Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/74/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu: J.H., bytom Z.R., zastúpeného advokátom JUDr. M., Advokátska

kancelária G., s.r.o. V.M. proti žalovanému: P., k.s., R.B., IČO: X., správca konkurznej

podstaty úpadcu K., a.s., B.K.R., zastúpeného advokátom JUDr. D.K.B., o určenie právneho

dôvodu, výšky a poradia pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 31. marca 2009, č. k. -23, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2009, č. k.

-23 sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 70,60

Eur na účet právneho zástupcu žalovaného.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Súčasne

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z náhrady trov

právneho zastúpenia vo výške 141,20 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,

že pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným uznesením Najvyššieho súdu SR

č. zo dňa 20.10.2005 uplatnená v konkurznom konaní voči úpadcovi

vo výške 1 701,55 Eur je pohľadávkou proti podstate.

V zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní z uspokojenia

sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní

a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákon o konkurze a vyrovnaní v poznámkach k tomuto ustanoveniu uvádza, že zákon

vylučuje určité pohľadávky z uspokojenia, čo znamená, že aj keď sú tieto pohľadávky

oprávnené, súd ich nemôže v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky z hľadiska

hmotného práva nezanikajú a po zrušení konkurzu je ich možné uspokojiť v súdnom alebo

inom konaní, ak dlžník bude existovať a bude mať majetok. Zákon ďalej uvádza, že oproti

pôvodnej právnej úprave boli vylúčené z uspokojenia aj pohľadávky, a to trovy účastníkov

konania, v konaniach súvisiacich s konkurzom, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak

(poznámky k § 25 ods. 2, kde zákon stanovuje odchylnú úpravu).

Žalobca si uplatnil v konkurznom konaní svoju pohľadávku (vzniknutú z titulu

priznaných trov) v zmysle § 31 ods. 3 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní ako

pohľadávku proti podstate, nakoľko vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu

konkurzu. Predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty žalobcom uplatnenú pohľadávku

neuznala podľa § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože uplatnená

pohľadávka je vylúčená z uspokojenia.

Súd dospel k záveru, že nárok na uspokojenie pohľadávky vo výške 1 701,55 Eur

žalobca v konkurznom konaní nemá, nakoľko táto jeho pohľadávka vznikla ako trovy konania

účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom, t. j. v konaní o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty a zákon uvádza, že táto pohľadávka, teda trovy účastníkov v týchto konaniach

sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. Tieto pohľadávky však z hmotného práva nezanikajú

a po zrušení konkurzu ich je možné uspokojiť v súdnom alebo v inom konaní.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. v prospech

žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa

25.5.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd žalobe vyhovie

a prizná žalobcovi trovy konania, a to za prvostupňové konanie súdny poplatok 99,50 Eur

a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a preštudovanie, podanie

návrhu, pojednávanie dňa 31.3.2009, a to 53,49 Eur x 3 = 160,47 Eur + 19% DPH 30,49 Eur

= 190,96 Eur + 3 x režijný paušál 6,95 Eur, teda trovy právneho zastúpenia 211,81 Eur,

náklady prvostupňového konania teda činia spolu 311,31 Eur. Ďalej žalobca požaduje

náhradu trov odvolacieho konania, a to za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania v sume

53,49 Eur + 19% DPH 10,16 Eur a režijný paušál 6,95 Eur, teda náhrady trov odvolacieho

konania činia 70,60 Eur. Trovy prvostupňového i odvolacieho konania spolu predstavujú

sumu 381,91 Eur.

Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní pred Krajským súdom Banská Bystrica

bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty

úpadcu rekreačnú chatu. Túto nadobudol žalobca príklepom a následným príklepovým

uznesením Okresného súdu Ružomberok pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný napriek tomu

ponechal nehnuteľnosť v súpise konkurznej podstaty. V zmysle § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona

o konkurze a vyrovnaní sú z uspokojenia vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli

účasťou v konkurznom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o konkurze

a vyrovnaní však v § 31 ods. 6 písm. h/ stanoví, že hradia sa aj trovy v konaniach vyvolaných

konkurzom, teda zákon tu stanoví inak, a preto súd mal žalobe vyhovieť. Žalobca tvrdí,

že podstata mala prospech z konania, lebo ak by nemusela vylúčiť z konkurznej podstaty

nehnuteľnosť, musela by vrátiť peňažné plnenie, ktoré získala od exekútora, pričom peňažné

plnenie od exekútora za predaj chaty v dražbe získal žalovaný prv, ako bola podaná

vylučovacia žaloba. Účelom vylučovacej žaloby bolo oprávnenie správcu konkurznej

podstaty ponechať si výťažok z dražby. Žalovaný by si totiž nemohol ponechať aj výťažok

dražby aj chatu v zozname podstaty. Žalobca tiež namieta, že žalovaným nebolo rešpektované

právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Ružomberok ER 762/00, ktorým

sa žalobca stal vlastníkom rekreačnej chaty ku dňu 30.1.2001, t. j. ku dňu príklepu. Zo strany

žalovaného došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu chráneného SR. Ten, kto

ruší vlastnícke právo, nemôže to robiť bez následkov, a to ani keď má postavenie

konkurzného správcu. Žalobca má za to, že jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate,

lebo nemožno pripustiť, aby si občan musel chrániť svoje vlastnícke právo priznané mu raz

súdom a zaručené SR a medzinárodnými zmluvami proti rušiteľovi na svoje náklady,

ktoré by mu nikdy neboli uhradené ešte raz pred súdom.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 5.6.2009. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 70,60 Eur.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Krajský súd v Banskej Bystrici náležite zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a pri

rozhodovaní dodržal všetky procesnoprávne predpisy.

V konkurznom konaní je možné uspokojiť trovy len tých konaní súvisiacich

s konkurzom, z ktorých vedenia konkurznej podstate vznikol prospech. Takýto výsledok

je možný len vtedy, keď správca vedie aktívny spor, na základe ktorého je povinný iný

subjekt, ale môže ísť aj o spor o neplatnosť zmluvy, z ktorej plní len úpadca. Rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -37 z 23.2.2005 súd vyhovel návrhu

žalobcu (a zároveň žalobcu v tomto súdnom konaní) a uložil predchádzajúcej správkyni

konkurznej podstaty úpadcu K. vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty stavbu na parc. č. KN

12792/2, rekreačná chata, č. súp. 1711, KÚ R.. Podstate z vedenia daného sporu teda

nevznikol žiaden prospech, pretože v dôsledku daného sporu bolo predchádzajúcej správkyni

konkurznej podstaty súdom uložené vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty veci zapísané do

konkurznej podstaty.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súdne konanie, vedené v prvom stupni

Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. a v druhom stupni Najvyšším

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , bolo konaním súvisiacim

s konkurzom vedeným Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25-24K 10/01

na majetok úpadcu K. a z vedenia označeného sporu nevznikol podstate v danom konkurznom

konaní žiaden prospech. V týchto súdnych konaniach nedošlo k porušeniu žiadneho práva

žalobcu, ako to žalobca tvrdí v odvolaní proti rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici

napadnutým rozsudkom rozhodol v súlade s ust. o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa ust. a a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní neuviedol, o ktorý konkrétny odvolací dôvod opiera odvolanie,

avšak z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2

písm. f/ , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Odvolací súd je toho názoru, že tvrdený odvolací dôvod nie je

v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva

a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenia).

O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho

na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný

skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd určil,

že jeho pohľadávka 1 701,55 Eur priznaná právoplatným a vykonateľným uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2005, uplatnená v konkurznom konaní

25 - 24 K 10/01, je pohľadávkou proti podstate. Žalobou zo dňa 29.3.2004 podanou

na Krajský súd v Banskej Bystrici a vedenou pod sp. zn. sa žalobca domáhal

vylúčenia stavby na parc. č. KN 12792/2, rekreačná chata č. s. 1711 KÚ R., z konkurznej

podstaty úpadcu K... Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom zo dňa 23.2.2005 pod č. k. -37 uložil správkyni konkurznej

podstaty úpadcu JUDr. M., PhD. so sídlom v Banskej Bystrici povinnosť vylúčiť zo súpisu

majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu K.., IČO: X. stavbu na parc. č. KN

12792/2, rekreačná chata, č. súp. 1711, KÚ R., v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok

na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd uznesením zo dňa

20. októbra 2005 pod č. k. -53, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným

dňa 7.11.2005, zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. februára 2005,

č. k. -37 v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že uložil žalovanej

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 46 206 Sk na účet právneho zástupcu.

Súčasne uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume

5 055 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovanej uznesením zo dňa 28. augusta 2007 pod č. k. -65, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.10.2007, odmietol.

Žalobca si uplatnil v konkurznom konaní 25-24K 10/01 voči žalovanému pohľadávku

proti podstate v sume 51 261 Sk, t. j. 1 701,55 Eur s poukazom na ust. § 31 ods. 3 písm. a/

a § 31 ods. 6 písm. h/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. Správca konkurznej podstaty úpadcu

takto uplatnenú pohľadávku žalobcu neuznal. Preto sa žalobca domáhal určenia, že jeho

pohľadávka vo výške 1 701,55 Eur, priznaná právoplatným a vykonateľným uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2005, je pohľadávkou proti podstate.

Podľa ust. o konkurze a vyrovnaní v znení

zmien a doplnkov, v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek

pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, pohľadávkami proti

podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu

konkurzu.

Podľa § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, z uspokojenia sú vylúčené

trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach

súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, trovy konaní súvisiacich

s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia

sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy

nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon vylučuje určité pohľadávky z uspokojenia,

čo znamená, že aj keď sú tieto pohľadávky oprávnené, súd ich nemôže v konkurznom konaní

uspokojiť. Tieto pohľadávky z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po zrušení konkurzu

je ich možné uspokojiť v súdnom alebo v inom konaní, ak dlžník bude existovať a bude mať

majetok. Z citovaného ustanovenia § 33 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva,

že trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v samotnom konkurznom konaní, ale aj

v konaniach, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, medzi ktoré patrí i konanie o vylúčenie

veci zo súpisu konkurznej podstaty, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nie je možné

v konkurznom konaní uspokojiť. Výnimka je stanovená z ods. 2 § 25 Zákona o konkurze

a vyrovnaní, keď zákon priznáva ako náklady podstaty trovy konaní súvisiacich s konkurzom

len vtedy, keď podstate vznikol prospech z vedenia sporu. Výška uspokojenia trov je

limitovaná výškou prospechu, ktorý sa získal do podstaty. Takýto výsledok je možný len

vtedy, keď správca vedie aktívny spor, na základe ktorého je povinný iný subjekt plniť,

ale môže ísť aj o spor o neplatnosť zmluvy, z ktorej plnil len úpadca.

Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odvolateľa - žalobcu, že konkurznej podstate

vznikol prospech z vedenia sporu vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

. Vedením tohto sporu konkurznej podstate nevznikol žiaden prospech.

Preto trovy konania žalobcu, ktoré mu vznikli účasťou v konaní vedenom na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. nemožno považovať za náklady podstaty.

Aj súdny poplatok i trovy právneho zastúpenia ako súčasť trov konania je vylúčený

z uspokojenia, keďže v uvedenom konaní konkurznej podstate nevznikol prospech.

Keďže teda v zmysle § 33 ods. 1 písm. b/ trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou

v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak zákon neustanovuje inak,

sú z uspokojenia vylúčené, vylúčené je, aby bola v priebehu konkurzného konania,

a to kedykoľvek, uspokojená pohľadávka žalobcu ako pohľadávka proti podstate.

Odvolací súd je toho názoru, že žaloba nie je dôvodná. Zákon o konkurze a vyrovnaní

je kombináciou hmotnoprávnych a procesných ustanovení. Zákon o konkurze a vyrovnaní

definuje, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, na druhej strane presne upravuje

postup pri uspokojovaní veriteľov. Pojem pohľadávka znamená právo veriteľa na plnenie.

Vyplýva to z definície záväzkového právneho vzťahu, ktorá je zakotvená v § 488

, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť

splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä

zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností

uvedených v zákone.

V tomto ustanovení sú uvedené druhy právnych skutočností, na základe ktorých

vznikajú záväzky (a aj záväzkoprávne vzťahy). Záväzkoprávne vzťahy môžu vzniknúť

aj z iných zákonom ustanovených skutočností. Ide o záväzky, ktoré vznikajú na základe

zákonom ustanovených podmienok. Záväzky vznikajú aj na základe rozhodnutia štátnych

orgánov, najmä súdov. V danom prípade súd právoplatným a vykonateľným rozhodnutím

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2005) rozhodol o povinnosti

žalovaného - správcu konkurznej podstaty zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 46 206 Sk

a 5 055 Sk, čo predstavuje 1 701,55 Eur. Z tohto rozhodnutia vznikol žalovanému záväzok

nahradiť žalobcovi trovy konania 1 701,55 Eur. Preto žalobca ako veriteľ nemal dôvod

na podanie žaloby, že má právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku voči žalobcovi.

S poukazom na ust. § 23 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní, žalobca ani nemal aktívnu

legitimáciu na podanie žaloby, že má vo vzťahu k žalovanému pohľadávku vo výške 1 701,55

Eur a keďže s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ táto pohľadávka žalobcu je vylúčená

z uspokojenia v konkurznom konaní, čo znamená, že aj keď je táto pohľadávka oprávnená,

súd ju nemôže v konkurznom konaní uspokojiť, nie je ani dôvod rozhodovať o poradí

pohľadávky a že ide o pohľadávku proti podstate.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju

právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a správne

rozhodol, keď žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust.

potvrdil, keďže tento je vo výroku vecne správny.

S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania je správny tiež rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. . Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Úspešnému žalovanému je neúspešný žalobca povinný nahradiť účelne vynaložené trovy

odvolacieho konania, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia, a to za 1 úkon

právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 5.6.2009), 1 úkon 63,65 Eur podľa ust. § 11

ods. 1 vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, 19% DPH v sume 10,16 Eur v zmysle ust. § 18 ods. 3

vyhl. č. , 6,95 Eur ako paušálna náhrada nákladov v zmysle

cit. vyhlášky, teda trovy odvolacieho konania činia spolu 70,60 Eur.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.