Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/179/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., bytom B, A., proti

žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-781/PK-2008 z 9. septembra 2008,

na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -32 z 20.

marca 2009 v spojení s opravným uznesením z 28. apríla 2009 č. k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.

k. -32 z 20. marca 2009 v spojení s opravným uznesením z 28. apríla 2009 č. k.

-38 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Tatiana Hanečková nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením č. k. -32 z 20. marca 2009 Krajský súd v

Bratislave podľa (ďalej len „OSP“) zastavil

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-781/PK-2008 z 9.

septembra 2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č.

3 z 15. mája 2008 o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na ustanovenie , keďže žalobca na

výzvu súdu, aby pod následkom zastavenia konania predložil plnú moc pre právneho

zástupcu, reagoval tým, že založil do spisu plnomocenstvo „advokátovi (určenom Krajským

súdom v Bratislave)“ a plnomocenstvo udelené Ing. Mgr. M., bytom B, A., avšak

o ustanovenie právneho zástupcu nepožiadal. Takto podľa názoru krajského súdu nebola

odstránená jedna z prekážok konania, pričom žalobca bol o následku zastavenia konania

poučený.

O náhrade trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania ( a / ).

Žalobca podal proti tomuto uzneseniu včas odvolanie namietajúc, že súd v tomto

rozhodnutí nesprávne uvádza, že 21.11.2008 dal plnomocenstvo Ing. Mgr. M. popri

udelenom plnomocenstve advokátovi, pretože on plnomocenstvo udelil v prvom rade

advokátovi a nie Ing. Mgr. M.

Poznamenal, že so zreteľom na to, že na plateného advokáta nemá disponibilné

finančné prostriedky (spláca viaceré pôžičky, pričom z dôvodu disciplinárneho opatrenia má

ešte aj znížený služobný plat o 15 %), v uvedenom „Plnomocenstve advokátovi na

zastupovanie žalobcu pri súdnom pojednávaní“- príl. č. 1 preto uviedol, aby mu advokáta

určil Krajský súd v Bratislave (čo je uvedené v zátvorke prvej vety tohto „Plnomocenstva...“,

teda, tak, ako je to konštatované aj v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave a to

na str. l v poslednom odseku v 6-tom riadku zdola).

Zároveň žalobca v odvolaní poukázal na nesprávne uvedený dátum vydania uznesenia

krajského súdu – 20.3.2008, ktorú nesprávnosť krajský súd podľa odstránil

vydaním opravného uznesenia z 28. apríla 2009 č. k. -38 podľa .

V ďalšej časti odvolania sa žalobca vyjadruje k žalobou napadnutému rozhodnutiu

správneho orgánu.

Podaním nazvaným „Odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (č. k.: 4S

136/2008 zo dňa 20.03.2008), resp. jeho opravnému uzneseniu (č. k.: -38 zo dňa

28.04.2009)“ žalobca ďalej namietal, že predsedníčka senátu krajského súdu JUDr. Tatiana

Hanečková obišla jeho požiadavku – preskúmať podstatu veci, t.j. predložené preukázané

dôkazy žalobcu a že rozhodla o zastavení súdneho konania vo veci len na základe údajného

nedodržania formálnej požiadavky, t.j. že podľa nej „žalobca nepožiadal o ustanovenie

právneho zástupcu do konania súdom“, čo nie je pravda. Takýmto konaním predsedníčka

senátu konala v rozpore s ustanovením v , keďže na

základe jej laxného prístupu k požiadavke žalobcu mu bolo zmarené právo na súdnu ochranu

a nečinnosťou predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave vo veci požiadavky žalobcu

na preskúmanie jeho dôkazov o nezákonnom postupe vyššie uvedených orgánov štátnej

správy (t.j. riaditeľa KR PZ v Bratislave) došlo aj k porušeniu Listiny ľudských práv a slobôd.

„Dal do pozornosti“, že s predmetným rozhodnutím predsedníčky senátu krajského súdu sa

nezmieri a zároveň žiadal, aby Krajský súd v Bratislave konaním vo veci č. k.

poveril iného sudcu, pretože uvedená predsedníčka senátu sa svojím laxným prístupom k

riešeniu požiadavky žalobcu prejavila nedôveryhodne.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

JUDr. Tatiana Hanečková sa k námietke zaujatosti písomne vyjadrila tak, že jej nie sú

známe žiadne okolnosti pomerom k veci, k účastníkom, k ich zástupcom, ktoré by ju

vylučovali z konania. Uviedla, že pokiaľ si pamätá, konanie bolo zastavené podľa § 250d

pre vadu nedostatku právneho zastúpenia žalobcu advokátom, kde to zákon vyžaduje

podľa napriek výzve súdu, z čoho vyplýva, že ani nedošlo ku konaniu vo veci

samej. Poukázala na to, že napádaný je postup sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktoré

okolnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle .

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( veta prvá , )

prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa 250ja ods. 2 v spojení s

ods. 1 veta prvá a a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba

priznať úspech, a to z dôvodu závažného procesného pochybenia prvostupňového súdu

majúceho vplyv na správnosť jeho rozhodnutia.

Podľa piatej časti v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244

ods. 1 a nasl. ).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v

ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu; pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom

postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 1, 2

); predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v

odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa

stalo právoplatným ( ).

Podľa veta pred bodkočiarkou žalobca musí byť zastúpený advokátom

pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho na

súde koná.

Obligatórne právne zastúpenie sa nevyžaduje iba vo veciach, v ktorých je daná vecná

príslušnosť okresného súdu (v niektorých volebných veciach a vo veciach, kde to ustanovuje

osobitný zákon – napr. o združovaní občanov v znení neskorších

predpisov). Tiež právne zastúpenie nie je nutné, ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadateľov o

priznanie postavenia utečenca ( veta za bodkočiarkou ).

Osobitná podmienka konania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych

orgánov (druhá hlava piatej časti ) vyplývajúca z ustanovenia znamená, že

žalobca musí byť v konaní podľa druhej hlavy piatej časti (okrem konaní uvedených v §

250a vete za bodkočiarkou ) zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie

buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Nedostatok tejto

podmienky je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a

plnomocenstvo pripojí k žalobe, prípadne ho súdu zašle dodatočne. Pokiaľ však žalobca v

tomto smere zostane nečinný, a to napriek poučeniu zo strany súdu na možné následky tejto

nečinnosti, konanie sa zastaví ( ).

Podľa (v danom prípade v spojení s veta prvá )

účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,

ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov

advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka

poučí.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladmi na ustanovenie zástupcu z

radov advokátov sú:

- žiadosť účastníka konania,

- účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia

súdu podľa § 138 ods. 1, t.j. či také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka a

(kumulatívne) či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva;

nie je rozhodujúce, že také rozhodnutie súd nevydal, pretože oň účastník nepožiadal,

- potreba ochrany záujmov účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom konania, bez

ohľadu na to, či ide o spor alebo inú právnu vec alebo verejné súdnictvo; táto potreba sa

môže posudzovať len individuálne a spravidla bude súvisieť so skutkovou a

právnou zložitosťou veci,

- účastník musí byť o možnosti žiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov poučený;

poučenie má miesto vtedy, ak sudca dôjde k záveru, že takáto pomoc je pre účastníka

nevyhnutná a bez nej by sa sťažilo uplatnenie základného práva na súdnu ochranu účastníka,

- advokát musí s takýmto ustanovením súhlasiť.

Zmyslom ustanovenia zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania, včítane

osobitnej poučovacej povinnosti, je plniť pozitívny záväzok štátu voči osobám (čl. 47 ods. 2

) na právnu pomoc v konaní pred súdom. Preto súd pri

posudzovaní splnenia podmienok ustanovenia musí zohľadniť aj

okolnosť, či takáto pomoc je pre účastníka nevyhnutná a bez nej by sa sťažilo uplatnenie

základného práva na súdnu ochranu účastníka.

Keďže žalobca na výzvu súdu zo dňa 5.11.2008 (č.l. 17) odpovedal tak, že „dokladám

do súdneho spisu plnomocenstvo advokátovi (určenom Krajským súdom v Bratislave) na

zastupovanie žalobcu v súdnom konaní zn. -18“ a zároveň oznamuje, že

„zastupovaním žalobcu v predmetnom konaní splnomocňujem aj Ing. Mgr. M.“,

ktoré pripojil v prílohe, mal ho krajský súd nesporne náležite poučiť v zmysle v

spojení s veta prvá o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov a ako aj o povinnosti preukázať, že spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov.

Ak tak krajský súd neurobil, jeho rozhodnutie o zastavení konania pre nedoloženie

splnomocnenia udeleného advokátovi treba považovať za predčasné, nakoľko takýmto

rozhodnutím by mohla byť navrhovateľovi odňatá možnosť domáhať sa na súde ochrany

svojich práv v zmysle .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie podľa § 250ja ods. 3

veta druhá a ods. l , písm. f/ zrušil a podľa v spojení s §

250ja ods. 3 veta druhá vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd považuje ešte za potrebné dať do pozornosti žalobcu, že v zmysle § 6

a v spojení s veta prvá je jeho povinnosťou súdu

poskytnúť náležitú súčinnosť a prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania okrem iného aj

tým, že bude dbať pokynov súdu.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave

JUDr. Tatiany Hanečkovej, podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Žalobca v námietke voči predsedníčke senátu JUDr. Tatiane Hanečkovej neuviedol

žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o jej pomere k veci, účastníkom alebo k ich

zástupcom, a teda k záveru o jej zaujatosti. Námietka zaujatosti nie je dostatočne konkrétna, je

založená iba na nespokojnosti žalobcu so zastavením konania a nie sú v nej uvedené nijaké

právne relevantné dôvody, pre ktoré by predsedníčka senátu JUDr. Tatiana Hanečková mala

byť z konania a rozhodovania danej veci vylúčená. Žalobcom namietaný „laxný prístup“

predsedníčky senátu a z neho zrejme vyplývajúci subjektívny pocit nedôvery voči nej nie je

v zmysle a dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania

veci.

Najvyšší súd preto rozhodol, že JUDr. Tatiana Hanečková nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok..

V Bratislave, dňa 26. augusta 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth