Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/47/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci žalobcu Ústav na výkon trestu odňatia slobody,, V. proti

žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska ul. č. 8,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2007/50934/16158/OISS

z 31.decembra 2007 o zvýšenom odvode za neplnenie povinného podielu zamestnávania

občanov so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. februára 2008, č. k.

36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. februára

2008, č. k. - 36, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. februára 2008, č. k. - 36, zrušil

rozhodnutie z 31. októbra 2007 číslo AA/2007/50934/16158/OISS, ktorým žalovaný

potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre z 5. septembra 2007

číslo 2007/30832 a zamietol odvolanie žalobcu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie

z dôvodov podľa , o povinnosti žalobcu zaplatiť odvod

vo výške 91 200 Sk za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov

so zdravotným postihnutím podľa , o službách

zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“)

za rok 2006. Krajský súd dospel k záveru, že je rozhodnutie žalovaného nezodpovedá

zákonu, lebo žalobcu nemožno podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti považovať za

zamestnávateľa príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, a to

bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon

o štátnej službe, alebo občianskych zamestnancov.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný

a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, lebo

jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Poukázal na skutočnosť, že krajský súd vec

nesprávne právne posúdil, lebo policajti sú zamestnancami žalobcu v pracovnom alebo

obdobnom pracovnom vzťahu, a preto žalobca má povinnosť vo vzťahu k počtu

policajtov zamestnávať príslušný počet občanov s ťažkým zdravotným postihnutím

podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.

Žalobca žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa § 10, § 246c a § 250ja

) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o zamestnanosti“) zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba,

ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky,

alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva

fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o zamestnanosti zamestnancom na účely tohto zákona je

fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand

v dennej forme doktorandského štúdia.

Za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti

pre právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy

vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom

sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona zamestnávateľ je povinný

zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a); ak

zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie

vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý

predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Podľa a o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného

bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

a príslušníkov Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

službe príslušníkov“), policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona

považovaní okrem iných aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie

písomne požiada, a je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon

funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne

spôsobilý na výkon služby.

Zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na

základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné

lekárstvo v pôsobnosti ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový

lekár podľa § 222.

Z uvedených ustanovení zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ,

ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov má určité povinnosti v súvislosti so zamestnaním

zdravotne postihnutých občanov, pričom pre potreby tohto zákona § 3 a § 4 definuje pojem

„zamestnávateľ“ a „zamestnanec“.

Posúdenie pojmu zamestnanec a zamestnávateľ práve pre potreby zákona

o zamestnanosti žalovaný vo svojom rozhodnutí nevykonal v súlade so zákonom. Nesprávne

považoval všetky fyzické osoby v služobnom aj pracovnom pomere u žalovaného

automaticky za „zamestnancov“ podľa § 4 ods. 2, pričom je zrejmé, že služba v policajnom

zbore nepatrí medzi činnosti, ktoré môžu byť obsadzované prostredníctvom sprostredkovania

zamestnania podľa tohto zákona, lebo policajtom, podľa zákona o štátnej službe príslušníkov,

môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne

požiada, a okrem iných predpokladov je aj zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon

služby.

Odvolací súd považuje za správny právny názor krajského súdu, vyslovený

v napadnutom rozsudku, podľa ktorého žalobcu nemožno považovať za zamestnávateľa bez

ohľadu na skutočnosť, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej

službe, alebo občianskych zamestnancov. V danom prípade policajta nemožno považovať za

zamestnanca pre účely zákona o službách zamestnanosti, pretože z povahy ním vykonávanej

činnosti vyplýva, že funkcia policajta nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom

sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona a tiež že žalobca vo vzťahu

k policajtom nie je zamestnávateľom podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti,

pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

ale sú to zamestnanci štátu a žalovaný len plní úlohy zamestnávateľa, a preto nemá povinnosť

vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím

podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti a ani riešiť nemožnosť

zamestnávania zdravotne postihnutých osôb náhradným plnením podľa § 64. Túto

povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov, o počte

ktorých podal samostatný ročný výkaz.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie krajského súdu

za dostatočne doložené vykonaným dokazovaním a právne názory v ňom uvedené za

zodpovedajúce zákonu.

Z dôvodu, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu

podriadeného správneho orgánu zrušil, odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil

ako vecne správny.

O trovách konania rozhodol súd podľa , a úspešnému žalobcovi ich

náhradu nepriznal, lebo ich náhradu nežiadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009 JUDr. Elena Závadská, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová