Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a31/365335.e51c0b.pdf
PDF · 108.53 KB
No categories available
5Tdo/25/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 25/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. P. Paludu v trestnej veci
obvineného K. B. , pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 19. augusta 2009 v Bratislave dovolanie obvineného proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. januára 2006, sp. zn. 3 To 357/2005, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného K. B. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 13. mája 2005, sp. zn. 4 T 53/2004, bol
obvinený K. B. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“)
na tom skutkovom základe, že
s obžalovanými E. B., J. B. a ml. A. B. dňa 3. júla 2003 v čase okolo 01:00 hod.
v rodinnom dome v O., spoločne fyzicky napadli Z. B. nar. X. tým spôsobom, že E. B. mu
strhla z tváre okuliare zn. Polariod a potom ho trikrát udrela päsťou do oblasti ľavého oka,
následne K. B. sa na neho zaháňal sekerou, ktorú na jeho pokyn priniesol a podal mu do ruky
obžalovaný ml. A. B., pýtal od neho 2 000 Sk a potom ako Z. B. ušiel do vedľajšej miestnosti,
ho všetci štyria chytili, kopali a päsťami udierali do chrbta, tváre, krku a kričali, aby im dal
peniaze, pričom po chvíli sa mu podarilo ujsť na dvor, kde sa za ním rozbehol K. B. a ml. A.
B. a títo mu vykrútili ruky, z ruky mu strhli náramkové hodiny zn. Rusuran, z ucha zlatú
náušnicu s príveskom v tvare obdĺžnika a tiež sa mu snažili z vrecka vytrhnúť peňaženku,
ktorú pevne držal rukou, pri ktorom konaní obžalované E. B. a J. B. napádali poškodeného
ležiaceho na zemi a od tohto konania upustili až po príchode susedov, pričom následne mu
vrátili aj jeho batožinu, nachádzajúcu sa v predmetnom rodinnom dome, odkiaľ mu
ale odcudzili ľadvinku, v ktorej mal kartičku k účtu vedenému v T., púzdro s adresami,
fotoaparát zn. KODAK, mobilný telefón zn. NOKIA 3510i, I., 2 ks farebné filmy KODAK.
walkman zn. AIVA, 3 ks audiokazety, 2 l malinovky, 3 kg suchej salámy, 1 kg masti, 1 ks
kuchynský nôž a 1 ks porcelánový hrnček, čím svojím konaním spôsobil Z. B. škodu
vo výške 6 785 Sk a poranenia, a to mnohopočetné pomliaždenia na hlave, krku a hrudníku
s odreninami, podvrtnutie krku, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní sedem
dní,
a spolu so Z. F. dňa 9. marca 2004 v čase okolo 22:30 hod. v dome č. X. s úmyslom
získať cudziu vec fyzicky napadli P. S., nar. X., po predchádzajúcich nezhodách, ktoré mal P.
S. s E. B., nar. X., ohľadom mobilného telefónu, ktorý mu nevrátili, pričom K. B. udrel P. S.
rukou do tváre, v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde ho spoločne K. B. a Z. F. kopali
do celého tela, aj hlavy, pričom sa mu vyhrážali, že ho zabijú a prehľadali mu vrecká
na nohaviciach, vrecká na vetrovke, ktorú mal odloženú na stoličke, tašku a ruksak, odkiaľ
mu zobrali rôzne veci, okrem iného aj finančnú hotovosť 3,45 zlotých a 61,50 Čk, čím mu
spôsobili škodu vo výške 3 364 Sk a zranenia, a to viacpočetné pomliaždenie tváre, krvácanie
z nosa, tržnú ranu hornej pery s dobou práceneschopnosti tri až päť dní.
Za to mu bol podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 4 Tr. zák. uložený
nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, na výkon ktorého bol
podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 boli obvinení K. B. a Z. F.
povinní nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému škodu vo výške 2 000 Sk. Podľa § 229
ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
poškodeného na konanie vo veciach v občianskoprávnych.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 11. januára 2006 zamietol podľa
§ 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie obvineného. Podľa názoru krajského
súdu vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy, tieto správne vyhodnotil a dospel tak
k správnym a úplným skutkovým zisteniam. Krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody.
Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený K. B.,
prostredníctvom obhajcu JUDr. E. V., dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/,
písm. i/ Tr. por. Naplnenie týchto dovolacích dôvodov videl obvinený v tom, že skutky
uvedené v rozsudku nemožno považovať za úplné a stručné, ako to má na mysli § 120 a nasl.
Tr. por. Priebeh skutku vznikol ako cigánska roztržka bez úmyslu lúpežného prepadnutia
poškodeného. V celej trestnej veci bol nôž najdôležitejším dôkazom, ktorý však nebol
zaistený. Práve preto nemohla byť potom preukázaná vina (aj) obvinenému,
keď po vystupňovaní roztržky do bitky bol obvinený ako aj ostatní obžalovaní ohrozovaní
nožom cudzou osobou - poškodeným. Z dôkaznej situácie vyplýva, že nešlo o lúpežné
prepadnutie, ale o vzájomnú bitku, ktorej motívom bol aj záujem B., S. a F. o pohlavný styk
s J. B..
Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd v zmysle § 386 ods. 1
Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. januára 2006, sp. zn. 3 To 357/2005,
ako aj rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 13. mája 2005, sp. zn. 4 T 53/2004, a tomuto
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval rozhodol.
K podanému dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej
prokuratúry Zvolen, ktorá považovala rozhodnutia súdov za správne a zákonné, a z tohto
dôvodu dovolanie obvineného za nedôvodné. Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie
obvineného K. B. ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom
uvedené.
Dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.), a rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
možno dospieť k jedinému záveru, a to že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne
skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným
skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone
výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani
naprávať.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom
zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie
je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody
dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho
dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolacie námietky obvineného K. B. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia
zistených skutkov, ani skutočnosti, že bolo rozhodnutie založené na dôkaze, ktorý nebol
vykonaný zákonným spôsobom, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňovali skutkové
závery súdov prvého a druhého stupňa.
Nemohol preto Najvyšší súd postupovať inak, ako takéto dovolacie námietky
obvineného vyhodnotiť ako práve také, ktoré sa len formálne, ale nie obsahovo dotýkali
uplatnených dovolacích dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť
dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. odmietol dovolanie obvineného K. B.
na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. augusta 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová