Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/193/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci

navrhovateľky Š. M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8,

Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v

Trenčíne č. k. -38 zo dňa 24. júla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júla 2008

č. k. -38, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie č. X. zo dňa 9. januára

2008 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. X. zo dňa 13. júna 2008 a vec vrátil odporkyni na ďalšie

konanie. Rozhodnutím zo dňa 9. januára 2008 bola navrhovateľka zamietnutá žiadosť o invalidný

dôchodok podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

2

predpisov (ďalej len ZSP), nakoľko miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola

u navrhovateľky stanovená na 30%. Rozhodnutím zo dňa 13. júna 2008 odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP z dôvodu, že nezískala potrebný počet

rokov dôchodkového poistenia podľa ZSP v znení

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodnutie odporkyne považoval

za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože odporkyňa neuviedla, ktoré skutočnosti

považovala za rozhodujúce pre posúdenie, či navrhovateľka nesplnila podmienky nároku

na invalidný dôchodok a teda odôvodnenie rozhodnutia nemá náležitosti podľa § 209 ods. 4 ZSP,

najmä v ňom nie sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými

úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodovala; vyslovil, že rozhodnutie obsahujúce len odkaz na príslušné právne predpisy je

nepreskúmateľné. Konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť

k záveru, že navrhovateľka nespĺňala podmienky nároku na invalidný dôchodok len s poukazom

na to, že nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a to i vzhľadom na tvrdenie

navrhovateľky, že pre svoj zlý zdravotný stav nemohla pracovať už od roku 2001a odporkyni uložil

doplniť dokazovanie na toto tvrdenie navrhovateľky.

Proti rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie a vyjadrila názor, že krajský súd vec

nesprávne posúdil a preto nesprávne rozhodol. Poukázala na právoplatný rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 26. augusta 2003, podľa ktorého navrhovateľka

nie je ani čiastočne invalidná a preto jej uznanie za invalidnú od roku 2001 je vylúčené. Uviedla, že

u navrhovateľky bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti

s rozhodujúcim zdravotným postihnutím - duševné choroby a poruchy správania, stredne ťažké

formy, stanovená na 20% a zvýšená o 10% pre ďalšie zdravotné postihnutia, a to choroby

podporného a pohybového aparátu a poruchy vyprázdňovania močového mechúra. Zdôraznila, že

pre komplexné posúdenie jej zdravotného stavu boli doplnené ďalšie odborné vyšetrenia

so záverom, že poruchy močového mechúra nie sú prekážkou pri vykonávaní kontinuálneho

pracovného procesu. Ortopéd nepopísal žiadne závažnejšie obmedzenie kinetiky ani radikálnu

symptomológiu. V priebehu roka nebola dokladovaná závažnejšia dekompenzácia psychiatrického

ochorenia a preto bola aj po opakovanom prehodnotení zdravotného stavu navrhovateľky stanovená

miera poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť na 30%. Dodala, že posúdenie zdravotného

3

stavu navrhovateľky je obsahom lekárskej správy z 5. novembra 2007 a tvorí neoddeliteľnú súčasť

odôvodnenia rozhodnutia z 9. januára 2008. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne

posúdený v rámci konania o opravnom prostriedku a bola uznaní za invalidnú od 2. apríla 2008

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%; navrhovateľka však nesúhlasila

s dátumom vzniku invalidity a žiadala o jej priznanie od 20. júla 2005, v dôsledku čoho bol jej

zdravotný stav posúdený z toho hľadiska, či do úvahy neprichádzala zmena dátumu vzniku

invalidity. Dátum vzniku invalidity bol však ponechaný na 2. apríla 2008.

Odporkyňa ďalej uviedla, že u navrhovateľky je podľa § 72 ods. 1 ZSP vzhľadom na jej vek

pri vzniku invalidity potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia zisťovaných z posledných

10 rokov pred vznikom invalidity, no navrhovateľka mala v období od 2. apríla 1998 do 1. apríla

2008 zhodnotených len 455 dní. Dodala, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov

od 1. mája 2001 do 31. decembra 2003, počas ktorého navrhovateľke nebola vyplácaná podpora

v nezamestnanosti, nebolo na dôchodkové účely hodnotené. Poukázala tiež na skutočnosť, že

navrhovateľka nevyužila možnosť dodatočne si doplatiť poistné, čím by jej vznikol nárok

na invalidný dôchodok.

Na záver zdôraznila, že záver posudkového lekára je podkladom na rozhodnutie a „úvaha“ sa

tu obmedzuje na „rešpektovanie tohto zákona a rozhodnutie v súlade s ním“, pretože „úvahy pri

hodnotení dôkazov“ ohľadne zdravotného stavu je kompetentný robiť výlučne posudkový lekár

sociálneho poistenia v zmysle § 153 a nasl. ZSP, ktoré sú obsahom jeho posudku a tento sa prikladá

k rozhodnutiam o invalidnom dôchodku.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s názorom odporkyne, že nemá možnosť prihliadať na to,

z akých dôvodov nevyužila možnosť dodatočne zaplatiť poistné a vyjadrila názor, že toto je

v rozpore s jedným z princípov sociálneho poistenia, ktorým je odkázanosť občana. Zdôraznila, že

rovnakými chorobami ako teraz trpela už od roku 2001 a odporkyni vytýkala, že jej postup bol

v predchádzajúcom období voči nej taký, že invalidný dôchodok bol zamietnutý zakaždým z iného

dôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s )

preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

4

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s

a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu odporkyne zistil, že

navrhovateľka žiadosťou zo dňa 20. júla 2005 požiadala o invalidný dôchodok. Podľa záveru

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Prievidzi zo dňa

11. augusta 2005 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou 30%, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - duševné poruchy a poruchy

správania (kap. V, pol. 4, písm. a/) – 20%, a zvýšení o 10% pre choroby podporného a pohybového

aparátu. Rozhodnutím zo dňa 5. septembra 2005 (v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. decembra

2005) bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá, lebo nebola invalidná.

Zdravotný stav navrhovateľky bol opakovane posudzovaný dňa 11. novembra 2005, 15. februára

2006, 7. septembra 2006 a 12. apríla 2007 s rovnakým záverom, že navrhovateľka nie je invalidná.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. zo dňa 9. júla 2007 rozhodnutia odporkyne

zo dňa 5. septembra 2005, 16. decembra 2006 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zdravotný

stav navrhovateľky bol preto opakovane posudzovaný dňa 5. novembra 2007 s totožným záverom,

ako v predchádzajúcich posudkoch a preto odporkyňa rozhodnutím zo dňa 9. januára 2008 opäť

žiadosti navrhovateľky nevyhovela. Po podaní opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu

posúdil jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia v Prievidzi dňa 17. apríla 2008,

ktorý navrhovateľku uznal invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 2. apríla 2008 a s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%, pričom za rozhodujúce zdravotné

postihnutie stanovil duševné poruchy a poruchy správania – ťažké formy (kap. V, pol. 3, písm. b/) –

70% a percentuálnu mieru zvýšil o 10% pre choroby podporného a pohybového aparátu (kap. XV,

oddiel E, pol. 3, písm. c/). Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že došlo v krátkej

dobe (r. 2005-2008) k podstatnej zmene v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, pričom táto

zmena je z hľadiska miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola dostatočne

odôvodnená, najmä vo vzťahu k okamihu vzniku invalidity a jej vývoja. Posudky nedávajú

dostatočný podklad pre posúdenie vzniku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80%

k 17. aprílu 2008, keď ešte podľa tvrdenia odporkyne na základe predchádzajúcich posudkov

do tohto dňa pokles tejto schopnosti nedosahoval ani 40% pre vznik invalidity, pritom

navrhovateľka tvrdí, že nemohla pracovať už od roku 2001. Správne preto krajský súd rozhodnutie

odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

5

Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie veci je rozhodujúcou skutočnosťou dátum

vzniku invalidity, ako objektívnej skutočnosti, nezávislej na tom, či pri skoršom posudzovaní

zdravotného stavu navrhovateľky bola invalidita zistená, alebo nie. Odvolací súd neprehliadol

tvrdenie odporkyne, že rozsudkom z 26. augusta 2003 sp.zn. bolo potvrdené

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. V uvedenom konaní však posúdenie

zdravotného stavu nedalo podklad pre priznanie žiadaného dôchodku. Nemožno však vylúčiť

možnosť opätovného posúdenia celého vývoja zdravotného stavu navrhovateľky tak, aby mohol byť

zistený nielen dátum 80%-ného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj skoršie

štádiá tohto poklesu, ako sa toho navrhovateľka domáhala.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , potvrdil prvostupňový rozsudok,

pričom poukazuje na krajským súdom uvedené dôvody zrušenia rozhodnutia.

V odvolacom konaní navrhovateľke nevznikli trovy konania, preto bolo rozhodnuté tak, ako

je vo výroku uvedené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

6