Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/209/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci navrhovateľky M. A., právne zastúpenej JUDr. D. S., proti odporkyni Sociálnej

poisťovni so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne č. X. z 27. decembra 2006 v spojení s rozhodnutím totožného čísla

z 26. júna 2007 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -37 zo 16.

októbra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-37 zo dňa 16. októbra 2008, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 27. decembra 2006

a 26. júna 2007, ktorými bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného

dôchodku z dôvodu, že ani po doplatení poistného na dôchodkové poistenie má

navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity vykázanú dobu poistenia len 4 roky a 202 dní

a nespĺňa zákonnú podmienku pre priznanie dávky 5 rokov doby poistenia v posledných

10 rokoch pred dňom vzniku invalidity.

Krajský súd zrušil rozhodnutia odporkyne s poukazom na

pre nesprávnosť právneho názoru odporkyne, ktorá nezohľadnila obdobie starostlivosti

navrhovateľky o jej bezvládnu tetu pre účely dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu.

Krajský súd poukázal na to, že v zmysle príslušnej právnej úpravy (ktorú citoval

v rozhodnutí) teta navrhovateľky nie je „blízkou osobou“, to však nemení nič na skutočnosti,

že navrhovateľke bol právny status osoby celodenne sa starajúcej o bezvládnu blízku osobu –

tetu H.Z priznaný individuálnym správnym aktom ( rozhodnutím kompetentného štátneho

orgánu. Na základe takéhoto určenia jej právneho postavenia jej bol právoplatne priznaný

a vyplácaný príslušný peňažný príspevok. Napriek nesprávnosti postupu správneho orgánu,

ktorý navrhovateľke priznal opakovaný peňažný príspevok za opatrovanie tety, pretože ju

považoval za „blízku osobu“, nemožno jej takto – právoplatným rozhodnutím príslušného

správneho orgánu priznaný právny status odňať, pretože by to bolo v rozpore s princípom

právnej istoty. Prv príslušnými štátnymi orgánmi priznané právne nároky nemôžu byť neskôr

účastníkovi bez zmeny relevantných skutočností odňaté.

Pokiaľ odporkyňa obdobie starostlivosti navrhovateľky o jej bezvládnu tetu

nezohľadnila pre účely obdobia dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu, neposúdila túto

okolnosť správne, preto krajský súd jej rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude podľa názoru krajského súdu povinnosťou odporkyne

vychádzať z vysloveného právneho názoru krajského súdu a obdobie osobnej starostlivosti

navrhovateľky o jej bezvládnu tetu započítať do obdobia dôchodkového poistenia, ktoré

navrhovateľka získala v posledných 10 rokoch pred vznikom jej invalidity, t.j.

od 16. novembra 1996 do 15. novembra 2006 a o jej nároku na invalidný dôchodok opätovne

rozhodnúť.

Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhla rozsudok zmeniť

a potvrdiť odvolaním napadnuté rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

Odporkyňa nesúhlasila s vysloveným právnym názorom krajského súdu a poukázala

na ustanovenie o sociálnom zabezpečení v znení zák.č.

, z ktorého vyplýva, že doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola

prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo

v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000 sa

hodnotí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.

Predpisom účinným do 31. decembra 2000 bol

o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého platilo ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú

sa doň aj náhradné doby. Náhradnou dobou, okrem iného, podľa § 9 ods. 1 písm. k/ v znení

účinnom do 31. decembra 2000 bola aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola

úplne alebo prevažne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo

obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976. Okruh blízkych osôb

na účely tohto ustanovenia jednoznačne a taxatívne určuje § 8 ods. 2 vyhlášky FMPSV

č. Blízkymi osobami podľa tohto ustanovenia sú manželia a príbuzní v priamom

rade, deti, súrodenci, zať a nevesta, a to ktorékoľvek z manželov. Vzhľadom na takto

jednoznačne a taxatívne vymedzený okruh blízkych osôb, starostlivosť o ktoré je možné

hodnotiť, nie je možné hodnotiť na účely dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu, dobu

osobnej starostlivosti o tetu.

V tejto súvislosti poukázala odporkyňa aj na ustálenú súdnu prax, napr. na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Sdo 1/94 zo 7. mája 2004, č.

z 19. februára 2003, ktorý v obdobnom prípade vyslovil jednoznačný právny názor, že ak sa

navrhovateľka starala o tetu, ktorá nie je blízkou osobou, nemožno dobu starostlivosti

zohľadniť na účely dôchodkového zabezpečenia. Ďalej odporkyňa uviedla, že v období

od 1. mája 1997 do 4. novembra 2003 a následne od 16. novembra 2005 do 8. októbra 2006

bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom v období od 1. januára 2001

do 31. decembra 2003 príspevok pred nástupom do zamestnania nepoberala. Rozhodnutím

z 27. decembra 2006 odporkyňa navrhovateľke započítala dobu osobnej starostlivosti o jej

úplne bezvládnu tetu do obdobia dôchodkového poistenia, napriek tomu navrhovateľka mala

vykázané len 4 roky a 85 dní dôchodkového poistenia. Navrhovateľka sa dodatočne prihlásila

na dôchodkové poistenie za obdobie od 16. novembra 2005 do 24. augusta 2006 a uhradila

poistné na dôchodkové poistenie vo výške 16 920 Sk. V zmenovom rozhodnutí z 26. júna

2007 odporkyňa už navrhovateľke dobu osobnej starostlivosti o bezvládnu tetu na účely

dôchodkového poistenia nezapočítala z dôvodu, že započítanie tejto náhradnej doby nebolo

v súlade s ustanovením a

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka sa stala invalidnou

od 16. novembra 2006. K uvedenému dňu preukázala v posledných desiatich rokoch pred

vznikom invalidity dobu poistenia len 4 roky a 202 dní. Navrhovateľka žiadala prvostupňový

rozsudok vo veci samej potvrdiť a poukázala na to, že ako ťažko zdravotne postihnutá osoba

sa pri vybavovaní svojho nároku spravovala pokynmi odporkyne a mala za to, že tie sú

v súlade s právnymi predpismi. Samostatným podaním navrhovateľka podala odvolanie proti

výroku o trovách konania, ktoré jej v prvostupňovom konaní neboli priznané, pretože si ich

v konaní pred súdom neuplatnila (náhradu trov právneho zastúpenia). Dôvodila tým, že

právna zástupkyňa nebola na súdnom pojednávaní vyzvaná k uplatneniu náhrady trov.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

V konaní bolo nesporne zistené, že rozhodnutím z 27. decembra 2006 bola

navrhovateľke uznaná doba dôchodkového poistenia od 16. novembra 1996 do vzniku

invalidity 16. novembra 2006 v trvaní 4 roky a 85 dní. O.i. jej bola započítaná doba 46 dní

v roku 1996, 365 dní v roku 1997, 365 dní v roku 1998, 365 dní v roku 1999, 366 dní v roku

2000 a 38 dní v roku 2006. Navrhovateľka uhradila poistné od 16. novembra 2005

do 24. augusta 2006 tak, aby dosiahla dobu poistenia 5 rokov. Odporkyňa novým

rozhodnutím z 26. júna 2007 však opätovne rozhodla o zamietnutí žiadosti, keď podľa

dôvodovej časti rozhodnutia neuznala dobu od 16. novembra 1996 a v roku 1997 uznala len

245 dní, celkom teda neuznala z doby pôvodne uznanej rozhodnutím z 27. decembra 2006 –

166 dní doby poistenia. Naproti tomu za rok 2005 uznala o 46 dní viac a za rok 2006 o 236

dní viac. Napriek tomu, že dôvodom vydania nového rozhodnutia bolo doplatené poistného,

odporkyňa týmto novým rozhodnutím bez uvedenia právneho a skutkového dôvodu neuznala

celú dobu poistenia pôvodným rozhodnutím uznanú. Rozhodnutie z 27. decembra 2006 je

z tohto hľadiska pre absolútny nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Skutkové a právne dôvody neuznania doby od 16. novembra 1996 – 30. apríla 1997

odporkyňa uviedla až v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky.

V súdnom konaní navrhovateľka predložila rozhodnutia príslušného štátneho orgánu

(identifikované sú rozsudkom krajského súdu), že jej bol priznaný peňažný príspevok

za opatrovanie blízkej osoby a bola jeho poberateľkou aj vo vyššie uvedenej rozhodujúcej

dobe. Vyplácanie príspevku bolo zastavené od 1. mája 1997. Na čl. 31 súdneho spisu je

oznámenie odporkyne adresované navrhovateľke zo 17. januára 2007, podľa ktorého jej bolo

oznámené príslušné číslo účtu na dodatočné zaplatenie poistného vo výške 16 920 Sk

od 16. novembra 2005 do 24. augusta 2006 na dôchodkové poistenie, ktorú sumu určila

samotná odporkyňa.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že

1/ odporkyňa bez uvedenia právneho dôvodu rozhodnutím z 26. júna 2007 zmenila

svoje rozhodnutie z 27. decembra 2006 pokiaľ ide o stanovenie doby poistenia pre účely

priznania invalidného dôchodku, keď bez uvedenia dôvodov nevychádzala z právoplatného

rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré uznali starostlivosť navrhovateľky o blízku osobu

a ktorú aj sama v pôvodnom rozhodnutí uznala,

2/ odporkyňa zmenila svoje právne posúdenie uvedenej doby bez uvedenia

príslušného ustanovenia zákona o zmene pôvodného rozhodnutia vo výroku ako aj

v dôvodovej časti rozhodnutia,

3/ odporkyňa argumentovala až v písomnom vyjadrení súdu ustanoveniami § 8 vyhl.č.

, ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý je už t.č. právne

neúčinný,

4/ odporkyňa sa nezaoberala ani ustanoveniami , podľa

ktorého blízkou osobou sú aj prípadní ďalší príbuzní (napr. teta) alebo iná osoba v obdobnom

vzťahu za predpokladu, že existuje medzi nimi blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak

by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú,

5/ podľa názoru odvolacieho súdu rozdielne právne posúdenie veci odporkyňou

nemôže byť na ujmu navrhovateľky v situácii, ak odporkyňa sama, pred zmenou právneho

posúdenia opatrovania tety, navrhovateľke sama vypočítala a oznámila potrebnú sumu

doplatku poistného. Je preto výlučne na odporkyni, aby sa v novom konaní s vyššie

uvedenými skutočnosťami zaoberala a opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky.

Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie proti výroku o nepriznaní náhrady trov

konania, odvolací súd nezistil vecný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu, keďže právna

zástupkyňa bola prítomná na pojednávaní a jej tvrdenú osobnú indispozíciu v dôsledku ktorej

trovy neuplatnila, za taký dôvod súd nepovažuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová