Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/145/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej

veci navrhovateľa O. Ú., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.

augusta č. 8, o preplatok na vdovskom dôchodku M. Š., o odvolaní odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -49 z 29. mája 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2008,

č.k. -49, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a b/

rozhodnutie odporkyne č. X. z 18. januára 1999, ktorým predpísala navrhovateľovi

náhradu neprávom vyplatenej sumy na vdovskom dôchodku M. Š. za obdobie od 24. júla

1996 do 23. júla 1998 v celkovej sume 10 056 Sk s odôvodnením, že navrhovateľ zavinil

preplatok nesplnením ohlasovacej povinnosti hrubých zárobkov poberateľky dôchodku.

Krajský súd v zrušujúcom rozsudku dôvodil tým, že navrhovateľ nenesie sám

zodpovednosť za preplatok, ale preplatok zavinila aj odporkyňa v rovnakom podiele, pretože

odporkyňa mala od roku 1996 vedomosť o tom, že M. Š. je poberateľkou vdovského

dôchodku, pričom navrhovateľ zaslal neúplné hlásenie o zárobkoch poberateľky dôchodkovej

dávky, ktoré postrádalo práve údaje o poberaní vdovského dôchodku. Krajský súd pritom

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 26. júna

2001.

Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadala jeho zmenu a potvrdenie

svojho rozhodnutia. Dôvodila tým, že navrhovateľ si nesplnil zákonnú povinnosť uloženú mu

v o sociálnom zabezpečení a v vyhlášky

č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorej je

organizácia povinná ohlásiť, ak v nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku

z dôchodkového zabezpečenia a to na tlačive vydanom orgánom sociálneho zabezpečenia.

Podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa

poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom

vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne.

Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že za splnenia citovaným

ustanovením určených podmienok zodpovedá za naviac vyplatené sumy organizácia

i príjemca dávky, nie je preto prípustné, aby odporca akýmkoľvek spôsobom niesol zavinenie

na vzniku preplatku na vdovskom dôchodku.

Za navrhovateľa sa k odvolaniu vyjadril Obvodný úrad v Liptovskom Mikuláši, ktorý

o.i. uviedol nasledovné:

„Nezanedbateľným faktom je i skutočnosť uvedená v liste adresovanom Okresným

úradom Liptovský Mikuláš Sociálnej poisťovni, ústredie zo dňa 24. februára 1999, kde je

uvedené, že p. S. (ktorá vtedy spomínaný list vybavovala) po rozhovore s M. Š. zistila, že

momentálne do ruky nedostáva žiaden dôchodok, nakoľko sa jej odvádza na preplatok“. Na

preplatok na vdovskom dôchodku M. Š. sa z dôchodku začalo odvádzať minimálne od

februára 1999. Myslíme si, že viac ako 9 rokov je dostatočná doba na úhradu preplatku na

vdovskom dôchodku, ktorý činil 10.056 Sk. Vzhľadom na to, že preplatok si odporca strhával

sám, je predpoklad, že celý preplatok bol v roku 1999 najneskôr v roku 2000 už uhradený

a teda celý súdny spor je zbytočný. Navrhovateľ doporučuje odporcovi, aby si vykonal

kontrolu vrátenia preplatku na príslušnom finančnom alebo mzdovom odbore. Pretože podľa

nášho názoru je preplatok už dávno vrátený priamo pani M. Š..“

Súčasne uvedený orgán poukázal na to, že v zmysle príslušných ustanovení zákona

č. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce

a na vyššie územné celky, dňom 1. júla 2002 nadobudli základné a M. školy právnu

subjektivitu. Takto nadobudla právnu subjektivitu aj M. Š., kde bola zamestnaná aj M. Š.,

ktorej sa preplatok na vdovskom dôchodku, teda predmet sporu sa týka. Vzhľadom na zákon

č. , nemôže odo dňa 1. júla 2002 vystupovať bývalý Okresný úrad

v Liptovskom Mikuláši ako účastník konania, ale miesto neho už vystupuje M. Š., alebo jej

zriaďovateľ Mesto Liptovský Mikuláš.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. -35 z 26. júna 2001

vyslovil, že pokiaľ odporkyňa obdržala aj keď neúplné hlásenie navrhovateľa o hrubých

zárobkoch poberateľky dôchodku, mohla si vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce hlásenie,

čím by zabránila vzniku preplatku. Najvyšší súd uložil krajskému súdu zistiť, či preplatok nie

je sčasti administratívnym preplatkom, ktorého vznik nie je v príčinnej súvislosti s neplnením

povinnosti navrhovateľa. V novom konaní sa krajský súd neriadil dôsledne právnym názorom

Najvyššieho súdu a bez ďalšieho rozhodnutie odporkyne opätovne zrušil. Navrhovateľ ako

orgán verejnej správy a aj ako zamestnávateľ zanikol a do jeho práv a povinností vstúpil iný

subjekt, s ktorým krajský súd nekonal.

Napriek uvedeným zisteniam odvolacieho súdu o vadách konania pred krajským

súdom dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie krajského súdu o zrušení rozhodnutia

odporkyne je potrebné potvrdiť.

V konaní bol vykonaný dôkaz výsluchom poberateľky vdovského dôchodku M. Š. (čl.

13 p.v. spisu), ktorá uviedla, že proti rozhodnutiu odporkyne o povinnosti vrátenia preplatku

sa neodvolala a tento uhradila. Uvedený dôkaz nebol v konaní spochybnený, avšak ani

vyhodnotený. Pokiaľ zodpovedá skutočnosti, že preplatok bol uhradený, dlh zodpovedajúci

preplatku zanikol. Odvolací súd poukazuje na znenie , podľa

ktorého ak organizácia i príjemca spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej

výmere ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne

a nerozdielne. V súlade s týmto ustanovením odporkyňa uplatnila nárok na vrátenie

vzniknutého preplatku tak voči zodpovedajúcej organizácii, ako aj príjemcovi dávky. To však

nič nemení na tom, že zo zákona ide o dlh, za ktorý by zodpovedali spoločne a nerozdielne,

teda úhradou dlhu jedným zo zodpovedných subjektov dlh zaniká.

Z predloženého dávkového spisu podľa názoru odvolacieho súdu však môže vyplývať,

že rozhodnutie z 18. januára 1999, ktorým bola uložená povinnosť zamestnávateľskej

organizácii sa týkala preplatku v inom období, než za ktoré bola uložená povinnosť

poberateľke dávky rozhodnutím nachádzajúcim sa v dávkovom spise. Uvedená súvislosť však

zostala nevyhodnotená. V písomnosti označenej ako „vysvetlenie preplatku na vdovskom

dôchodku za obdobie od 24. júla 1996 – 23. júla 1998 v sume 10 056 Sk“ z 26. apríla 1999

adresovanej M. Š. (čl. 4 súdneho spisu) tiež vyplýva spôsob vyčíslenia preplatku 10 056 Sk,

ktorý bol vyčíslený ako rozdiel nároku v sume 1440 Sk a výplaty v sume

11 496 Sk, pričom však „suma 11 496 Sk bola zdržaná na čiastočnú úhradu preplatku

na vdovskom dôchodku na čas 24. júla 1995 – 23. februára 1996 v sume 13 944 Sk“), čo

znamená, že nebola uplatnená poberateľke dávky priamo. Z uvedeného možno potom

vyvodiť, že preplatok, za ktorý vyvodzuje odporkyňa zodpovednosť navrhovateľa, bol

použitý na úhradu staršieho preplatku na vdovskom dôchodku, aj napriek nespornej

skutočnosti, že zamestnávateľská organizácia zaslala neúplné hlásenia (viď rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2001), a teda, že odporkyňa od roku 2006

vedela o tom, že M. Š. je poberateľkou dôchodku, ako to uviedol aj krajský súd.

Za tejto situácie, pri neprehľadnosti samotného dávkového spisu, nemožno očakávať

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, aby súd ďalej zisťoval skutkový stav veci

a tento uzatvoril. Aj preto odvolací súd považoval zrušujúci rozsudok krajského súdu

za dôvodný a ako vecne správny ho potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová