Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/19/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Doc. JUDr. Ľ. L.,

CSc., bývajúceho v B., proti odporcovi L. K., bývajúcemu v L., zastúpenému JUDr. P. M.,

advokátom, so sídlom v D., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp.zn. , v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. septembra 2006 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 12. septembra

2006 sp.zn. z r u š u j e vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov

prvostupňového konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom z 21. februára 2006 č.k. -169

zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady škody, ktorú mu

mal spôsobiť protiprávnym asanovaním a prestavbou nehnuteľností označených v zmluve

o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 20. júna 1993. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

, keď konštatoval, že odporca čiastočnou asanáciou

nehnuteľností, spoluvlastnícky patriacich navrhovateľom 1/ a 2/ neporušil žiadnu právnu

povinnosť, nakoľko odstránenie stavby bolo vykonané na základe právoplatného rozhodnutia

príslušného orgánu so súhlasom spoluvlastníkov, t.j. navrhovateľa a jeho brata. Pokiaľ

i zo strany odporcu došlo k porušeniu článku III. dohody o budúcej zmluve tým, že nevyplatil

kúpnu cenu podľa dohody, táto skutočnosť nemohla byť podľa názoru súdu prvého stupňa

v príčinnej súvislosti so vznikom prípadnej škody v súvislosti s asanáciou, lebo asanáciu

nehnuteľností vykonal odporca v súlade s článkom IV. citovanej dohody na základe

právoplatného rozhodnutia príslušného úradu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 a priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania v celkovej

výške 34 794,20 Sk.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. septembra 2006

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh

navrhovateľa zamietol, potvrdil a zmenil vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľovi

uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 9 110 Sk

na účet právneho zástupcu JUDr. P. M., advokáta, do troch dní. Navrhovateľa tiež zaviazal

nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 20 411 Sk na účet právneho zástupcu

JUDr. P. M.. V odôvodnení uviedol, že výrok o náhrade trov konania musel zmeniť, lebo

prvostupňový súd pochybil, ak priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony,

o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté po tom, čo zastavil konanie voči E. L. – v tom čase

navrhovateľovi 2/ a tohto účastníka zaviazal rozhodnutím z 21. júla 2005 č.k. -145

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2005 sp.zn.

uhradiť odporcovi trovy konania. Pokiaľ by nedošlo k späťvzatiu návrhu zo strany

navrhovateľa 2/, vznikla by obom navrhovateľom v zmysle povinnosť

solidárne nahradiť odporcovi trovy konania a preto nemohol prvostupňový súd opätovne

za tie isté úkony uložiť náhradu trov navrhovateľovi.

Proti časti uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorou bolo rozhodnuté

o náhrade trov prvostupňového konania, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie. Navrhol toto rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie z dôvodu jej nesprávneho právneho posúdenia

( ). Za nesprávny považoval záver súdu o existencii solidárnej

povinnosti navrhovateľov na náhradu trov konania odporcu. Bol toho názoru, že v danom

prípade nešlo o solidárne plnenie, ale každý jeden z navrhovateľov žiadal priznať požadovanú

sumu samostatne. Každý z navrhovateľov vystupoval proti odporcovi samostatne, pričom

navrhovateľ 2/ vzal svoj návrh v priebehu konania späť. Nevzniklo tu teda nerozlučné aktívne

spoločenstvo. Povinnosť na náhradu trov konania preto treba u každého z navrhovateľov

posudzovať samostatne.

Navrhovateľ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa nestotožnil

s rozhodnutiami nižších stupňov, čo do merita veci a ani s ich rozhodnutiami o trovách

konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým, ako aj odvolacím

súdom. Navrhol preto rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vrátiť vec

Okresnému súdu v Dolnom Kubíne na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu označil opravný prostriedok

generálneho prokurátora Slovenskej republiky za opodstatnený. Uplatnil tiež náhradu trov

konania o mimoriadnom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor Slovenskej republiky

za splnenia podmienok požadovaných ustanovením , preskúmal vec

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania

neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského súdu

o náhrade trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (243f ods. 1 písm. c/

). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávnu aplikáciu

ods. 1 v súvislosti s rozhodnutím o trovách prvostupňového konania medzi

navrhovateľom 1/ a 2/ a odporcom.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko,

koná každý sám za seba.

Podľa ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa

rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia

úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo

vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí

vystupujú na jednej strane.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Ustanovenie umožňuje, aby na jednej alebo aj na oboch sporných

stranách vystupovalo viacero subjektov. V zásade každý z navrhovateľov alebo odporcov

koná sám za seba a vzniká tak tzv. samostatné spoločenstvo. Procesným dôsledkom

samostatného spoločenstva je skutočnosť, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane

samostatne a práva a povinnosti spoločníka sú nezávislé od práv a povinností ostatných

spoločníkov. Tieto dôsledky vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je

samostatný (individuálny) a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe (spoločného

konania a spoločného rozhodnutia).

Pri nerozlučnom spoločenstve ( ) rozhodnutie sa týka všetkých

spoločníkov (s rovnakým výsledkom), práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné

a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že

procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Na zmenu návrhu,

na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru, je však

potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Dôsledky nerozlučného

spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Ide

preto o nútené spoločenstvo.

V danej veci návrhom z 20. februára 1995 sa navrhovatelia Doc. JUDr. Ľ. L. a E. L.,

ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. T. domáhali na Okresnom súde Dolný

Kubín vydania rozsudku, ktorým by bol odporca L. K. zaviazaný uviesť nehnuteľnosti

označené v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy do pôvodného stavu alebo aby súd

odporcovi uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľom rozdiel medzi cenou určenou znaleckým

posudkom Ing. Ľ. K. z 25. októbra 1993, ktorá predstavovala sumu 1 016 031 Sk a cenou

nehnuteľností, ktorú stanoví znalec ustanovený súdom. Navrhovatelia tiež žiadali nahradiť

trovy konania a nájomné za užívanie nehnuteľnosti za dobu od 26. októbra 1993 do dňa

podania návrhu. V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo sporné, že navrhovatelia boli

podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to každý v jednej polovici.

Na pojednávaní konanom 22. júna 1999 súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu návrhu tak,

že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ istinu vo výške 150 000 Sk a navrhovateľovi

2/ istinu vo výške 150 000 Sk, ako aj trovy konania. Pripustil tiež zmenu petitu v časti

náhrady škody navrhovateľa 1/ na sumu 368 622 Sk. Navrhovateľ 2/ na pojednávaní konanom

10. augusta 2000 vzal späť svoj návrh a žiadal, aby „voči nemu“ bolo konanie zastavené. Súd

prvého stupňa uznesením z 10. augusta 2000 č.k. -143 konanie ohľadne

uplatneného nároku navrhovateľa 2/ zastavil a dopĺňacím uznesením z 21. júla 2005 č.k.

-145 zaviazal navrhovateľa 2/ zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške

13 640,20 Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Na odvolanie navrhovateľa 2/ Krajský

súd v Žiline uznesením 28. októbra 2005 sp.zn. doplňujúce uznesenie súdu

prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy

konania v sume 3 197,20 Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vo veci samej súd

prvého stupňa rozsudkom z 21. februára 2006 č.k. -169 návrh zamietol

a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 34 794,20 Sk na účet

právneho zástupcu odporcu s poukazom na ustanovenie Krajský súd

v Žiline ako súd odvolací rozsudkom z 12. septembra 2006 sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, potvrdil a vo výroku

o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume

9 110 Sk a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu odporcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

o časti trov prvostupňového konania odporcu už bolo právoplatne rozhodnuté súdom prvého

stupňa uznesením z 21. júla 2005 č.k. -145 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Žiline z 28. októbra 2005 sp.zn. po tom, čo zastavil konanie voči

navrhovateľovi 2/ a tohto účastníka zaviazal uhradiť odporcovi trovy konania. Konštatoval, že

pokiaľ by nedošlo k späťvzatiu návrhu zo strany v tom čase navrhovateľa 2/, vznikla by obom

navrhovateľom v zmysle povinnosť solidárne nahradiť odporcovi trovy

konania. Odporcovi tak priznal náhradu trov konania za účasť na pojednávaní 21. februára

2006 v sume 8 650 Sk (hodnota sporu predstavovala 368 322 Sk), ako i náhradu cestovného

vo výške jednej polovice v dňoch 2. novembra 1995 - 194,80 Sk a 21. júna 2000 - 265,40 Sk,

spolu sumu 9 110 Sk.

Treba súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, že v danom prípade nešlo

o solidárne plnenie, ale každý jeden z navrhovateľov žiadal priznať požadovanú sumu

samostatne. Každý z navrhovateľov vystupoval proti odporcovi samostatne, pričom

navrhovateľ 2/ vzal svoj návrh v priebehu konania späť. Nevzniklo tu teda nerozlučné aktívne

spoločenstvo. Nesprávny je potom právny názor krajského súdu o existencii solidárnej

povinnosti navrhovateľov na náhradu trov konania odporcu. Povinnosť na náhradu trov

konania treba u každého z navrhovateľov posudzovať samostatne. V časti trov konania

odporcu bolo teda právoplatne rozhodnuté iba vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ a nie vo vzťahu

k navrhovateľovi 1/. Z toho vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zmenil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa v náhrade trov konania, spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v tejto časti

v zmysle v spojení s zrušil a vec v rozsahu zrušenia

mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň

záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ods. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková