Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
841/368020.0bd592.pdf
PDF · 109.68 KB
No categories available
6Obo/41/2009
Najvyšší súd 6 Obo 41/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: Ing. Ľ.L., nar. X., X., zast. JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom ul. X.H.
proti žalovanému: Ing. D., K.K., správca konkurznej podstaty úpadcu L, s.r.o., P.L., IČO: X.,
zast. JUDr. I., advokátkou so sídlom H.K., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu Košice z 13. januára 2009, č. k. 2 Cbi
1/2008-93, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13. januára 2009, č. k.
2 Cbi 1/2008-93 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. januára 2009, č. k. 2 Cbi 1/2008-93 žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 268,13 Eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou
z 18. februára 2008 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vylúčiť v konaní
č. 4K 146/1999 z konkurznej podstaty úpadcu L., s.r.o., P.L., IČO: X. nehnuteľnosti zapísané
na LV č. X., k. ú. H., parc. KN 4406 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1032 m², parc.
KN 4408/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4191 m², parc. KN 4408/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 81 m², parc. KN 4408/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
494 m² z titulu výlučného vlastníctva týchto nehnuteľností žalobcu.
Žalobca podal vylučovaciu žalobu v zmysle uznesenia Krajského súdu Košice, č. k.
4K 146/1999-516 z 28. novembra 2007, ktoré mu bolo doručené 22. januára 2008. Týmto
uznesením mu bolo uložené, aby v lehote 31 dní od doručenia uznesenia podal proti SKP
žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty.
Žalobca uviedol, že nie je účastníkom konkurzného konania a nemá vedomosť
o dôvodoch zápisu jemu patriacich nehnuteľností do konkurznej podstaty.
Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo 17. decembra 2004,
pričom vklad bol do katastra nehnuteľností povolený k 1. februáru 2005. Uvedené
nehnuteľnosti nadobudol kúpou od spoločnosti M., s.r.o. K.. Spoločnosť M., s.r.o. tieto
nehnuteľnosti nadobudla Kúpnou zmluvou 22. januára 2000
od spoločnosti G., s.r.o., K., pričom táto spoločnosť ich nadobudla Kúpnou zmluvou zo 7.
septembra 1999 od spoločnosti L., s.r.o..
Žalobca nahliadnutím do konkurzného spisu zistil, že nehnuteľnosti boli zaradené
do súpisu konkurznej podstaty doplnením 4. októbra 2007 novým správcom konkurznej
podstaty. Tento doplnil súpis konkurznej podstaty o majetok, nachádzajúci sa na LV č. X.,
vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, č. k. 17 Cb 4/00-94, vydaného
v spore o odporovateľnosť právnych úkonov úpadcu. Toto rozhodnutie neobsahuje výrok
o tom, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom neúčinných kúpnych zmlúv, patria
do konkurznej podstaty. Uvedené rozhodnutie bolo vydané 14. mája 2001 a právoplatnosť
nadobudlo 5. júla 2001.
Teda žalovaný (v spore sp. zn. 17 Cb 4/00) G., s.r.o. už viac ako rok a pol nebol
vlastníkom nehnuteľností. Od 22. januára 2000 bola vlastníkom nehnuteľností spoločnosť M.
s.r.o. K., ktorá nebola personálne ani majetkovo prepojená so spoločnosťou G., s.r.o. Uvedené
rozhodnutie je preto nevykonateľné a nemohlo založiť vlastnícke oprávnenie úpadcu
k predmetným nehnuteľnostiam, za situácie, že vlastník nehnuteľností, ktorý mal
z odporovateľného úkonu prospech, už tieto nehnuteľnosti v čase jeho vydania nevlastnil.
Úpadca sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Preto sa správca konkurznej
podstaty nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmlúv, ktorými vlastník mal
z odporovateľného úkonu prospech, previedol na tretie osoby a ani nemôže zahrnúť takýto
majetok do konkurznej podstaty.
SKP mal zabezpečiť, aby do konkurznej podstaty bol vydaný výťažok z predaja
predmetných nehnuteľností, ktorý získala spoločnosť L., s.r.o., lebo bolo nepochybné, že do
konkurznej podstaty sa nevráti majetok z neúčinných kúpnych zmlúv, pretože spoločnosť G.,
s.r.o. tento už nevlastnila.
M., s.r.o. Košice nadobudla predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
z 22. januára 2000 od spoločnosti G., s.r.o. K.. Správca konkurznej podstaty podal žalobu 31.
decembra 1999 s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému, t. j. G., s.r.o. ako vlastníkovi, predmetné nehnuteľnosti predať, darovať alebo
iným spôsobom scudziť.
Krajský súd v Košiciach vydal 4. februára 2000 predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému G., s.r.o., aby predal, daroval alebo iným spôsobom scudzil nehnuteľnosti
zapísané na príslušnom LV č. X., k. ú. H..
Súčasne pri podaní žaloby SKP už predtým listami adresovanými katastrálnym
úradom ich vyzvala, aby v rámci poskytnutia súčinnosti nenakladali s predmetnými
nehnuteľnosťami, pretože vo veci je podaná žaloba na odporovateľnosť právneho úkonu. Toto
uznesenie Krajský úrad Humenné aj prevzal, pričom kúpnou zmluvou z 22. januára 2000
mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť od G., s.r.o. spoločnosť M., s.r.o., H..
Dobromyseľnosť nadobúdateľa bola obmedzená, pretože dňom, kedy došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi M., s.r.o., H. a G., s.r.o., bola už doručená KÚ jednak
listina SKP, ako aj listina Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorej G., s.r.o. už nesmel
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Správa katastra porušila rozhodnutie súdu i výzvy
SKP o obmedzení prevodu nehnuteľnosti.
Výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 17 Cb 4/00 zo 14. mája 2001,
právoplatný 5. júla 2001, obsahuje okrem iného aj výrok, že kúpne zmluvy, ktoré boli
uzatvorené 7. septembra 1999 medzi tam označenými subjektmi, sú voči konkurzným
veriteľom neúčinné a patria do konkurznej podstaty úpadcu L., s.r.o. L..
Podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre
každého.
Keďže SKP bola účastníčkou tohto konania, tento rozsudok je pre správcu konkurznej
podstaty záväzný a je záväzný aj tým, že správkyňa konkurznej podstaty je povinná zapísať
tento majetok do konkurznej podstaty a vykonať jeho speňažovanie.
Po úspešnosti právoplatného rozhodnutia o odporovateľnosti právneho úkonu v súlade
so ZKV správca konkurznej podstaty tento majetok zapíše do súpisu konkurznej podstaty.
Predchádzajúca SKP nezapísala predmetnú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej
podstaty, lebo vo veci na základe návrhu spoločnosti M., s.r.o., H. Okresný súd Košice -
okolie dňa 19. júna 2001, č. k. Nc 186/01-12 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal
správkyni konkurznej podstaty nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, medzi iným
aj s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na LV č. X., k. ú. H.. Krajský súd v Košiciach
rozhodol o odvolaní SKP 17. decembra 2002, č. k. 12 Co 467/02-44 tak,
že napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol.
Okresný súd vo veci konal a až 11. mája 2005 správne opravil výrok uznesenia:
Správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania môže majetok, ktorý počas
konkurzného konania bol nadobudnutý a patrí do konkurznej podstaty, kedykoľvek zapísať
do súpisu konkurznej podstaty.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že správca konkurznej podstaty úpadcu v spore
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 17 Cb 4/00 s úspechom odporoval právny
úkon, a to kúpne zmluvy zo 7. septembra 1999, uzatvorené medzi L., s.r.o. ako predávajúcim
a žalovaným G., s.r.o. ako kupujúcim.
Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 16 ods. 4 ZKV, keďže rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 17 Cb 4/00 vyslovil, že kúpne zmluvy sú neúčinné, dospel k názoru,
že v predmetnom spore chýba právny dôvod žaloby, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi trovy konania z týchto dôvodov:
Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 159 ods. 2 O.s.p. Výrok právoplatného
rozsudku je subjektívne záväzný len pre účastníkov konania a tiež pre všetky štátne orgány.
Ak nie je rozhodnutie subjektívne záväzné pre každého, nevzťahujú sa účinky právnej
moci na osoby, ktoré neboli účastníkmi konania.
V uvedenej veci nejde o totožnosť účastníkov.
Prvostupňový súd vec nesprávne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou od pôvodného vlastníka M., s.r.o.,
K..
Bol teda v poradí už tretím vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom súdneho
sporu o odporovateľnosť právnych úkonov.
Ako nový nadobúdateľ nemal vedomosť o akýchkoľvek súdnych sporoch alebo iných
skutočnostiach, ktoré by mali narúšať jeho dobromyseľnosť pri kúpe týchto nehnuteľností.
Žalobca považuje rozsudok 17 Cb 4/00-94 za nevykonateľný z dôvodu nesprávne
a nepresne formulovaného petitu rozhodnutia, ktorý určuje, že kúpne zmluvy zapísané
na príslušných listoch vlastníctva sú neúčinné a patria do konkurznej podstaty. V petite chýba,
ktoré nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty.
Otázna je totožnosť daného majetku, keďže v dôsledku rozsiahlej rekonštrukcie došlo
k výstavbe objektov nových a takej zmene pôvodných objektov, že nemožno z hľadiska
stavebného hovoriť o tých istých objektoch.
Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca v odvolaní namietol, že ust. § 159 ods. 2 O.s.p. nemožno v danej veci
aplikovať, keďže účastníkmi konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. 17 Cb 4/00 boli JUDr. I., SKP úpadcu L., s.r.o. L. na strane žalobcu a G., s.r.o. na
strane žalovaného.
Žalobca - odvolateľ nebol účastníkom tohto konania, a preto rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 17 Cb 4/00, t. j. účinky jeho právnej moci sa na neho nevzťahujú.
Odvolací súd konštatoval, že predmetom konania vedeného na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 17 Cb 4/00 bol odporovateľný právny úkon podľa ust. § 15 ZKV.
Neúčinnosť právneho úkonu znamená, že dochádza k zániku účinkov právnych
úkonov dlžníka vo vzťahu na tri právne úkony, ktoré dlžník urobil v lehote stanovenej v ust.
§ 15 ZKV pred začatím konkurzného konania. Pokiaľ teda v tejto rozhodnej dobe dlžník
urobil niektorý z vymenovaných právnych úkonov, tieto sa stávajú rozhodnutím súdu
neúčinnými voči všetkým jeho veriteľom.
Táto strata účinkov má za výsledok, že sa v konkurze môžu pohľadávky veriteľov
uspokojovať i z majetku, ktorý už nie je vo vlastníctve úpadcu.
Teda ak je právny úkon dlžníka voči jeho veriteľom neúčinný, neznamená to súčasne,
že by bol takýto právny úkon dlžníka tiež neplatným právnym úkonom.
Vlastníkom veci zahrnutej do konkurznej podstaty úpadcu v dôsledku neúčinného
právneho úkonu dlžníka zostáva navonok stále osoba, ktorá vec od dlžníka nadobudla.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. mája 2001, sp. zn. 17 Cb 4/00 obsahuje
aj výrok o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka.
Preto správca konkurznej podstaty bol povinný zahrnúť všetko, čo v dôsledku
neúčinného právneho úkonu dlžníka ušlo z dlžníkovho majetku.
Ak však vydanie takéhoto majetku z neúčinného právneho úkonu do konkurznej
podstaty nie je dosť dobre možné (napr. pre zničenie alebo opotrebovanie majetku, alebo
v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu), musí byť do podstaty vydaná náhrada
obdobne, ako je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Pre povinnosť vydať plnenie
(majetok) alebo náhradu za neho späť do konkurznej podstaty, nemá právny význam, či ten,
kto plnenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.
Ten, kto ušlé plnenie (majetok) vydáva do konkurznej podstaty, má právo na náhradu
nutných nákladov, ktoré na ušlé plnenie (majetok) vynaložil.
Odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 17 Cb
4/00 zo 14. mája 2001 má účinnosť i voči žalobcovi ako osoby, na ktorú bol majetok
prevedený účinne zodporovateľným úkonom, pričom pre vydanie takéhoto majetku nie je
rozhodujúce, či tento majetok získal v dobrej viere alebo nie. Táto skutočnosť má vplyv pri
vydaní, resp. nevydaní úžitku z takéhoto plnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t. j. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Keďže úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému trovy odvolacieho konania nevnikli, odvolací
súd mu preto ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. augusta 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.