Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
69a/368740.663a0d.pdf
PDF · 120.46 KB
No categories available
7So/26/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky D. S. bytom v N., zastúpenej JUDr. M. C.
advokátom v N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,
o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 26. novembra 2008, č. k. 13Sd/55/2007-68 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. novembra
2008, č. k. 13Sd/55/2007-68, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. novembra 2008, č. k. 13Sd/55/2007-68, potvrdil
rozhodnutie odporkyne zo 16. januára 2007 č. X., ktorým podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku
posudkového lekára zo 14. októbra 2008 nie je invalidná, podľa § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale
len 20%.
Po doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že postup ako aj rozhodnutie
odporkyne je vecne správne a zákonné. Podľa jeho názoru zdravotný stav navrhovateľky bol
posúdený v súlade so zákonom, posudky lekárov sú úplné a presvedčivé a na ich základe boli
skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky dostatočne preukázané.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že
v konaní nebol riadne zistený jej zdravotný stav a tvrdila, že neboli zohľadnené závery
klinického psychológa PhDr. K. z jej psychologického vyšetrenia 15. augusta 2008 z ktorých
vyplýva, že jej zdravotný stav sa oproti predchádzajúcemu vyšetreniu zhoršil. Žiadala preto,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 , 4, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať
dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na
povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky
preskúmaval posudkový lekár odporkyne niekoľkokrát.
Zo záverov posudku MUDr. Z. posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, so
sídlom v Nitre vypracovaného 9. mája 2007 v prítomnosti navrhovateľky vyplýva, že
navrhovateľka, trpí na ľahkú organickú poruchu zmiešanej etiológie. Nejde o závažné
duševné ochorenie, na teréne premorbídne akcentovanej osobnosti sa pod vplyvom negatívnej
udalosti (napadnutia) vystupňovali poruchy osobnosti a ľahké organické postihnutie. Táto
porucha neznižuje podstatným spôsobom schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a
neodôvodňuje invaliditu, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť len 20%, čo je horná hranica rozmedzia percentuálneho
hodnotenia pre tento druh zdravotného postihnutia, uvedená v Prílohe č.4 k zákonu
o sociálnom zabezpečení, kapitola V., pol. 4 písm. a).
Tento záver potvrdil MUDr. Z. aj v posudku z 28. augusta 2007, v ktorom zhodnotil
novšie lekárske vyšetrenie z infektologickej ambulancie, podľa ktorého bola navrhovateľka
v liečbe pre toxoplazmózu a opuch pravého členka v dôsledku uštipnutia hmyzom a dospel
k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 20%,
nakoľko uvedené ochorenia nie sú závažné a neodôvodňujú navýšenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa predložila
navrhovateľka nové lekárske správy a nálezy, krajský súd nariadil opätovné posúdenie jej
zdravotného stavu, ktoré vykonal znovu MUDr. Z.. Zhodnotil viac krát realizované vyšetrenie
navrhovateľky magnetickou rezonanciou, správu z hospitalizácie z 25. apríla 2008, ako aj
vyšetrenie psychológom z 15. augusta 2008 a z dôvodu, že novo doložené lekárske správy
neobsahovali žiadne podstatné posudkovo závažné údaje (naopak sa vyskytli veľké rozdiely
medzi minimálnym objektívnym nálezom a veľkými subjektívnymi ťažkosťami ktoré uvádza
navrhovateľka) v posudku zo 14. októbra 2008 zotrval na závere, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 20%.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uvádzala, že odporkyňa ani krajský súd sa
nevysporiadali s rozdielnymi závermi uvedenými v posudku MUDr. Z. a PhDr. K., odvolací
súd uvádza, že medzi týmito posudkami je určitá nezrovnalosť a bolo povinnosťou odporkyne
resp. krajského súdu sa s touto skutočnosťou vysporiadať.
V posudku psychológa PhDr. K. z 15. augusta 2008 sa v záveroch uvádza, že:“
V psychodiagnostickom materiáli priekazné známky organického poškodenia CNS ľahkého
až stredne ťažkého stupňa. Oproti predchádzajúcemu vyšetreniu badať pokles výkonnosti
krátkodobej logickej pamäti a schopnosti asociačného učenia“, kým v posudku
zo 14. októbra 2008 MUDr. Z. uviedol, že psychiatrické vyšetrenie z 15. augusta 2008
potvrdilo ľahké poškodenie CNS.
Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že posudkový lekár odporkyne za
rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky určil zmiešanú poruchu osobnosti
u premorbidne akcentovanej osobnosti podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení
kapitola V., bod 4. písm. a).V tejto položke sú zaradené neurotické, stresové a somatomorfné
poruchy stredne ťažkej formy umožňujúce priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pre zdravotné ťažkosti ktorými navrhovateľka trpí, v rozsahu od 15 %
do 20%.
Z uvedeného vyplýva, že nezrovnalosť medzi posudkom posudkového lekára
a psychológom nemohla mať za následok zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, nakoľko napriek konštatovaniu ľahkého stupňa poškodenia CNS
posudkový lekár hodnotil zdravotné ťažkosti navrhovateľky ako stredne ťažké formy.
Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % až 70 % by
bolo možné len podľa písm. b) tejto položky, ktorá však uvádza ťažké formy neurotických,
stresových a somatomorfných porúch, ktoré u navrhovateľky zistené neboli.
Pokiaľ sa navrhovateľka v odvolaní domáhala zvýšenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, odvolací súd
poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že ostatné zdravotné postihnutia
navrhovateľky by takéto navýšenie odôvodňovali a opätovne konštatuje, že aj keby
k takémuto navýšeniu došlo, ani potom by navrhovateľka nesplnila zdravotnú podmienku
priznania invalidity, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bola
len 30 %.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil, a to napriek zisteným nedostatkom, nakoľko tieto nemali vplyv na vecnú správnosť
výroku rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová