Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e01/434905.2dab32.pdf
PDF · 110.02 KB
No categories available
3Obdo/29/2008
Najvyšší súd 3 Obdo/29/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. A.
s miestom podnikania V., IČO: X. zastúpeného:
Mgr. P. M., advokát so sídlom Š. , N., proti žalovanému C. spol. s. r. o. so sídlom H., N.,
IČO: X. zastúpenému: JUDr. M. K., advokát so sídlom Š., N., o zaplatenie sumy 208 109 Sk
s príslušenstvom, o oslobodenie žalovaného od povinnosti platenia súdneho poplatku za
odpor proti platobnému rozkazu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn.
31Cb/3/2007, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k.
26Cob/44/2008-74 z 30. 04.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie
od súdneho poplatku za odpor vo výške 12 486 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že na základe návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17. 07. 2007
pod. č. k. 23Rob/549/2007-18, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor
s odôvodnením. Následne uznesením zo dňa 10. 10. 2007 č. k. 31Cb/3/2007-26 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 12 486 Sk podľa
položky 2 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov. Podaním zo dňa 21. 01. 2008 žalovaný
požiadal o odpustenie platenia súdneho poplatku za odpor, pretože v roku 2006 došlo
k presťahovaniu výroby z L. do N., s čím boli spojené veľké náklady,
23 Obdo/29/2008
ktoré finančne zaťažili žalovaného, v dôsledku čoho bol nútený si zobrať úver, z ktorého platí
mesačné splátky vo výške 435 250 Sk. Zaplatenie súdneho poplatku by preto žalovaného
veľmi zaťažilo.
Súd prvého stupňa z dokazovania vykonaného o majetkových pomeroch žalovaného
zistil, že v rokoch 2005 a 2006 dosiahol hospodársky výsledok – zisk, a to vo výške
6 634 405 Sk, resp. v roku 2006 vo výške 6 894 013 Sk. Zároveň mal za preukázané,
že žalovaný je držiteľom 4 motorových vozidiel. Skutočnosť, že si na výkon svojej
podnikateľskej činnosti, a to presunutie výroby do iného miesta, rekonštrukciu objektov
a na účely prispôsobovania sa normám Európskej únie vzal niekoľkomiliónové úvery,
nie je dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože uvedené skutočnosti
poukazujú skôr na jeho prosperovanie, keď si môže vziať úver s vysokými mesačnými
splátkami, ktoré je schopný splácať. Taktiež ani skutočnosť, že dosiaľ nevyplatil právnemu
zástupcovi žiadnu odmenu nie je dostatočným dôvodom na jeho oslobodenie od súdnych
poplatkov, nakoľko nie je v ekonomickej situácii, ktorá by mu bránila platiť si svojho
právneho zástupcu a právny zástupca výslovne neuviedol, že zastupuje svojho klienta
bezodplatne. Vzhľadom k predloženým dokladom žalovaným a súdom zisteným
skutočnostiam preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že u žalovaného nie sú dôvody
na oslobodenie od súdneho poplatku a preto v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. mu nepriznal
oslobodenie od súdneho poplatku za podaný odpor.
Odvolací súd ďalej uviedol, že podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať
účastníkovi celkom alebo z časti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka
odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú
účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Na to, aby súd mohol rozhodnúť o oslobodení účastníka od platenia súdnych poplatkov musia
byť splnené obe kumulatívne podmienky, ktoré vyplývajú z citovaného ustanovenia
§ 138 ods. 1 O. s. p. a to, musia to odôvodňovať pomery účastníka a účastník nesmie
svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňovať alebo brániť svoje právo.
Súd prvého stupňa splnenie druhej kumulatívnej podmienky v rozsahu svojho
rozhodnutia neskúmal, pretože mal za preukázané, že u žalovaného nie je splnená ani prvá
podmienka, a to, že to neodôvodňujú pomery účastníka.
Na základe dokazovania a šetrenia vykonaného súdom prvého stupňa,
na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukázal zistil, že žalovaný za roky 2005 a 2006
dosiahol kladný hospodársky výsledok, ktorým bol zisk za rok 2005 vo výške 6 634 405 Sk
a v roku 2006 vo výške 6 894 013 Sk. Žalovaný taktiež preukazoval, že v dôsledku zmeny
sídla podnikania, resp. zmeny výroby a prevádzky z L. do N. mu vznikli neúmerné náklady,
ktoré musel riešiť úvermi, pričom mesačne spláca platby vo výške 435 250 Sk. Vychádzajúc
z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný opakovane v predchádzajúcom
období dosiahol pri svojej podnikateľskej činnosti zisk,
ďalej že je schopný splácať mesačne splátky úverov vo výške 435 250 Sk, a preto
neakceptoval obranu žalovaného, v zmysle ktorej by ho zaplatenie súdneho poplatku vo výške
12 486 Sk neúmerne zaťažilo. Práve naopak, z jeho finančnej situácie je zrejmé,
že táto mu dovoľuje, aby súdny poplatok za podaný odpor zaplatil.
Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov poukázal na tú skutočnosť, že jeho, ako aj iných obchodníkov
poškodila klesajúca hodnota eura, pričom však ale nezdôvodnil v akom kontexte
mala klesajúca hodnota eura vplyv na jeho celkovú hospodársku situáciu. Taktiež v odvolaní
poukázal na to, že platí odvody do S. a vo veci sa vedú viaceré exekúcie, avšak nepreukázal
žiadnym relevantným spôsobom existenciu takýchto dôvodov.
Odvolací súd preto zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že u žalovaného
nie sú splnené podmienky na to, aby došlo k jeho oslobodeniu od platenia súdnych
poplatkov. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol uznesenie
odvolacieho súdu ako i súdu prvého stupňa zrušiť. V odôvodnení dovolania opäť uviedol,
že od svojho vzniku vykonával podnikateľskú činnosť od roku 1993 v priestoroch v L., kde
mal zriadenú výrobu a celú prevádzku. V roku 2006 v mesiacoch
43 Obdo/29/2008
júl – august sa presťahoval do N., kde presťahoval celú výrobu a prevádzku svojej
podnikateľskej činnosti z L. Toto bolo veľmi nákladné, nakoľko bolo potrebné objekt v N.
zrekonštruovať, presunúť všetky stroje a celú výrobu a objekt uviesť do takého stavu, aby
spĺňal európske normy. Práve táto samotná skutočnosť ho po finančnej stránke veľmi zaťažila
a bol nútený si zobrať úvery, o čom predložil fotokópie zmlúv o úvere
č. 221133 a 221135, z ktorých vyplývajú mesačné platby vo výške 435 250 Sk. Dovolateľ má
mesačne veľké splátky úverov a zaplatenie poplatku by ho veľmi zaťažilo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( § 240 ods. 1 O. s. p. )
ďalej skúmal, či opravný prostriedok žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť dovolaním. Dospel pritom k záveru, že dovolanie
nie je v danej veci prípustné.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vypočítaných v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch
uvedených v § 239.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodol senát.
Podľa § 239 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd v ňom vyslovil, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo ak ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a taktiež
53 Obdo/29/2008
ak ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.
V preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 239 O. s. p.
Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa bez toho, aby odvolací
súd vyslovil v potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania a nejde ani o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani
o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
podľa § 237 O. s. p. Osobitne sa zameral na otázku, či bola žalovanému odňatá možnosť
konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Uvedená vada konania, je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil
účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, t. j. právo
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.
Postupom súdu v konaní je teda činnosť súdu, ktorá vydaniu súdneho rozhodnutia
predchádza a nie jeho vlastná rozhodovacia činnosť, ktorej úlohou je priebeh konania
vyhodnotiť.
Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva
do súvislosti s postupom súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom
rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcom v aplikácii hmotnoprávneho
alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí,
sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle
citovaného ustanovenia. To platí aj v prípade posúdenia, či skutočnosti uvedené v návrhu
63 Obdo/29/2008
na oslobodenie od súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu tento návrh
osvedčujú, pre ktoré by mu bolo treba vyhovieť. Aj v takom prípade ide o právne
posúdenie zisteného skutkového stavu a jeho prípadná nesprávnosť zakladá vadu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a nie vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Z uvedeného možno teda vyvodiť, že nepriznaním oslobodenia od súdneho poplatku
za podaný odpor proti platobnému rozkazu z dôvodu, že súd neuzná žalovaným tvrdené
okolnosti za odôvodnené pomery, neodníma sa účastníkovi možnosť pred súdom konať.
Pre úplnosť však dovolací súd uvádza, že konanie vo veci nie je možné zastaviť
pre nezaplatenie súdneho poplatku za odpor.
So zreteľom na uvedené, keďže v dovolacom konaní neboli zistené žiadne vady,
pre ktoré pripúšťa Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 237 O. s. p., dovolací
súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 12. augusta 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: L.