a spoločnosťou R. L.,

s.r.o. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že žalovaný neprijal od žalobcu žiadne plnenie a výkon

činnosti tak, ako ju vykonal žalobca, nie je možné považovať za plnenie žalovanému, ale za

plnenie vykonané v prospech spoločnosti R. L., s.r.o., a preto na strane

odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie. V priebehu doterajšieho konania sa preukázalo,

že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi odporcom a spoločnosťou R. L., s.r.o., prišlo

preukázateľne pričinením navrhovateľa, a že odporca toto plnenie bez výhrad prijal. Konanie

žalovaného pred uzavretím zmluvy, ktorý na každú obhliadku predmetných nebytových

priestorov zabezpečil poverenú osobu, odovzdal za účelom prenajatia žalobcovi pôdorysy

a rezy budovy, poskytol na rokovanie svoje administratívne priestory a zúčastnil sa rokovaní

so záujemcom, ktorého primerane zabezpečil sprostredkovateľ – žalobca, je možné

charakterizovať ako poskytnutie primeranej súčinnosti. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok zmenil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote oprávnenou osobou, obsahuje náležitosti stanovené § 241

a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,

prejednal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania podľa

, a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca podal proti žalovanému žalobu o zaplatenie 198 333 Sk s príslušenstvom,

titulom odplaty (provízie) za sprostredkovanie uzavretia zmluvy na prenájom nebytových

priestorov s treťou osobou.

Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ

zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť

určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu

(províziu).

Podľa obsahu činnosti dojednaného v zmluve je sprostredkovateľ zaviazaný buď len

obstarať pre záujemcu príležitosť k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom s treťou osobou,

alebo vyvíjať činnosť vedúcu až k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom s treťou osobou.

Záväzok sprostredkovateľa tak smeruje k uzavretiu zmluvy, a to, či už ide len o obstaranie

príležitosti zmluvu uzavrieť, alebo o spolupôsobenie smerujúce až k uzavretiu zmluvy.

V oboch prípadoch však sprostredkovateľ navrhuje záujemcovi určitú osobu ako budúcu

zmluvnú stranu (tretia osoba), pričom zmluva môže byť uzavretá na určitú dobu alebo na

dobu neurčitú.

Zo zákona sa pre platnosť zmluvy o sprostredkovaní písomná forma nevyžaduje

( ).

Žalobca v konaní dôkazné bremeno o vzniku zmluvy o sprostredkovaní medzi

účastníkmi konania a jej konkrétneho obsahu neuniesol, čoho dôsledkom je, že nepreukázal

ani nárok za uplatnenú sprostredkovateľskú odplatu (províziu).

Dovolací súd tak žiadne pochybenie odvolacím súdom v nesprávne právnom posúdení

veci nezistil, rovnako tak nezistil ani iné vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť, preto dovolanie žalobcu podľa zamietol.

Žalovanému v dovolacom konaní trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.