Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/37/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej

veci žalobcu: Ing. J. B., zastúpeného JUDr. M. R., proti žalovanému: Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ - 1106 - 47/2005 z 28. novembra 2005 v spojení

s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65101023330503/9-VÚSZ/DO2

z 22. októbra 2005, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

-26 z 21. mája 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-26 z 21. mája 2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného

uvedeného v záhlaví - ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie

Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 22. októbra 2005 o znížení

výsluhového dôchodku žalobcu od 1. novembra 2005 na sumu 22.090,–Sk mesačne –

vrátane prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že správne rozhodnutia oboch stupňov

vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pri nezmenenej právnej úprave pri

rozhodovaní o znížení výsluhového dôchodku žalobcu vychádzali z aplikácie novej metodiky,

ktorá musí mať na prvý pohľad za následok ďalšiu nestabilitu vo veciach výsluhových dávok

sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov. Krajský súd zdôraznil, že rozhodujúcou

pre vznik a výšku nároku na výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka je relevantná

právna úprava a nie výpočtový vzorec, ktorý správne orgány pri vyčíslení dávky použili. Súd

považoval za zbytočnú polemiku žalovaného z vlastným rozhodnutím napadnutým žalobou

ohľadom otázky, či náhrada za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok 2003 mala alebo

nemala byť započítaná do vymeriavacieho základu pre výpočet dávky výsluhového

zabezpečenia žalobcu, nakoľko je faktom, že táto náhrada ako započítateľný služobný príjem

v prípade žalobcu zohľadnená bola. Zdôraznil, že nakoľko argumentácia ohľadne

započítateľnosti náhrady za nevyčerpanú dovolenku v žalobe a ani v 2 – mesačnej lehote

od doručenia rozhodnutia uplatnená nebola, nebol dôvod, aby sa súd touto otázkou osobitne

zaoberal. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie o znížení dávky nemocenského,

úrazového alebo výsluhového zabezpečenia podľa je

prípustné len v prípade objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí,

pričom spravidla ide o zistenie nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky

vychádzalo, pričom z napadnutého rozhodnutia takéto zistenie, ktoré by viedlo

k jednoznačnému právnemu záveru o opodstatnenosti zníženia výsluhovej dávky, nevyplýva.

Krajský súd tiež uviedol, že sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného o nesprávnej

aplikácii najmä v prvotnom rozhodnutí z 28. januára 2004

o priznaní výsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe nápravy tohto rozhodnutia postupom

podľa § 105 ods. 6,9 cit. zákona, nakoľko tento postup by bolo možné akceptovať len

za predpokladu, že by správnymi orgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového

dôchodku neumožňovala zjavne absurdné závery, že pri rovnakej výške služobného príjmu

a započítaní náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný výsluhový dôchodok tým

vyšší, čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny vojak vykonal

službu.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom

namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože vzhľadom na daný skutkový a právny

stav závery krajského súdu nemajú oporu v platnej právnej úprave týkajúcej sa predmetnej

veci. Podrobne popísal postup pri výpočte výsluhového dôchodku žalobcu v prvotnom

rozhodnutí z 28. januára 2004 s tým, že pri uvedenom výpočte evidentne nebolo vychádzané

zo súčtov príjmov žalobcu v rozhodujúcom kalendárnom roku, ale osobitne z príjmu

patriaceho za výkon práce a osobitne z príjmu patriaceho za nevyčerpanú dovolenku. Napriek

tomu, že postup pri prvotnom výpočte bol v rozpore s právnou úpravou, krajský súd

konštatoval, že bol v súlade s úmyslom zákonodarcu. Žalovaný v rámci odvolania podrobne

opísal postup pri vydávaní predchádzajúcich rozhodnutí v predmetnej veci s tým, že súhlasil

so záverom, že napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok

v nesprávnej výške (v sume 20.627,- Sk mesačne namiesto správnej sumy 19.601,- Sk

mesačne). Tvrdil však, že aj keď v napadnutom rozhodnutí nebolo postupované úplne

dôsledne v súlade s platnou právnou úpravou, akceptovaním názoru krajského súdu, by došlo

k ešte väčším rozporom s platnou právnou úpravou, pretože jeho závery nemajú v nej úplne

žiadnu oporu. Nebol preto daný žiadny právny dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného z 28. novembra 2005 a ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

z 22. októbra 2005, z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku krajského súdu.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť s tým, že

nápravu nesprávnych napadnutých rozhodnutí zabezpečí z jeho úrovne správny orgán

uvedením do právneho stavu podľa ustanovenia a

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd

prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré v rámci tohto vyjadrenia nevyčíslil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) ako súd odvolací, preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, v medziach

podaného odvolania v súlade s v spojení s a dospel

k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie

Z podkladov súdneho spisu vyplýva, že krajský súd na základe včas podanej žaloby

postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) preskúmal

zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave z 22. októbra 2005

o znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 1. novembra 2005 na sumu 22.090,–Sk

mesačne.

Z obsahu žaloby je zrejmé, že dôvodom jej podania bola žalobcom tvrdená

nesprávnosť v spôsobe výpočtu vymeriavacieho základu pre určenie výšky výsluhového

dôchodku.

Krajský súd sa z hľadiska uvedeného žalobného dôvodu vecou detailne zaoberal,

pričom odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, zistil, že

dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku. Prvostupňový súd posudzovanej veci venoval náležitú pozornosť a vyvodil správne

skutkové aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom

rozsahu stotožnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

v súlade s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že úspešnému žalobcovi – ktorý si ich náhradu

síce uplatnil, avšak nevyčíslil – ich náhradu v súlade s nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová