Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9f6/370719.4c9daa.pdf
PDF · 90.79 KB
No categories available
5Cdo/133/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 133/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia v prospech oprávnenej
A. L., bývajúcej v B., proti povinnému M. V., bývajúcemu v B., o výživné na manželku,
vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 8 E 342/1994, o dovolaní J. B., bývajúceho
v B., v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. P. Š., advokátom v G., proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave z 29. marca 2005, sp.zn. 9 CoE 6/05, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 8. decembra 2004, č.k. 8 E 342/1994 – 84 uložil J.
B. poriadkovú pokutu 3 000 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená
splnomocnila J. B. na zastupovanie v konaní. Na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov
splnomocnenia, J. B. reagoval hrubo urážlivým podaním na adresu súdu, preto súd prvého
stupňa podľa § 53 O.s.p. uložil menovanému poriadkovú pokutu vo výške 3 000 Sk.
Na odvolanie J. B., Krajský súd v Trnave uznesením z 29. marca 2005 sp.zn.
9 CoE 6/05 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že J. B. uložil poriadkovú
pokutu vo výške 2 000 Sk, ktorú mu uložil zaplatiť na účet prvostupňového súdu do troch dní.
Mal za to, že vzhľadom na urážlivé podanie menovaného bolo rozhodnutie o uložení
poriadkovej pokuty dôvodné a vecne správne, avšak s prihliadnutím na sociálne pomery J. B.,
ktorý je dôchodcom, znížil uloženú výšku poriadkovej pokuty.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie J. B., ktorý žiadal uznesenie
o uložení poriadkovej pokuty zrušiť, mal za to, že je v rozpore s právnymi normami, keď on
iba upozornil na nesprávny postup súdov a nikoho neurazil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho
prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. v znení
do 15. októbra 2008 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom a o trovách
konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa
vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o poriadkovej pokute, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len
na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).
Výskyt žiadnej z hore uvedených vád však v konaní súdov nižších stupňov dovolací
súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie J. B. v súlade
s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. augusta 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková