Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ca9/377471.fa0682.pdf
PDF · 112.01 KB
No categories available
7Sžso/47/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci žalobcu Ústav na výkon trestu odňatia slobody,, V. proti
žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska ul. č. 8,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2007/50934/16158/OISS
z 31.decembra 2007 o zvýšenom odvode za neplnenie povinného podielu zamestnávania
občanov so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. februára 2008, č. k. 26S/ 8 /2007-
36, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. februára
2008, č. k. 26S/ 8 /2007- 36, p o t v r d z u j e .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. februára 2008, č. k. 26S/ 8 /2007- 36, zrušil
rozhodnutie z 31. októbra 2007 číslo AA/2007/50934/16158/OISS, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre z 5. septembra 2007
číslo 2007/30832 a zamietol odvolanie žalobcu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
z dôvodov podľa § 250j ods. 2, písm. a/ OSP o povinnosti žalobcu zaplatiť odvod
vo výške 91 200 Sk za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov
so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1, písm. a/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“)
za rok 2006. Krajský súd dospel k záveru, že je rozhodnutie žalovaného nezodpovedá
zákonu, lebo žalobcu nemožno podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti považovať za
zamestnávateľa príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, a to
bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon
o štátnej službe, alebo občianskych zamestnancov.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, lebo
jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Poukázal na skutočnosť, že krajský súd vec
nesprávne právne posúdil, lebo policajti sú zamestnancami žalobcu v pracovnom alebo
obdobnom pracovnom vzťahu, a preto žalobca má povinnosť vo vzťahu k počtu
policajtov zamestnávať príslušný počet občanov s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.
Žalobca žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa § 10, § 246c a § 250ja
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o zamestnanosti“) zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba,
ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky,
alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva
fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o zamestnanosti zamestnancom na účely tohto zákona je
fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand
v dennej forme doktorandského štúdia.
Za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti
pre právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy
vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom
sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona zamestnávateľ je povinný
zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a); ak
zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie
vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý
predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Podľa § 14 ods. 1 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a príslušníkov Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej
službe príslušníkov“), policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona
považovaní okrem iných aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie
písomne požiada, a je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon
funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby.
Zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na
základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo v pôsobnosti ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový
lekár podľa § 222.
Z uvedených ustanovení zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ,
ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov má určité povinnosti v súvislosti so zamestnaním
zdravotne postihnutých občanov, pričom pre potreby tohto zákona § 3 a § 4 definuje pojem
„zamestnávateľ“ a „zamestnanec“.
Posúdenie pojmu zamestnanec a zamestnávateľ práve pre potreby zákona
o zamestnanosti žalovaný vo svojom rozhodnutí nevykonal v súlade so zákonom. Nesprávne
považoval všetky fyzické osoby v služobnom aj pracovnom pomere u žalovaného
automaticky za „zamestnancov“ podľa § 4 ods. 2, pričom je zrejmé, že služba v policajnom
zbore nepatrí medzi činnosti, ktoré môžu byť obsadzované prostredníctvom sprostredkovania
zamestnania podľa tohto zákona, lebo policajtom, podľa zákona o štátnej službe príslušníkov,
môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne
požiada, a okrem iných predpokladov je aj zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon
služby.
Odvolací súd považuje za správny právny názor krajského súdu, vyslovený
v napadnutom rozsudku, podľa ktorého žalobcu nemožno považovať za zamestnávateľa bez
ohľadu na skutočnosť, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej
službe, alebo občianskych zamestnancov. V danom prípade policajta nemožno považovať za
zamestnanca pre účely zákona o službách zamestnanosti, pretože z povahy ním vykonávanej
činnosti vyplýva, že funkcia policajta nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom
sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona a tiež že žalobca vo vzťahu
k policajtom nie je zamestnávateľom podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti,
pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
ale sú to zamestnanci štátu a žalovaný len plní úlohy zamestnávateľa, a preto nemá povinnosť
vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím
podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti a ani riešiť nemožnosť
zamestnávania zdravotne postihnutých osôb náhradným plnením podľa § 64. Túto
povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov, o počte
ktorých podal samostatný ročný výkaz.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie krajského súdu
za dostatočne doložené vykonaným dokazovaním a právne názory v ňom uvedené za
zodpovedajúce zákonu.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
podriadeného správneho orgánu zrušil, odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil
ako vecne správny.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, a úspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal, lebo ich náhradu nežiadal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009 JUDr. Elena Závadská, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová