Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/121/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. T., bývajúceho

v M., proti odporcom 1/ M. V., bývajúcej v T., 2/ I. V., bývajúcemu v T., 3/ V. V.,

bývajúcemu v T., zastúpeným JUDr. M. Š., advokátom v M., o určenie, že listina o vydedení

nebola napísaná vlastnou rukou poručiteľa a ním podpísaná, o určenie, že dôvody

vydedenia nie sú dané a určenie, že vydedenie je neplatné, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp.zn. , o dovolaní odporcov 1/ - 3/ proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 20. septembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcov 1/ - 3/ o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 6. apríla 2006, č.k. -228 konanie

v časti návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal určiť, že listinu o vydedení zo dňa 24. decembra

1999 nenapísal vlastnou rukou a vlastnoručne ju nepodpísal I. V. r.č. X. zastavil. Zároveň

určil, že dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom I. V., r.č. X., ktorý zomrel X., uvedené

v listine o vydedení zo dňa 24. decembra 1999, nie sú dané. Návrh navrhovateľa v časti,

v ktorej žiadal určiť, že vydedenie je neplatné, zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť náhradu trov štátu v sume 9 764,-- Sk na účet Okresného súdu Martin do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu. Konanie v časti návrhu, v ktorej navrhovateľ žiadal určiť, že

listinu o vydedení zo dňa 24. decembra 1999 nenapísal vlastnou rukou a vlastnoručne ju

nepodpísal poručiteľ I. V. zastavil súd na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom

v príslušnej časti. Výrok o tom, že dôvody vydedenia navrhovateľa nie sú dané, odôvodnil

súd tým, že navrhovateľ nemôže znášať dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa

neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Zamietnutie návrhu

navrhovateľa v časti, v ktorej žiadal určiť, že vydedenie je neplatné, odôvodnil tým, že

určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného

právneho úkonu a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len

z dôvodov uvedených v ustanovení až , ktoré však

v predmetnom prípade nie sú dané. Preto je právny úkon vydedenia potrebné považovať

za platný, avšak vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň nemôže prihliadať v dedičskom konaní

po poručiteľovi I. V.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcov 1/ - 3/ rozsudkom z 20. septembra 2007,

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o určení, že

dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom I. V., ktorý zomrel dňa X., uvedené v listine

o vydedení zo dňa 24. decembra 1999, nie sú dané a v časti výroku súdu o náhrade trov

prvostupňového konania ako vecne správny v zmysle potvrdil. V ostatnej časti

ponechal rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý. Odporcom 1/ - 3/ uložil povinnosť

nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume

2 764,-- Sk, do troch dní na účet právnej zástupkyne JUDr. V. Č.. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého

stupňa dospel k správnemu názoru, keď určil, že dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom

nie sú dané. Taktiež mal za to, že výrok o náhrade trov prvostupňového konania plne

zodpovedá ustanoveniu , to znamená, pomernému úspechu a neúspechu

vo veci zo strany účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 1/ - 3/, ktorí

navrhli rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietali, že rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle Mali

za to, že poručiteľ I. V. bol oprávnený na vydedenie navrhovateľa v zmysle § 469a ods. 1

písm. b/ , nakoľko tento o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa ich názoru prvostupňový i odvolací súd

pochybili, keď zaujali stanovisko, že práve poručiteľ zavinil, že medzi navrhovateľom

a poručiteľom sa nevyvinul blízky citový vzťah pre nezáujem zo strany poručiteľa. Mali za to,

že takéto jednostranné prenesenie zodpovednosti v citovej oblasti je nesprávne a nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny

stav veci, tak ako ho uvádzali v konaní pred súdmi.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcov 1/ - 3/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov 1/ - 3/ boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi 1/ - 3/ vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/ - 3/

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcom 1/ - 3/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková