Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/19/2008

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. R.podnikajúci pod

obchodným menom R. S. X. Prešov, IČO X. zastúpeného JUDr. D. K. advokátkou, H.

X. Prešov proti žalovanému F. M. podnikajúci pod obchodným menom M. Snina, C. X.

Snina, IČO X. o zaplatenie sumy 2 800 Eur s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2007 č. k. -179, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2007

č. k. -179 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 13. marca 2007 č. k. -122 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 800 Eur so 16% úrokom z omeškania ročne

od 08. 01. 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1 493,31 Eur ( 44 987,50 Sk ).

Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy

v súlade s ustanovením a nasl. . Na danú vec aplikoval

ustanovenie vyhl. č. , podľa ktorého pri poškodení zásielky uhrádza

dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila. Príjemca zásielky prevzal zásielku bez toho,

aby spolu s dopravcom náležite zistil jej stav. Žalobca vyfakturoval žalovanému prepravu

tovaru faktúrou č. 23271 z 30. decembra 2003, splatnou dňa 07. januára 2004,

pričom žalobcovi neboli písomne oznámené do 7 dní od odovzdania tovaru výhrady

s uvedením všeobecných údajov o povahe straty alebo poškodenia zásielky. Na základe takto

23

zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa

12. decembra 2007 č. k. -179 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania

vo výške 369,08 Eur ( 11 119 Sk ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa bola podľa názoru odvolacieho

súdu skutočnosť, že žalobca môže uspokojiť svoju pohľadávku ( prepravné )

len od spoločnosti N. S. L., a teda vecná legitimácia žalovaného na zaplatenie prepravného

dopravcovi zanikla tým, že žalobca ako dopravca neprevzal pre žalovaného dobierku

prepravného od príjemcu. Uviedol ďalej, že na daný právny vzťah aplikoval Dohovor

o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ), zverejnený vo

vyhláške č. , ktorý je špeciálnym právnym predpisom k ustanoveniam - §

629 o prepravnej zmluve. Odvolací súd mal za to, že zmluvné strany

si dohodli povinnosť dopravcu ( žalobcu ) vydať zásielku príjemcovi ( N. S. L., ) až po

zaplatení dobierky týkajúcej sa prepravného. Existenciu takejto dohody o dobierke odvodil

odvolací súd z prepravnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2003 zo znenia „cena za prepravu: 2 800 Eur

cash“. Na základe citovaného znenia odvolací súd potom uzavrel, že sa jedná o dobierku

prepravného podľa čl. 21 Dohovoru. Uzavretie takejto dohody považoval za preukázané aj

tvrdením žalobcu, ktorý v podaní z 19. 07. 2004 uviedol, že jeho zamestnanci čakali celý deň

vo firme odberateľa ( príjemcu ) na vyplatenie prepravného a odišli po tom, čo im príjemca

prisľúbil vyplatenie prepravného bankovým prevodom na účet žalovaného.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu podľa

, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu podľa , že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca v dovolaní uviedol, že podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa

odvolacím súdom je, aby toto rozhodnutie považoval odvolací súd za nesprávne napriek

tomu, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci. Namietal, že z rozhodnutia

odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako sa zaoberal skutkovými zisteniami prvostupňového súdu,

33

či im možno niečo vyčítať, či na dané skutkové zistenia aplikoval správnu právnu normu,

a teda či vec správne právne posúdil. Žalobca mal za to, že odvolací súd nevykonal žiadne

dokazovanie a jeho záver vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa jeho názoru závažnejšie pochybenie odvolacieho

súdu spočíva v tom, že žalobu zamietol na základe inej dohody medzi ním a žalovaným,

pričom vôbec nepovažoval za potrebné ozrejmiť, kedy a s akým obsahom účastníci

mali takúto zmluvu uzavrieť a nezdôvodnil, kto je pôvodným dopravcom ( CT ). Tvrdil tiež,

že odvolací súd nezdôvodnil, na základe čoho dospel k názoru, že šlo o dobierku podľa

čl. 21 Dohovoru. Žalobca ďalej vytýkal odvolaciemu súdu, že neozrejmil pojem dopravca

a ďalší dopravca, pričom vychádzal z ustanovení dohovoru CMR s tým, že žalobca na základe

prepravnej zmluvy mal prevziať všetky záväzky, ktoré uzatvoril žalovaný so svojimi

zahraničnými partnermi. Poukázal na nákladný list, z ktorého vyplýva, že kolónka

č. 15 – poskytnutie platenia dopravného – nie je vyplnená, a to z dôvodu, že cena dopravného

bola dojednaná osobitnou zmluvou medzi španielskou firmou N. a žalovaným, pričom medzi

žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva v zmysle ustanovení .

Na záver žalobca konštatoval, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, o ktoré

hmotno-právne ustanovenia oprel svoje rozhodnutie a taktiež nie je zrejmé, na základe akých

skutkových zistení dospel k rozhodnutiu, že žalobca by mal byť konečný dopravca, ktorý mal

pred vydaním zásielky príjemcovi povinnosť od neho vyinkasovať dobierku 2 800 Eur pre

žalovaného. Na základe uvedených skutočností mal za to, že v danom prípade nešlo o typ

prepravy, ktorý zakladal dobierku.

Žalovaný sa písomne vyjadril k podanému dovolaniu a uviedol, že rozsudok

odvolacieho súdu považuje za vecne správny, netrpí žiadnou vadou, ktorá by odôvodňovala

jeho zrušenie, a preto navrhuje, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

43

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ ( t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným ). V dovolacom konaní nevyšla najavo žiadna z týchto vád.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy,

ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný odvolaním ( )

v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd

je viazaný návrhom odvolateľa. Odvolací návrh zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu

ako aj kvantitatívnu stránku. Odvolateľ teda spravidla sám určuje rozsah, v akom má byť

napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom ( či napáda rozhodnutie vo všetkých

jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo

práva ) a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

53

Výnimky zo zásady uvedenej v predchádzajúcom odseku sú taxatívne vypočítané

v § 212 ods. 2 O. s . p. Podľa tohto ustanovenia súd nie je viazaný rozsahom odvolania

a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol dotknutý,

c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorý vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných ( ), hoci odvolanie podal len niektorý

z účastníkov,

d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V občianskom súdnom konaní súd rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje

proti žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo

prisúdené viac než uplatnil žalobca, nie je taký jeho prejav, uplatňujúci protipohľadávku

na započítanie, vzájomným návrhom, ktorý by z tejto pohľadávky urobil prejednávanú vec,

ale je len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vyporiada len v odôvodnení rozsudku

ako o otázke predurčujúcej ( ).

V posudzovanom prípade je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca podal žalobu

o zaplatenie prepravného vo výške 2 800 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým,

že pre žalovaného vykonal prepravu tovaru zo Španielska do Poľska, za čo mu žalovaný

dohodnutú odplatu nezaplatil. Obrana žalovaného počas prvostupňového,

ale aj druhostupňového konania spočívala v tom, že žalobca odovzdal príjemcovi vadný tovar,

preto nemá právo na zaplatenie odmeny za prepravu.

Odvolací súd pri posudzovaní obrany žalovaného, so zreteľom na dôvody odvolania

opomenul, že žalovaný nevzniesol námietku započítania náhrady škody z dôvodu

nevyzdvihnutia dobierky žalobcom. Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu odvolania

a zo zápisnice z pojednávania z 21. 11. 2007 v zmysle ktorej žalovaný zotrval na podanom

odvolaní z dôvodov v ňom uvedených. K platbám v cash a ich podmienkam sa vyjadroval

na otázky odvolacieho súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd prekročil odvolací návrh žalovaného a vec

posúdil aj z iného dôvodu ako odvolateľ navrhol.

Odvolací súd týmto postupom, zaťažil konanie procesnou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Dovolanie

žalobcu je v dôsledku toho podané opodstatnene. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa ustanovenia a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie.

Keďže dovolací súd považoval za potrebné zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu

výskytu tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

neskúmal správnosť záverov odvolacieho súdu z hľadiska aplikácie a interpretácie

Pre účely ďalšieho konania v tejto veci dovolací súd uvádza,

že odvolací súd správne na tento prípad aplikoval Dohovor o prepravnej zmluve

v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ), zverejnený vo vyhláške č. ,

ktorý je špeciálnym právnym predpisom k ustanoveniam § 610 - § 629 Obchodného

zákonníka o prepravnej zmluve.

O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L.