Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/249/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Baricovej a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci

navrhovateľky M. bytom v K, D., zastúpenej JUDr. I., advokátom, so sídlom v K, V. proti

odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu R. so sídlom v R., Š X., za účasti: 1. M.

bytom v R. a 2. M., bytom v P. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.

2006/00044 zo dňa 14. septembra 2006, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č. k. -39 zo dňa 29. januára 2008 v spojení s opravným

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -59 zo dňa 28. augusta 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.

k. -39 zo dňa 29. januára 2008 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Košiciach č. k. -59 zo dňa 28. augusta 2008 p o t v r d z u j e .

Štát je povinný zaplatiť advokátovi JUDr. I. so sídlom v K V. trovy právneho

zastúpenia vo výške 60,44 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu

č. 2006/00044 zo dňa 14. septembra 2006, ktorým rozhodol, že:

1. navrhovateľka a zúčastnené osoby 1. a 2. (ďalej len „oprávnené osoby“) spĺňajú

podmienky uvedené v o navrátení vlastníctva k

pozemkom a o zmene a doplnení Z.

z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „reštitučný zákon“),

2. oprávneným osobám nemožno navrátiť vlastníctvo k vyvlastnenej časti pozemku,

ktorý je zapísaný v katastrálnom území R. podľa stavu v PK: v pozemnoknižnej vložke č. X.,

parcela č. X., o výmere 1 681 m², roľa; podľa stavu v KN: na liste vlastníctva č. X, parcela C-

KN č. X. a č. X., zastavaná plocha, o výmere 2 020 m² v podiele ¼-iny, lebo v konaní bola

preukázaná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona,

3. oprávneným osobám sa priznáva právo na náhradu za časť pozemku, uvedeného

v bode 2., a to po 1/3-ine, z dôvodu, že časť pozemku bola po prechode na štát zastavaná,

4. oprávneným osobám sa za vyvlastnený pozemok, ktorý je uvedený vo výroku tohto

rozhodnutia, prevedie do vlastníctva i pozemok vo vlastníctve štátu alebo sa im poskytne

finančná náhrada podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona.

Krajský súd zároveň uložil štátu povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške

4.753,--Sk advokátovi JUDr. J., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m/ a § 6

ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona a na predložený spis správneho orgánu, z ktorého

vyplynulo, že časť pozemnoknižnej parcely č. 1903, ktorá bola vyvlastnená bez vyplatenia

náhrady, je v súčasnosti zastavaná a je vo vlastníctve fyzických osôb, čo zakladá zákonnú

prekážku navrátenia vlastníctva, preto nebolo možné žiadosti oprávnených osôb na navrátenie

vlastníctva ani podľa jeho názoru vyhovieť. Námietku navrhovateľky, že odporca rozhodol na

základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, považoval krajský súd za neopodstatnenú,

pretože odporca v správnom konaní zadovážil všetky listinné dôkazy potrebné na zistenie

skutočného stavu veci. K námietke navrhovateľky, že vyvlastňovacie konanie bolo

nezákonné, krajský súd uviedol, že správny orgán a súd v reštitučnom konaní skúma

zákonnosť vyvlastnenia z hľadiska vyplatenia náhrady a zisťuje, či nehnuteľnosť slúži účelu,

na ktorý bola vyvlastnená a či vlastníci vyvlastnených nehnuteľností boli účastníkmi konania.

Uviedol, že v preskúmavanom prípade bolo odporcom zistené, že právnej predchodkyni

navrhovateľky nebola za vyvlastnené nehnuteľnosti vyplatená náhrada, preto bol daný

reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Krajský súd konštatoval,

že z iných hľadísk zákonnosť právoplatných vyvlastňovacích rozhodnutí v reštitučnom konaní

nie je možné posudzovať. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2

(ďalej len „“) potvrdil. Ustanovenému advokátovi

priznal právo na náhradu trov vo výške 4.753,--Sk pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 1.371,--Sk s paušálnou náhradou 2-krát po 178,--Sk

a za 1 úkon právnej služby vo výške 1.465,--Sk s paušálnou náhradou vo výške 190,--Sk

s tým, že náhrada trov právneho zastúpenia sa vyplatí z prostriedkov štátu na adresu advokáta

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením č. k. -59 zo dňa 28. augusta 2008 krajský súd opravil výrok

napadnutého rozsudku v časti povinnosti štátu zaplatiť trovy právneho zastúpenia tak, že

správne krstné meno právneho zástupcu navrhovateľky má byť JUDr. I., namiesto vo výroku

rozsudku nesprávne uvedeného mena JUDr. J.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote navrhovateľka a osobitne

aj jej právny zástupca ustanovený súdom odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V odvolaní, ktoré podala sama navrhovateľka, namietala, že na pojednávanie na

krajskom súde nebola predvolaná, i keď je účastníčkou konania, má právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, je svojprávna a spôsobilá brať na seba práva aj povinnosti.

Ďalej namietala, že krajský súd nevykonal ani jeden úkon za účelom zistenia skutkového

stavu a uspokojil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil odporca, sám nevykonal žiadne

dokazovanie vo veci samej a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň prehlásila, že zbavuje

právneho zástupcu JUDr. I. povinnosti zastupovať ju v predmetnom konaní v celom rozsahu,

že žiadneho iného zástupcu nežiada a že sa v konaní bude zastupovať sama.

Právny zástupca navrhovateľky v odvolaní podanom v jej mene namietal, že

prvostupňový súd procesne pochybil, keď nedoručil navrhovateľke predvolanie na

pojednávanie. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 29. januára 2008 požiadal o jeho

odročenie z dôvodu práceneschopnosti navrhovateľky, ktorá trvala na osobnej účasti na

pojednávaní, avšak prvostupňový súd túto jeho žiadosť neakceptoval, čím podľa mienky

navrhovateľky jej odňal možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie odvolania

podľa v spojení s .

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že správny orgán pred

rozhodnutím zadovážil všetky listinné dôkazy na zistenie skutočného stavu veci, oprávnená

osoba v prípade, že by mala iné listinné dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na samotné

rozhodnutie, mala možnosť predložiť ich už v konaní ako aj pri podávaní opravného

prostriedku alebo na ústnom pojednávaní, ktoré nariadil správny orgán.

Účastníčka v 1. rade sa k odvolaniam nevyjadrila, účastník v 2. rade

s odvolaniami vyslovil súhlas.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok spolu s opravným uznesením, preskúmal aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( s použitím

veta prvá ), prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa

ods. 2 vety druhej a dospel k záveru, že odvolaniam nemožno priznať úspech.

Odvolací súd odvolania prejednal a rozhodol o nich v neprítomnosti účastníkov podľa

v spojení s a s použitím , nakoľko

účastníci konania nevyužili svoje právo byť osobne prítomní na ústnom odvolacom

pojednávaní ani právo osobne sa vyjadriť a na odvolacie pojednávanie nariadené na deň 26.

augusta 2009 sa nedostavili, hoci boli naň riadne a včas predvolaní; svoju neúčasť ani

neospravedlnili.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou navrhovateľky ohľadne odňatia

možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu, keď nebola na pojednávanie pred

súdom prvého stupňa predvolaná a súd prvého stupňa napriek tomu vec prejednal a rozhodol

v jej neprítomnosti.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že krajský súd uznesením č. k. 2Sp/15/2006-

11 zo dňa 12. septembra 2007 ustanovil navrhovateľke na jej žiadosť na zastupovanie

v predmetnom konaní právneho zástupcu JUDr. I. v zmysle ustanovenia v spojení

s veta prvá . Ustanovenému zástupcovi doručoval i písomné predvolanie

na pojednávanie nariadené na deň 29. januára 2009, na ktorom bol vyhlásený napadnutý

rozsudok. Rozsudok bol rovnako doručovaný ustanovenému advokátovi.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podľa vety prvej ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku

spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti (t.j. piatej časti nazvanej „správne súdnictvo“), sa použijú primerane

ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho

poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

Podľa , ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca

na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony. Ak

bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník

udelil plnomocenstvo.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že ak súd ustanovil účastníkovi zástupcu pre

celé konanie, ktorý má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé

konanie, doručujú sa všetky súdne písomnosti týkajúce sa tejto veci zásadne iba do rúk tohto

zástupcu. Doručovanie priamo účastníkovi by bolo v rozpore s ustanovením

a písomnosť by nebola riadne doručená. Nielen zástupcovi, ale aj samotnému zastúpenému

účastníkovi sa doručuje vtedy, keď súd považuje za potrebné vypočuť ho osobne alebo ak má

v konaní sám osobne niečo vykonať. O takýto prípad v prejednávanej veci však podľa názoru

odvolacieho súdu nešlo.

Zákonná úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti , kde

v ustanovení , na primerané použitie ktorého odkazuje , je

uvedené, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak

správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci

vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.

1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný

skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení

správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať

dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Podľa vety druhej súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia (ustanovenie platí primerane (§

250l ods. 2 ).

Prihliadnuc na obsah predloženého spisu včítane pripojeného administratívneho spisu

ako aj na citované zákonné ustanovenia v danom prípade krajský súd nepochybil, pokiaľ

vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu a dôkazy vykonané správnym orgánom

sám už neopakoval a ani nenariadil vykonať ďalšie dôkazy. Krajský súd preto postupoval

procesne správne, keď doručil predvolanie na pojednávanie iba ustanovenému zástupcovi

navrhovateľky s ohľadom na okolnosť, že nepovažoval za potrebné navrhovateľku v konaní

pred súdom osobne vypočuť.

S ohľadom na uvedené dôvody považuje odvolací súd postup krajského súdu za

zákonný, v súlade s vety prvej a so zásadami platnými v konaní podľa piatej

časti upravujúcej správne súdnictvo a rovnako aj s účelom správneho súdnictva, ktorým

je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Podľa názoru odvolacieho súdu

nebola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom, pretože toto právo uplatnila

účasťou na pojednávaní jej ustanoveného právneho zástupcu. Preto námietky navrhovateľky

na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku nemali vplyv.

Pokiaľ navrhovateľka vo svojom odvolaní prehlásila, že zbavuje právneho zástupcu

JUDr. I. povinnosti zastupovať ju v predmetnom konaní v celom rozsahu, k tomuto jej úkonu

nebolo možné prihliadnuť, pretože nemohol vyvolať navrhovateľkou požadované právne

účinky. Na žiadosť navrhovateľky rozhodol podľa o ustanovení právneho

zástupcu krajský súd uznesením, ktoré môže v zmysle zrušiť iba súd, ak

na strane advokáta existujú dôvody nezlučiteľné s jeho ustanovením. Zákon nepripúšťa

pozbavenie zastupovania ustanoveného zástupcu účastníkom.

Na všeobecnú námietku navrhovateľky v jej odvolaní, že krajský súd nevykonal ani

jeden úkon za účelom zistenia skutkového stavu a uspokojil sa s listinnými dôkazmi, ktoré

predložil odporca, sám nevykonal žiadne dokazovanie vo veci samej a vec nesprávne právne

posúdil, odvolací súd taktiež nemohol prihliadnuť, pretože navrhovateľka nešpecifikovala,

v akom rozsahu nebol zistený skutkový stav, ktoré skutočnosti neboli zistené a preukázané,

nenavrhla vykonanie ďalších konkrétnych dôkazov a rovnako ani nekonkretizovala, ktorý

predpis krajský súd nesprávne použil a ktorý mal použiť správne alebo ktorý predpis

nesprávne vyložil. I na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zopakovať, že

v prejednávanom prípade krajský súd vychádzal z náležitých skutkových zistení správneho

orgánu a dôkazy už vykonané správnym orgánom opätovne nevykonával a ani nevykonal

dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Tento postup krajského súdu bol v súlade

s vyššie citovanými ustanoveniami vety druhej a

v spojení s .

o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov

reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými

reštitučnými zákonmi (aj v platnom znení,

Zb. v znení noviel - § 37 až § 39) zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k

presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov

straty majetku.

Navrhovateľka a účastníci v 1. a 2. rade ako oprávnené osoby uplatnili nárok na

navrátenie vlastníctva k vyvlastnenej časti pozemku, ktorý je zapísaný v katastrálnom území

R. podľa stavu v PK: v pozemnoknižnej vložke č. X., parcela č. X., o výmere 1 681 m², roľa,

a podľa stavu v KN: na liste vlastníctva č. X., parcela č. C-KN X. a č. X., zastavaná plocha, o

výmere 2 020 m², v podiele ¼-iny, podľa § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona, podľa

ktorého oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na

inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho

častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu

alebo inej právnickej osoby zastavaný.

V konaní pred správnym orgánom bolo dostatočne preukázané, že oprávneným

osobám, hoci splnili zákonnú podmienku uvedenú v § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona,

nemožno navrátiť vlastníctvo, lebo bola preukázaná prekážka uvedená v citovanom

zákonnom ustanovení § 6 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, a preto im bolo priznané právo

na náhradu za časť pozemku, uvedeného v bode 2 tohto rozhodnutia odporcu, a to po 1/3-ine

z podielu pôvodnej vlastníčky z dôvodu, že časť pozemku bola po prechode na štát zastavaná,

pričom oprávneným osobám sa za vyvlastnený pozemok, ktorý je uvedený vo výroku

rozhodnutia odporcu, prevedie do vlastníctva pozemok vo vlastníctve štátu alebo sa im

poskytne finančná náhrada podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona.

Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s námietkami navrhovateľky uvedenými

v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu a navrhovateľka ani v odvolaní neuviedla

žiadne skutočnosti ani nenavrhla vykonať dôkazy, ktoré by zhora uvedené preukázané

skutočnosti vyvracali. Iba všeobecné poukazovanie na to, že „krajský súd nevykonal ani jeden

úkon za účelom zistenia skutkového stavu a uspokojil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil

odporca, sám nevykonal žiadne dokazovanie vo veci samej a vec nesprávne právne posúdil“,

nemožno považovať za postačujúce pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie mu

veci na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené

vyššie považoval námietky navrhovateľky v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za

nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý

rozsudok podľa v spojení s veta druhá ako vecne

správny potvrdil, súc viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( v

spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a v spojení s veta prvá a §

250l ods. 2 tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, pretože nebola v tomto konaní

úspešná a odporcovi a ďalším účastníkom preto, že im z dôvodu neúspešného odvolania

navrhovateľky žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnili.

Ustanovenému zástupcovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 60,44 euro, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby

(podanie odvolania zo dňa 18. marca 2008) vo výške 53,49 euro (§ 11 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/204 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a z paušálnej

náhrady vo výške 6,95 euro (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Náhrada trov sa vyplatí

z prostriedkov štátu na adresu advokáta JUDr. I. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. augusta 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth