Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/48/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. bytom B., L.,

zastúpeného JUDr. E., advokátom v B, K., proti žalovanému Ministerstvu výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava, Prievozská 2/B, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -920/Ba z 8. júla 2004 a č. 570/2004-

920/Hia z 2. septembra 2004, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 4. decembra 2008 č. k. -64, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 4. decembra 2008 č. k. -64 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie, pretože žaloba žalobcu neobsahovala

zákonom predpísané náležitosti a žalobca po výzve súdu postupom podľa

vady žaloby v súdom poskytnutej lehote neodstránil.

O náhrade trov konania vyslovil, že žiaden s účastníkov nemá na ňu nárok, a to

s použitím ustanovenia , . Zároveň podľa zákona č.

o súdnych poplatkoch v znení noviel rozhodol o vrátení preplatku na súdnom

poplatku 3.800,--Sk.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že

prvostupňový súd nezistil vo veci riadne skutkový stav napriek tomu, že mal všetky potrebne

doklady, vo veci vyvodil nesprávne závery v dôsledku čoho vydal vo veci nezákonné

rozhodnutie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu

v návrhu, kde navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým zrušuje rozhodnutie Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky č. k. zo dňa 18.3.2002 s tým,

aby sa vec vrátila žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že uviedol vo svojom návrhu

„v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia spočívajúceho v tom, že krajský úrad - odbor životného

prostredia nepreskúmal dôsledne postup stavebného úradu pri umiestňovaní predmetnej

stavby pre návrh či stavba korešponduje s § 37 stavebného zákona a či stavba je vôbec

v súlade s územným plánom zóny – K. – H., sekta B“. Vytýkal prvostupňovému súdu, že

obišiel bez povšimnutia tieto preukázateľné skutočnosti a jeho rozhodnutie „o zamietnutí

žaloby“ považuje za nesprávne a nezákonné a predčasné a neumožnil, aby sa žalobca mohol

súdneho konania zúčastniť. Keďže krajský súd podľa žalobcu vydal nezákonné rozhodnutie,

navrhol, aby odvolací súd uznesenie č. k. Krajského súdu v Bratislave zo dňa

4.12.2008 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania ( veta prvá a veta prvá v spojení s

ods. 2 ), oboznámil sa s obsahom spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4

Sž 68/02 a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Na základe žalôb súdy v správnom súdnictve prejednávajú prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z

ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí

žaloby aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Zákon kladie na obsah žaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1),

tak aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v .

Žaloba musí preto obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých

účastníkov konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (včítane osôb

zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak

rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov), a žalobné dôvody. Zo žaloby musí byť pre súd

jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa §

247 ods. 1 , že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže

z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné

vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je predovšetkým

zákonnosť rozhodnutia (nie iba jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné

formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v

správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa je súd viazaný rozsahom žaloby

od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu, nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

Je žiaduce pripojiť k žalobe aj odpis napadnutého rozhodnutia.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia ako aj súdnej judikatúry

a ustálenej súdnej praxe (bližšie napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001 R

95/2004, ZSP 5/2005) treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a

zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich

právach, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí

žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak,

že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, či už hmotného, alebo procesného

práva. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Obligatórnou náležitosťou

žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje

konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť.

Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Nedostatok žalobcovho tvrdenia, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon

alebo iný právny predpis, predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu

v zmysle ustanovenia . Za nedostatok žaloby sa považuje aj púhy

(jednoduchý) odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, napríklad

v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní. Taktiež je neprípustný odkaz na dôvody

inej súdnej žaloby

Ako je už spomenuté vyššie, súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody

nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa majú tvoriť obsah

žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa §

250h viazaný a nemôže ho prekročiť. Z ustanovenia vyplýva zásada

iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne

aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť

žalobou napadnutého rozhodnutia, s výnimkou, ak zrušuje rozhodnutie správneho orgánu

podľa .

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti musí žaloba obsahovať aj konečný návrh

výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu

orgánu.

Žalobca v žalobe podanej dňa 27. septembra 2004 pôvodne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky žiadne konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutí žalovaného ani

žiadne zákonné ustanovenia, ktoré mali byť rozhodnutiami a postupom žalovaného správneho

orgánu porušené, neuviedol. Neuviedol ani žiadne konkrétne zdôvodnenia, v čom bol

napadnutými rozhodnutiami žalovaného alebo jeho postupom ukrátený na svojich právach.

Dôvodil iba podaním žaloby vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

trvajúc na preskúmaní zákonitostí rozhodnutí z dôvodov a za podmienok

uvedených v tejto žalobe, ktorú podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 3.6.2002.

Poukazoval pritom na „reálnu hrozbu, že protiprávne konanie príslušnej verejnej správy bude

pokračovať dovtedy, ak tieto rozhodnutia nebudú preskúmané príslušným súdom, a naliehal,

aby v zmysle ustanovenia súd začal súdne konanie, čo zamedzí - zabráni

bezdôvodnému obohacovaniu stavebníka a neoprávneným zásahom do jeho vlastníckych práv

a práv ďalších odvolateľov“. Tiež uviedol, že „prežíva tieseň a núdzu, ktorá je vyvolaná

príslušnou verejnou správou a terajšia situácia má za následok, že si musí obraňovať svoje

vlastnícke práva a odvracať hroziace protiprávne útoky a nebezpečenstvá, ktoré spôsobujú

správne orgány Slovenskej republiky a príslušná verejná správa, ktorá napadnuté rozhodnutia

vydala“. Záverom navrhol, aby „súd vydal rozsudok, tak ako je uvedené v žalobe na tunajšom

súde pod spisovou značkou “.

Ani z žalobcom k žalobe pripojených príloh nie je vôbec zrejmé, čoho sa žalobca

konkrétne domáha.

Ako vyplýva z uvedeného obsahu žaloby, táto nesporne zákonom požadované

náležitosti neobsahovala a tiež žalobca na začiatku konania nebol zastúpený advokátom (§

250a ) a na základe výzvy súdu podaním z 21.10.2004 požiadal o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Preto Krajský súd

v Bratislave po postúpení veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sž

146/2004 - 19 zo 17. decembra 2004 správne odstraňoval nedostatky podmienok konania, až

napokon po tom, čo žalobca splnomocnil svojím zastupovaním v konaní advokáta

JUDr. E., uznesením z 10. júna 2008 č. k. -56 žalobcu vyzval, aby svoju žalobu

doplnil o vyjadrenie, v akom rozsahu rozhodnutie alebo postup správneho orgánu napadá,

doplnil dôvody, v čom vidí nezákonnosť (nesprávnosť) rozhodnutia, alebo postupu správneho

orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť a

uviedol správne znenie konečného návrhu (ako navrhuje, aby súd rozhodol – návrh znenia

rozsudku). V odôvodnení tohto rozhodnutia okrem citovania príslušných zákonných

ustanovení krajský súd s poukazom na dispozičnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom

súdnictve zdôraznil i to, že zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má

súd napadnuté rozhodnutie preskúmať, že žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti,

z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že

správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis, a to

poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva.

Tiež žalobcu poučil, že navrhovaným petitom je výrok o zrušení napadnutého správneho

rozhodnutia, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie. Zároveň prvostupňový súd poučil žalobcu, že v prípade

nedoplnenia žaloby v stanovenej pätnásťdňovej lehote, konanie zastaví.

Toto uznesenie právny zástupca žalobcu JUDr. E. prevzal (§ 49 ods. 1 veta prvá

v spojení s veta prvá ) dňa 19.6.2008, avšak naň nijako nereagoval, a to ani

v prípise zo dňa 12.8.2008, ktorým oznamuje zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Ani

odvolanie žalobcu (č.l. 67) súdom vytýkané vady žaloby neodstraňuje.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na žalobu vedenú na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. , išlo o žalobu podanú dňa 3. júna 2002, ktorou sa domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 574/138/02-4.2/Gal zo dňa 18. marca 2002, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu

a spol. a súčasne potvrdil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. W-1038/2001-HLO zo

dňa 7.11.2001. Súdne konanie bolo uznesením zo dňa 26. novembra 2002 sp. zn.

zastavené, keď žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov a

jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu bola zamietnutá. Z odôvodnenia tohto

uznesenia je zrejmé, že predovšetkým v žalobou napadnutom rozhodnutí nešlo o rozhodnutie,

ktorým by sa zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenie alebo povinnosť žalobcu, resp.

ktoré by zasahovalo priamo do jeho hmotných práv. Týmto rozhodnutím žalovaný reagoval

na odvolanie žalobcu a spol., ktoré podal proti rozhodnutiu Krajského úradu Bratislava,

odboru Životného prostredia číslo W-1038/2001-HLO zo dňa 7.11.2001, ktorým tento

správny orgán zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III

odboru životného prostredia č. 2000/17467-150/153/RMK 27.11.2000 v mimo odvolacom

konaní, keď žalovaný nemal právnu možnosť zrušovať alebo meniť rozhodnutie krajského

úradu a už vôbec nie Okresného úradu Bratislava III.

Žaloba vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sž

68/02 je preto pre konanie v tejto preskúmavanej veci zjavne nepoužiteľná.

Za týchto okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu trpí závažnými

nedostatkami, ktoré bránia jej vecnému prejednaniu, a tieto nedostatky ani na konkrétnu

a podrobnú výzvu súdu neboli odstránené. Nakoľko súd je rozsahom žaloby viazaný

a nemôže obsah žaloby nahradiť ani doplniť, ani si toto doplnenie žalobca nemôže vyhradiť

až na ústne pojednávanie vo veci ( ), nie je splnený základný predpoklad pre

postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti a treba súhlasiť s právnym názorom

krajského súdu, že bolo dôvodné konanie podľa zastaviť.

Pri prejednaní odvolania odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani

skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu vyplynulo,

že obe rozhodnutia, zákonnosť ktorých žiadal žalobca preskúmať, boli vydané v súvislosti

s protestom prokurátora resp. na jeho základe. Rozhodnutím č. -920/Ba zo dňa 8.

júla 2004 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a spol. a potvrdil rozhodnutie Krajského

stavebného úradu v Bratislave (ďalej len „KSÚ“) č. W/2003/1749-/HLO zo dňa 10. februára

2004, ktorým KSÚ v konaní o proteste prokurátora podľa

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) nevyhovel

protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. Pd 2064/03-11 zo dňa 11.

decembra 2003 a ponechal v platnosti protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie

Okresného úradu v Bratislave III, odboru životného prostredia (ďalej len „stavebný úrad“) č.

2000/17467-150/153-RMK zo dňa 27. novembra 2000, ktorým stavebný úrad umiestnil

stavbu „Polyfunkčný dom Vlárska ulica“ v lokalite B. K., v kat. úz. V. Rozhodnutím č.

570/2004-920/Hia zo dňa 2. septembra 2004 žalovaný zmenil rozhodnutie KSU č.

W/2003/02002-/HLO zo dňa 22. januára 2004 tak, že protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava III č. Pd 3128/03-3 zo dňa 11. decembra 2003 nevyhovel a rozhodnutie

Okresného úradu Bratislava III, odboru životného prostredia č. 2000/19312-150/151-EDA-8

zo dňa 22. marca 2001 o povolení stavby „Polyfunkčný dom č. 34 b.j.“ na pozemkoch parc. č.

X. v kat. úz. V., ponechal v platnosti.

V zmysle ustanovenia veta prvá rozhodnutie, ktorým správny orgán

nevyhovie protestu prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje

právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom

chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Preto takéto rozhodnutie na základe žaloby

fyzickej alebo právnickej osoby nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej

časti „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“

(bližšie napr. Snj 124/00 či ZSP 12/2005).

Rozhodnutia žalovaného označené v žalobe, ktorými v konečnom rozhodnutí nebolo

vyhovené protestu prokurátora, nemožno teda preskúmať na základe žaloby fyzickej alebo

právnickej osoby, ale iba na základe žaloby prokurátora podľa ustanovenia § 250b ods. 5

, ktorý v prípadoch neúspešného konania o proteste prokurátora dáva prokurátorovi právo

domôcť sa preskúmania takéhoto rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení

uvedenej podmienky a v určenej lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov žalobca, ktorý žalobu v tejto veci podal, takéto právo nemal a

žaloba aj bez ohľadu na jej nedostatky bola podaná neoprávnenou osobou, čo je ďalším

dôvodom na zastavenie konania podľa .

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda žalobca napriek nečinnosti

svojho právneho zástupcu, keď tento opomenul reagovať na výzvu súdu na odstránenie vád

žaloby, nemohol utrpieť ani ujmu na svojom práve prístupu k súdu a práve na súdnu ochranu

v zmysle a nasl. a Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práva základných slobôd, nakoľko mu v danom prípade chýbala aktívna

procesná legitimácia na podanie správnej žaloby (ius ad litem).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa v spojení s veta druhá

potvrdil.

Odvolací súd ešte poukazuje i na to, že bez právneho významu na posúdenie danej

veci boli námietky žalobcu uvedené v odvolaní, ohľadom riadne nezisteného skutkového

stavu veci a nevysporiadaní sa s jeho vyjadrením v návrhu; takéto námietky nekorešpondujú

s predmetom a účelom správneho súdnictva ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 s poukazom na veta prvá a , keďže žalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 12. augusta 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth