Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/193/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T. S O. O. „A.“,

so sídlom v K., Z., B., A., IČO: X., zastúpeného Mgr. R. Š., advokátom, AK so sídlom v B.,

proti odporcom 1/ I. A., bývajúcemu v P., 2/ Ľ. A., bývajúcej v P., obaja zastúpení JUDr. M.

S., advokátkou, AK so sídlom v B., o zaplatenie 2 064,40 USD s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde v Brezne pod sp.zn. , na dovolanie odporcov proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu

trov dovolacieho konania v sume 113,75 EUR k rukám Mgr. R. Š., advokáta, so sídlom v B.

do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Brezne rozsudkom zo 14. októbra 2008 č.k. -173

odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi

2 064,40 USD spolu so 16,5 % úrokom z omeškania od 29.12.2001 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania vo výške 46 394 Sk, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval

právomoc Slovenských súdov v danej veci ako aj všeobecnú príslušnosť okresného súdu

v zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

a . Vychádzal z ustanovenia a zákona č.

z dôvodov, že i keď Zmluva medzi bývalou ČSSR a ZSSR o právnej pomoci

a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, ktorá bola uverejnená

vo vyhláške č. je stále účinná, avšak záväzkové právo nie je obsahom tejto

úpravy. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že priznaná suma predstavovala výdavky

navrhovateľa, ktoré súviseli s hospitalizáciou a prepravou odporcu 1/ z K. do P. a následne

do miesta trvalého bydliska, pričom náklady hospitalizácie sa vzťahovali k času od 6.10.2001

do 9.10.2001. Okrem protihodnoty liekov boli do uvedenej sumy zahrnuté náklady

na poskytovanie ďalších služieb, okrem hospitalizácie, a to telefonické poplatky, vykonávanie

osobnej ochrany, použitie sanitky a náklady na liečebnú starostlivosť. Dospel k záveru, že

pokiaľ odporcovi 1/ bola poskytnutá zdravotná starostlivosť navrhovateľom z cudziny, ktorá

nie je krytá zdravotným poistením v zmysle , potom je

tento povinný si uvedené náklady hradiť sám. Pokiaľ k jeho dlhu pristúpila odporkyňa 2/ ako

jeho manželka, zaviazal ich solidárne na splnenie požadovanej sumy. Prihliadol na to, že

zo strany odporcov až do vzniku súdneho sporu nikdy nebola spochybnená oprávnenosť

zdravotníckeho zásahu navrhovateľa, ako ani výška vzniknutých nákladov a neboli

produkované žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili existenciu nároku navrhovateľa. O trovách

konania rozhodol podľa

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. marca 2009

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom

navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie

odôvodnil správnosťou skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu

a neopodstatnenosťou námietok odporcov. Medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ vznikol

záväzkový vzťah poskytnutím zdravotnej starostlivosti v cudzine ako to predpokladá

ustanovenie , odporkyňa 2/ podľa názoru odvolacieho

súdu uznala dlh spolu s odporcom 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi v listine, ktorú o tomto

uznaní podpísala, dlh je špecifikovaný, identifikovaný, nezameniteľný a preto okresný súd

správne rozhodol o solidárnej povinnosti odporcov 1/, 2/ pohľadávku zaplatiť. Konštatoval, že

navrhovateľ veľmi intenzívne a efektívne sledoval najdôležitejší záujem odporcu 1/ v kritickej

situácii, nijako ho na jeho právach, zdraví a majetku nepoškodil, práve naopak

bez formálneho a byrokratického postupu sa operatívne rozhodoval v súlade s vyššie

uvedeným cieľom. Odvolací súd bol toho názoru, že návrh a výška nákladov, ktorú si

navrhovateľ vyúčtoval a odporcovia relevantne ničím nespochybnili, zodpovedajú situácii,

ktorú bolo nevyhnutné riešiť.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali odporcovia dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia z dôvodu, že postupom súdu bola

odporkyni 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa odporcov táto vada spočíva v tom, že

odporkyňa 2/ nebola nikdy vypočutá a tak jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa k listine, ktorú

odvolací súd posúdil ako právny úkon „uznanie dlhu“. Túto listinu podpísala odporkyňa 2/

pod nátlakom a naviac, táto ani neobsahuje podstatné náležitosti platného právneho úkonu.

Predmetná listina pritom bola podkladom pre vyslovenie právneho názoru odvolacieho súdu.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o právny úkon

uznania dlhu, pričom účastníci nemali možnosť k tomu sa vyjadriť. Tým bola odňatá ich

možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov navrhli zrušiť napadnutý rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ považoval dovolanie odporcov za nedôvodné, nepreukazujúce žiadne

podmienky jeho prípustnosti podľa Odporkyňa 2/ mala možnosť vyjadriť

sa k prejednávanej veci, čo však nevyužila, pričom sa nedostavovala ani na súdne

pojednávania. Okrem toho odporkyňu 2/ zastupoval v súdnom konaní právny zástupca

z radov advokátov. Samotný výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov

a nevykonanie dôkazu výsluchom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom (uznesenie NS SR sp.zn. ). So zreteľom na to navrhol, aby

dovolanie bolo „zamietnuté“ a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vyslovenému v tejto veci (§ 238

ods. 2 ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ).

Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporcov nie je podľa

prípustné.

Vzhľadom na zákonnú ( ) povinnosť skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľmi priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdov nebola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu,

ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv priznaných mu

za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov.

Musí ísť ale o znemožnenie realizácie konkrétnych práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je

pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom

v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa.

V danom prípade odporkyňa 2/ si v konaní ako zástupcu zvolila advokáta, pričom

takto udelené plnomocenstvo nebolo možné obmedziť (, ). Takto

stanovený zástupca bol oprávnený na všetky úkony, ktoré mohol v konaní robiť účastník.

Úkony zástupcu, či už s procesnoprávnymi alebo hmotnoprávnymi účinkami, bolo potrebné

vo vzťahu k súdu a k ostatným účastníkom konania považovať za úkony odporkyne 2/.

Zástupca odporkyne 2/ bol oprávnený prijímať v zastúpení odporkyne 2/ všetky písomnosti,

meniť návrh, vziať ho späť, uzavrieť súdny zmier, navrhnúť súdu vykonanie dôkazov

a vykonať akýkoľvek procesný úkon v konaní.

Podľa ak zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci

samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom pre celé konanie, doručuje sa predvolanie iba

tomuto zástupcovi. Iba v prípade, ak by mal účastník osobne v konaní niečo vykonať,

doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu ( ).

Dovolací súd zistil, že súdy nižšieho stupňa pri predvolávaní účastníkov

na pojednávanie postupovali podľa príslušných ustanovení .

Odporcov predvolávali prostredníctvom ich zástupcu. O konaní pojednávaní mal odporcov

vyrozumieť ich zástupca, ktorý bol povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné

prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci, chrániť práva a oprávnené záujmy

zastupovaných, konať pritom svedomite a uplatňovať všetko, čo podľa jeho presvedčenia

a príkazu klienta pokladal za prospešné. Odporkyňa 2/, hoci bola riadne predvolaná

na pojednávanie súdu prvého stupňa, sa tohto pojednávania nezúčastnila a ani z dôležitého

dôvodu nepožiadala o odročenie pojednávania. Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka

konania. Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov ( ) a tento súd

hodnotí ako každý iný dôkaz. Spôsob vykonania tohto dôkazu je upravený v ustanovení § 131

Ak súd nariadi dôkaz výsluchom účastníka, účastník je povinný dostaviť sa na súd

a vypovedať. Výpoveď účastníka súd hodnotí ako každý iný dôkaz v zmysle zásad

stanovených v ustanovení Pri nedostatku výpovede účastníka, súd zváži, či to nie

je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Nevykonanie dôkazu výsluchom

účastníka konania môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie je

postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

Súdy preto nepochybili, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných

dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, odporkyňu 2/, ktorá bola v celom konaní pasívna,

v konaní nevypočuli.

Pokiaľ dovolatelia odôvodňovali odňatie možnosti konať pred súdom tiež tým, že

odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o právny úkon-

uznania dlhu, pričom účastníci sa nemali možnosť k tomu vyjadriť, treba uviesť, že

predmetná listina, ktorú odporkyňa 2/ podpísala, bola predmetom dokazovania pred súdom

prvého stupňa, pričom účastníci konania sa mali možnosť k nej vyjadriť, prípadne ju

namietať. Súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov okrem iného z nej tiež vychádzal, keď

rozhodol o solidárnej povinnosti odporcov 1/, 2/ pohľadávku zaplatiť. V danom prípade

odvolací súd s prihliadnutím na zistené okolnosti a právne závery prvostupňového súdu,

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil s konštatovaním, že odporkyňa 2/

podľa jeho názoru uznala dlh spolu s odporcom 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi v listine, ktorú

o tomto uznaní podpísala. Ak teda odvolací súd v celom rozsahu vychádzal zo skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa uvedených v napadnutom rozsudku, nemožno jeho

postupu vytýkať, že uvedeným spôsobom odňal dovolateľom možnosť konať pred súdom.

Obsahove túto námietku možno považovať aj za námietku spočívajúcu na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené

(dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy

až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci

nešlo). Keďže ale dovolanie odporcov nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Prípadná

nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu by síce bola dovolacím dôvodom v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ , sama osebe by ale prípustnosť dovolania nezakladala, lebo nie je

spojená s procesnou vadou v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to dovolanie odporcov odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcom, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú

v odmene advokáta za právnu službu, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu odporcov (§ 14 ods. l vyhl.č. 655/2004 Z.z, o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. l tejto

vyhlášky vo výške 106,80 EUR, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t.j.

vo výške 6,95 EUR, predstavuje spolu 113,75 EUR.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková