Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ad5/370720.7088f3.pdf
PDF · 100.91 KB
No categories available
5Cdo/121/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 121/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. T., bývajúceho
v M., proti odporcom 1/ M. V., bývajúcej v T., 2/ I. V., bývajúcemu v T., 3/ V. V.,
bývajúcemu v T., zastúpeným JUDr. M. Š., advokátom v M., o určenie, že listina o vydedení
nebola napísaná vlastnou rukou poručiteľa a ním podpísaná, o určenie, že dôvody
vydedenia nie sú dané a určenie, že vydedenie je neplatné, vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp.zn. 11 C 302/2000, o dovolaní odporcov 1/ - 3/ proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 20. septembra 2007, sp.zn. 5 Co 241/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcov 1/ - 3/ o d m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom zo 6. apríla 2006, č.k. 11 C 302/2000-228 konanie
v časti návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal určiť, že listinu o vydedení zo dňa 24. decembra
1999 nenapísal vlastnou rukou a vlastnoručne ju nepodpísal I. V. r.č. X. zastavil. Zároveň
určil, že dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom I. V., r.č. X., ktorý zomrel X., uvedené
v listine o vydedení zo dňa 24. decembra 1999, nie sú dané. Návrh navrhovateľa v časti,
v ktorej žiadal určiť, že vydedenie je neplatné, zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov štátu v sume 9 764,-- Sk na účet Okresného súdu Martin do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu. Konanie v časti návrhu, v ktorej navrhovateľ žiadal určiť, že
listinu o vydedení zo dňa 24. decembra 1999 nenapísal vlastnou rukou a vlastnoručne ju
nepodpísal poručiteľ I. V. zastavil súd na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom
v príslušnej časti. Výrok o tom, že dôvody vydedenia navrhovateľa nie sú dané, odôvodnil
súd tým, že navrhovateľ nemôže znášať dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa
neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Zamietnutie návrhu
navrhovateľa v časti, v ktorej žiadal určiť, že vydedenie je neplatné, odôvodnil tým, že
určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného
právneho úkonu a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len
z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 až § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré však
v predmetnom prípade nie sú dané. Preto je právny úkon vydedenia potrebné považovať
za platný, avšak vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň nemôže prihliadať v dedičskom konaní
po poručiteľovi I. V.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcov 1/ - 3/ rozsudkom z 20. septembra 2007,
sp.zn. 5 Co 241/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o určení, že
dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom I. V., ktorý zomrel dňa X., uvedené v listine
o vydedení zo dňa 24. decembra 1999, nie sú dané a v časti výroku súdu o náhrade trov
prvostupňového konania ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V ostatnej časti
ponechal rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý. Odporcom 1/ - 3/ uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume
2 764,-- Sk, do troch dní na účet právnej zástupkyne JUDr. V. Č.. V celom rozsahu sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého
stupňa dospel k správnemu názoru, keď určil, že dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom
nie sú dané. Taktiež mal za to, že výrok o náhrade trov prvostupňového konania plne
zodpovedá ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p., to znamená, pomernému úspechu a neúspechu
vo veci zo strany účastníkov konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 1/ - 3/, ktorí
navrhli rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietali, že rozhodnutia súdov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mali
za to, že poručiteľ I. V. bol oprávnený na vydedenie navrhovateľa v zmysle § 469a ods. 1
písm. b/ Občianskeho zákonníka, nakoľko tento o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa ich názoru prvostupňový i odvolací súd
pochybili, keď zaujali stanovisko, že práve poručiteľ zavinil, že medzi navrhovateľom
a poručiteľom sa nevyvinul blízky citový vzťah pre nezáujem zo strany poručiteľa. Mali za to,
že takéto jednostranné prenesenie zodpovednosti v citovej oblasti je nesprávne a nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny
stav veci, tak ako ho uvádzali v konaní pred súdmi.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcov 1/ - 3/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov 1/ - 3/ boli opodstatnené (dovolací
súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi 1/ - 3/ vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/ - 3/
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcom 1/ - 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. augusta 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková