Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e70/370559.19a07c.pdf
PDF · 124.33 KB
No categories available
4So/209/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej
veci navrhovateľky M. A., právne zastúpenej JUDr. D. S., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. X. z 27. decembra 2006 v spojení s rozhodnutím totožného čísla
z 26. júna 2007 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/87/08-37 zo 16.
októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
26Sd/87/08-37 zo dňa 16. októbra 2008, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 27. decembra 2006
a 26. júna 2007, ktorými bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného
dôchodku z dôvodu, že ani po doplatení poistného na dôchodkové poistenie má
navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity vykázanú dobu poistenia len 4 roky a 202 dní
a nespĺňa zákonnú podmienku pre priznanie dávky 5 rokov doby poistenia v posledných
10 rokoch pred dňom vzniku invalidity.
Krajský súd zrušil rozhodnutia odporkyne s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
pre nesprávnosť právneho názoru odporkyne, ktorá nezohľadnila obdobie starostlivosti
navrhovateľky o jej bezvládnu tetu pre účely dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu.
Krajský súd poukázal na to, že v zmysle príslušnej právnej úpravy (ktorú citoval
v rozhodnutí) teta navrhovateľky nie je „blízkou osobou“, to však nemení nič na skutočnosti,
že navrhovateľke bol právny status osoby celodenne sa starajúcej o bezvládnu blízku osobu –
tetu H.Z priznaný individuálnym správnym aktom ( rozhodnutím kompetentného štátneho
orgánu. Na základe takéhoto určenia jej právneho postavenia jej bol právoplatne priznaný
a vyplácaný príslušný peňažný príspevok. Napriek nesprávnosti postupu správneho orgánu,
ktorý navrhovateľke priznal opakovaný peňažný príspevok za opatrovanie tety, pretože ju
považoval za „blízku osobu“, nemožno jej takto – právoplatným rozhodnutím príslušného
správneho orgánu priznaný právny status odňať, pretože by to bolo v rozpore s princípom
právnej istoty. Prv príslušnými štátnymi orgánmi priznané právne nároky nemôžu byť neskôr
účastníkovi bez zmeny relevantných skutočností odňaté.
Pokiaľ odporkyňa obdobie starostlivosti navrhovateľky o jej bezvládnu tetu
nezohľadnila pre účely obdobia dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu, neposúdila túto
okolnosť správne, preto krajský súd jej rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude podľa názoru krajského súdu povinnosťou odporkyne
vychádzať z vysloveného právneho názoru krajského súdu a obdobie osobnej starostlivosti
navrhovateľky o jej bezvládnu tetu započítať do obdobia dôchodkového poistenia, ktoré
navrhovateľka získala v posledných 10 rokoch pred vznikom jej invalidity, t.j.
od 16. novembra 1996 do 15. novembra 2006 a o jej nároku na invalidný dôchodok opätovne
rozhodnúť.
Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhla rozsudok zmeniť
a potvrdiť odvolaním napadnuté rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.
Odporkyňa nesúhlasila s vysloveným právnym názorom krajského súdu a poukázala
na ustanovenie § 169c ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák.č.
446/2000 Z.z., z ktorého vyplýva, že doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo
v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000 sa
hodnotí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.
Predpisom účinným do 31. decembra 2000 bol § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého platilo ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú
sa doň aj náhradné doby. Náhradnou dobou, okrem iného, podľa § 9 ods. 1 písm. k/ v znení
účinnom do 31. decembra 2000 bola aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
úplne alebo prevažne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo
obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976. Okruh blízkych osôb
na účely tohto ustanovenia jednoznačne a taxatívne určuje § 8 ods. 2 vyhlášky FMPSV
č. 149/1988 Zb. Blízkymi osobami podľa tohto ustanovenia sú manželia a príbuzní v priamom
rade, deti, súrodenci, zať a nevesta, a to ktorékoľvek z manželov. Vzhľadom na takto
jednoznačne a taxatívne vymedzený okruh blízkych osôb, starostlivosť o ktoré je možné
hodnotiť, nie je možné hodnotiť na účely dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu, dobu
osobnej starostlivosti o tetu.
V tejto súvislosti poukázala odporkyňa aj na ustálenú súdnu prax, napr. na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Sdo 1/94 zo 7. mája 2004, č. 1 Sdo 149/02
z 19. februára 2003, ktorý v obdobnom prípade vyslovil jednoznačný právny názor, že ak sa
navrhovateľka starala o tetu, ktorá nie je blízkou osobou, nemožno dobu starostlivosti
zohľadniť na účely dôchodkového zabezpečenia. Ďalej odporkyňa uviedla, že v období
od 1. mája 1997 do 4. novembra 2003 a následne od 16. novembra 2005 do 8. októbra 2006
bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom v období od 1. januára 2001
do 31. decembra 2003 príspevok pred nástupom do zamestnania nepoberala. Rozhodnutím
z 27. decembra 2006 odporkyňa navrhovateľke započítala dobu osobnej starostlivosti o jej
úplne bezvládnu tetu do obdobia dôchodkového poistenia, napriek tomu navrhovateľka mala
vykázané len 4 roky a 85 dní dôchodkového poistenia. Navrhovateľka sa dodatočne prihlásila
na dôchodkové poistenie za obdobie od 16. novembra 2005 do 24. augusta 2006 a uhradila
poistné na dôchodkové poistenie vo výške 16 920 Sk. V zmenovom rozhodnutí z 26. júna
2007 odporkyňa už navrhovateľke dobu osobnej starostlivosti o bezvládnu tetu na účely
dôchodkového poistenia nezapočítala z dôvodu, že započítanie tejto náhradnej doby nebolo
v súlade s ustanovením § 169c ods. 2 a § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka sa stala invalidnou
od 16. novembra 2006. K uvedenému dňu preukázala v posledných desiatich rokoch pred
vznikom invalidity dobu poistenia len 4 roky a 202 dní. Navrhovateľka žiadala prvostupňový
rozsudok vo veci samej potvrdiť a poukázala na to, že ako ťažko zdravotne postihnutá osoba
sa pri vybavovaní svojho nároku spravovala pokynmi odporkyne a mala za to, že tie sú
v súlade s právnymi predpismi. Samostatným podaním navrhovateľka podala odvolanie proti
výroku o trovách konania, ktoré jej v prvostupňovom konaní neboli priznané, pretože si ich
v konaní pred súdom neuplatnila (náhradu trov právneho zastúpenia). Dôvodila tým, že
právna zástupkyňa nebola na súdnom pojednávaní vyzvaná k uplatneniu náhrady trov.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
V konaní bolo nesporne zistené, že rozhodnutím z 27. decembra 2006 bola
navrhovateľke uznaná doba dôchodkového poistenia od 16. novembra 1996 do vzniku
invalidity 16. novembra 2006 v trvaní 4 roky a 85 dní. O.i. jej bola započítaná doba 46 dní
v roku 1996, 365 dní v roku 1997, 365 dní v roku 1998, 365 dní v roku 1999, 366 dní v roku
2000 a 38 dní v roku 2006. Navrhovateľka uhradila poistné od 16. novembra 2005
do 24. augusta 2006 tak, aby dosiahla dobu poistenia 5 rokov. Odporkyňa novým
rozhodnutím z 26. júna 2007 však opätovne rozhodla o zamietnutí žiadosti, keď podľa
dôvodovej časti rozhodnutia neuznala dobu od 16. novembra 1996 a v roku 1997 uznala len
245 dní, celkom teda neuznala z doby pôvodne uznanej rozhodnutím z 27. decembra 2006 –
166 dní doby poistenia. Naproti tomu za rok 2005 uznala o 46 dní viac a za rok 2006 o 236
dní viac. Napriek tomu, že dôvodom vydania nového rozhodnutia bolo doplatené poistného,
odporkyňa týmto novým rozhodnutím bez uvedenia právneho a skutkového dôvodu neuznala
celú dobu poistenia pôvodným rozhodnutím uznanú. Rozhodnutie z 27. decembra 2006 je
z tohto hľadiska pre absolútny nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Skutkové a právne dôvody neuznania doby od 16. novembra 1996 – 30. apríla 1997
odporkyňa uviedla až v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky.
V súdnom konaní navrhovateľka predložila rozhodnutia príslušného štátneho orgánu
(identifikované sú rozsudkom krajského súdu), že jej bol priznaný peňažný príspevok
za opatrovanie blízkej osoby a bola jeho poberateľkou aj vo vyššie uvedenej rozhodujúcej
dobe. Vyplácanie príspevku bolo zastavené od 1. mája 1997. Na čl. 31 súdneho spisu je
oznámenie odporkyne adresované navrhovateľke zo 17. januára 2007, podľa ktorého jej bolo
oznámené príslušné číslo účtu na dodatočné zaplatenie poistného vo výške 16 920 Sk
od 16. novembra 2005 do 24. augusta 2006 na dôchodkové poistenie, ktorú sumu určila
samotná odporkyňa.
Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že
1/ odporkyňa bez uvedenia právneho dôvodu rozhodnutím z 26. júna 2007 zmenila
svoje rozhodnutie z 27. decembra 2006 pokiaľ ide o stanovenie doby poistenia pre účely
priznania invalidného dôchodku, keď bez uvedenia dôvodov nevychádzala z právoplatného
rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré uznali starostlivosť navrhovateľky o blízku osobu
a ktorú aj sama v pôvodnom rozhodnutí uznala,
2/ odporkyňa zmenila svoje právne posúdenie uvedenej doby bez uvedenia
príslušného ustanovenia zákona o zmene pôvodného rozhodnutia vo výroku ako aj
v dôvodovej časti rozhodnutia,
3/ odporkyňa argumentovala až v písomnom vyjadrení súdu ustanoveniami § 8 vyhl.č.
149/1988 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý je už t.č. právne
neúčinný,
4/ odporkyňa sa nezaoberala ani ustanoveniami § 116 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého blízkou osobou sú aj prípadní ďalší príbuzní (napr. teta) alebo iná osoba v obdobnom
vzťahu za predpokladu, že existuje medzi nimi blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú,
5/ podľa názoru odvolacieho súdu rozdielne právne posúdenie veci odporkyňou
nemôže byť na ujmu navrhovateľky v situácii, ak odporkyňa sama, pred zmenou právneho
posúdenia opatrovania tety, navrhovateľke sama vypočítala a oznámila potrebnú sumu
doplatku poistného. Je preto výlučne na odporkyni, aby sa v novom konaní s vyššie
uvedenými skutočnosťami zaoberala a opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky.
Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie proti výroku o nepriznaní náhrady trov
konania, odvolací súd nezistil vecný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu, keďže právna
zástupkyňa bola prítomná na pojednávaní a jej tvrdenú osobnú indispozíciu v dôsledku ktorej
trovy neuplatnila, za taký dôvod súd nepovažuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová