Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
865/376604.ca27bf.pdf
PDF · 155.97 KB
No categories available
6Sžo/209/2008
Najvyšší súd 6Sžo/209/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Baricovej a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Marianny Reiffovej
v právnej veci navrhovateľa J. bytom K., zastúpeného JUDr. B., advokátom, so sídlom K.,
proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Nových Zámkoch, so sídlom
Svätoplukova 1, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ObPÚ-109-
07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave č. k. 32Sp/66/2007 - 28 zo dňa 18. júna 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
32Sp/66/2007 - 28 zo dňa 18. júna 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu č.
ObPÚ-109-07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 346,60
eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. v T. a. s. B., č. X., VS:X., do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. ObPÚ-109-
07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007, ktorým rozhodol, že:
1. navrhovateľ nespĺňa ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 229/1991 Zb.“ alebo „zákon o pôde“) a jeho nárok nespĺňa žiadne ustanovenie § 6
tohto zákona,
2. navrhovateľovi sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území T. zapísanej v bývalej pozemkovej knihe vo vložke č. 906, parcelné č.
X., roľa, výmera 5 771 m², odňatá výmera 907 m², v katastri nehnuteľností zapísaná ako
parcela č. X.,
3. nepriznaním vlastníckeho práva nemá navrhovateľ nárok na náhradu.
V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že zo spisového materiálu
odporcu zistil, že časť nehnuteľnosti parcelné č. X. zapísanej v pozemkovej knihe pre
katastrálne územie T. vo vložke č. X. o výmere 907 m², novooznačená parcela č. X. a č. X.
podľa geometrického plánu č. 53.885/59, vlastnícky patriaca navrhovateľovi v celosti prešla
dňom právoplatnosti rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante
č. Fin: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 do vlastníctva československého štátu, do správy C.
J, D., n.p. B., závod D. S., za náhradu 363,80 Kčs, v zmysle § 4 ods. 3 vládneho nariadenia č.
15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami
socialistického sektora a § 9 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l. o
opatřeních týkajících se některých věcí užívaných organizacemi socialistického sektoru.
Z označeného rozhodnutia mal krajský súd za preukázané, že bolo doručované vdove A.
bytom B., Z., ktorá navrhovateľa v tomto konaní zastupovala, a že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. júla 1961. K námietke navrhovateľa, že v konaní o prechode
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na štát nebolo konané s navrhovateľom ako
s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale s jeho otcom, ktorý bol v tom čase už nebohý,
krajský súd poukázal na to, že táto otázka už bola vyriešená v konaní o určenie vlastníctva
vedenom na Okresnom súde v Šali pod sp. zn. 6C 60/03, ktorého rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 67/05 zo dňa 14. septembra 2005, tak, že
s navrhovateľom bolo konané a rozhodnutie bolo doručené jeho matke A. ako zástupkyni.
S týmto názorom sa stotožnil aj krajský súd, pričom zdôraznil, že jeho správnosť potvrdzuje
aj ďalšie rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante
č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961, kde bol účastníkom konania zrejme otec
navrhovateľa. Krajský súd konštatoval, že v prejednávanom prípade predmetná nehnuteľnosť
prešla do vlastníctva štátu na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., teda spôsobom,
ktorý sa v ustanovení § 6 zákona o pôde nenachádza, a preto navrhovateľ si mal uplatniť svoj
nárok podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd,
keďže tento zákon sa vyslovene vzťahoval na následky majetkových krívd spôsobených
fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným,
prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.. Krajský súd dospel
k záveru, že odporca vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, preukázal bez
akýchkoľvek pochybností, že vlastníctvo navrhovateľa v označenej časti pozemku o výmere
907 m² prešlo na štát podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., a preto pokiaľ odporca
rozhodol o nepriznaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, rozhodol podľa názoru
krajského súdu vecne správne, a preto preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil.
Navrhovateľovi náhradu trov konania krajský súd nepriznal, čo odôvodnil
neúspechom navrhovateľa v konaní s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods.
2 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
nové konanie a zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia. Nesúhlasil
s rozhodnutím odporcu ani s rozsudkom krajského súdu, pretože ich odôvodnenia nemajú
oporu v zákone. Poukázal na to, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na
základe dedičského rozhodnutia, avšak vychádzajúc z rozhodnutia Finančného odboru
Okresného národného výboru v Galante č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961 konanie
o odňatí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti sa viedlo proti jeho otcovi J. st., ktorý
zomrel v roku 1944, a nie voči nemu ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Uviedol, že v tom čase
bol na základnej vojenskej službe, a predmetné rozhodnutie nebolo jemu ani jeho matke,
ktorú ani nesplnomocnil na svoje zastupovanie, nikdy doručené. Z uvedených dôvodov
navrhovateľ namietal, že predmetné konanie bolo vedené proti nevlastníkovi nehnuteľnosti
a uskutočnilo sa nezákonným spôsobom. V tejto súvislosti po v rozsudku sp. zn. 3Cbo 96/99
zo dňa 25. februára 1999, podľa ktorého na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania
a rozhodnutia (správny orgán konal s niekým iným než s vlastníkom vyvlastňovanej
nehnuteľnosti) nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na organizáciu, v prospech ktorej bola
nehnuteľnosť vyvlastnená, a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol
dobromyseľný. Navrhovateľ uviedol, že mu nie je známe, na základe akých skutočností mali
Okresný súd v Šali v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 60/03 a Krajský súd v Trnave v konaní
vedenom pod sp. zn. 10Co 67/05 preukázané, že Okresný národný výbor v Galante konal
s vlastníkom J. ml., nakoľko v Oblastnom archíve v Šali sa nenachádzajú žiadne listiny
týkajúce sa prechodu vlastníckeho práva na štát v konaní č. Fin.: 3/551/1961, neexistuje
doručenka a ani iný preukázateľný dôkaz, o ktorý uvedené súdy mohli oprieť svoje
rozhodnutie; naopak, existuje rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru
v Galante č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961 týkajúce sa nehnuteľnosti zapísanej vo
vložke č. X., parcelné č. X., ktorým bolo odňaté vlastnícke právo o výmere 874 m² na
novooznačenú parcelu č. X. - X., na základe ktorého sa konalo s účastníkmi J. a manželka A..
Navrhovateľ považoval za nelogické, aby v konaní pod č. Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája
1961 sa konalo s J. ml. a v konaní pod č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961 s J. st. a jeho
manželkou, naopak, z uvedeného je zrejmé, že v oboch prípadoch sa konalo s tým istým
vlastníkom – nebohým J. st.. S poukazom na názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu
v Šali sp. zn. 6C 60/03 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 67/05 zo
dňa 14. septembra 2005, podľa ktorého sa stal štát vlastníkom spornej nehnuteľnosti
uplynutím vydržacej doby na základe vydržania ku dňu 1. januára 1992, pokiaľ sa ním už
nestal na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, mal navrhovateľ za to, že sa na neho v plnom
rozsahu vzťahujú ustanovenia § 4 a § 6 zákona o pôde, na základe čoho mu mala byť priznaná
náhrada buď vo forme náhradného pozemku alebo finančná náhrada. Podľa názoru
navrhovateľa je však vylúčené, aby v zmysle Občianskeho zákonníka mohlo vzniknúť
vlastnícke právo na základe vydržania, ako mylne uviedli Okresný súd v Šali a Krajský súd
v Trnave. Na základe uvedeného navrhovateľ tvrdil, že rozhodnutím uvedených súdov došlo k
odňatiu jeho vlastníckeho práva a rozhodnutím odporcu došlo k odňatiu jeho reštitučného
práva, nakoľko mu bolo vlastnícke právo jednoznačne odňaté bez náhrady, a preto spĺňa
podmienky na reštitučný nárok v zmysle zákona o pôde. Na odvolacom pojednávaní poukázal
aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co 59/2004-134 z 8. decembra 2004, kde
v konaní Okresného súdu Šaľa sp. zn. 4C 125/00 bolo rozhodnuté o veci s tým istým
skutkovým a právnym základom iba voči inému žalobcovi tak, že mu vlastníctvo bolo
priznané, zatiaľ čo voči navrhovateľovi bola tou istou sudkyňou žaloba zamietnutá.
Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu sa písomne nevyjadril a odvolacieho
pojednávania sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP na pojednávaní nariadenom podľa § 250ja
ods. 2 vety druhej OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP v neprítomnosti odporcu (§ 250g ods. 2
OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 211 ods. 2 OSP), oboznámil sa s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 5Co 59/2004-134 z 8. decembra 2004 a obsahom spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 5Cdo 107/08 a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné priznať úspech.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo vyššie označené a špecifikované
rozhodnutie odporcu č. ObPÚ-109-07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007, ktorým navrhovateľovi
nebol priznaný reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. a ktoré odporca odôvodnil tým,
že rozhodnutím Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č. Fin.:
3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júla 1961, nedošlo
k vyvlastneniu, ale k odňatiu vlastníckeho práva v zmysle § 4 ods. 3 vládneho nariadenia č.
15/1959 Zb. a § 9 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l., pričom nehnuteľnosť
prešla do vlastníctva štátu, do správy národného podniku C. J. D., B., závod D. Š., a
vlastníkovi bola určená náhrada za odňaté vlastnícke právo vo výške 363,80 Kčs. Podľa
názoru odporcu navrhovateľom uplatnený nárok nespĺňa ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n/
zákona o pôde, nakoľko sa nejedná o vyvlastňovacie rozhodnutie, a taktiež nespĺňa žiadne
ustanovenie § 6 tohto zákona, nakoľko zákon o pôde nepojednáva o tomto spôsobe prechodu
nehnuteľnosti do vlastníctva štátu, a preto nebolo na správnom orgáne preukázané, že
navrhovateľ osvedčil právo na reštitučný nárok v intenciách zákona o pôde.
Reštitučné predpisy, medzi ktoré patrí aj zákon č. 229/1990 Zb., boli vydané s cieľom
zmierniť následky niektorých majetkových krívd a majú uľahčiť uplatnenie nárokov
oprávnených osôb.
Účelom zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení je zmiernenie následkov niektorých
majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych
vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri
výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné
mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci,
pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na
organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok držia, a to
v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb..
Najvyšší súd Slovenskej republiky k interpretácií zákona č. 229/1991 Zb. uvádza, že
v tomto prípade sa jedná o jeden z reštitučných zákonov, ktorými sa demokratická spoločnosť
snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich
v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho
orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so
zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má
byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom
všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku
ktorým došlo v rozhodnom období. Ak teda zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie
všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých, nemožno
potom pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov bol natoľko dogmatický a ústavne
nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové.
Zmiernenie následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva predovšetkým
vo vydaní veci, ktorá bola oprávnenej osobe odňatá (§ 6 zákona č. 229/1991 Zb.). Jednou z
podmienok pre uplatnenie práva podľa tohto zákona je jeho uplatnenie oprávnenou osobou do
31. decembra 1992 (§ 13 ods. 1 veta prvá cit. zákona). Nárok uplatní oprávnená osoba na
pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti (§ 9 ods. 1 veta
prvá cit. zákona).
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ svojím podaním
zo dňa 28. decembra 1992 požiadal pozemkový úrad v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.
o pridelenie náhradnej pôdy namiesto pôdy, ktorá mu bola odňatá štátom bez náhrady pre š. p.
D. Š. Počas správneho konania navrhovateľ upresnil, že k prechodu nehnuteľnosti do
vlastníctva štátu došlo na základe vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, teda spôsobom, ktorý
predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde. Po zistení, že v právnej veci
určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti prebieha na Okresnom súde v Šali pod
sp. zn. 5C 64/00 spor medzi spoločnosťou D., a. s. Š., správny orgán rozhodnutím č.
AVII/2001/00987-008093-Bal-Práv.3272/92 zo dňa 13. novembra 2001 konanie podľa § 29
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) prerušil až do právoplatného
rozhodnutia súdneho sporu. Ďalej bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu v Šali č. k. 6C
60/03 – 156 zo dňa 8. novembra 2004 bol zamietnutý návrh J., ktorým sa domáhal určenia
výlučného vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Tento návrh navrhovateľa bol pôvodne
protinávrhom v konaní pred Okresným súdom v Galante pod sp. zn. 11C 47/00, bol vylúčený
na samostatné konanie a postúpený Okresnému súdu v Šali, kde bol pôvodne vedený pod sp.
zn. 5C 64/00. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo zistenie okresného súdu, že vlastníkom
nehnuteľnosti sa stal štát na základe vydržania dňom 1. januára 1992. Uvedený rozsudok
Okresného súdu v Šali bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako vecne
správny. V administratívnom spise je tiež založená kópia Výťahu zo zápisnice o prejednaní
pozostalosti č. poz. 284/1944, č. D. Pk 1493/44 z 20. júla 1944 po zomrelom J., podľa ktorej
bola do pozostalosti zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť a podľa ktorej je oprávneným
k dedeniu syn zomrelého maloletý J., spolu s uznesením Okresného súdu v Šali, ktorým
v mene maloletého schválil pozostalostnú zápisnicu a súčasne povolil v pozemkovej knihe
zápis vkladu vlastníckeho práva aj k predmetnej nehnuteľnosti v prospech J.
Odvolací súd sa v rozsahu odvolacej námietky navrhovateľa v prvom rade zaoberal
predbežnou otázkou medzi účastníkmi spornou, či predmetná nehnuteľnosť prešla do
vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru
v Galante č. Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 vydaného v zmysle § 4 ods. 3 vládneho
nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 9 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l.
Podľa názoru navrhovateľa je vyššie označené rozhodnutie nulitným aktom, lebo sa
nekonalo s ním ako s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a rozhodnutie mu nebolo ani
doručené, v dôsledku čoho nemohlo nadobudnúť právne účinky. S touto jeho námietkou sa
odporca a ani krajský súd dôsledne a presvedčivo nevysporiadali.
Uvedené rozhodnutie síce spĺňa všetky formálne náležitosti, vrátane doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak navrhovateľom namietaná otázka, voči komu bolo
vyššie uvedené rozhodnutie vydané, nebola nepochybným spôsobom v konaní pred správnym
orgánom a ani v súdnom preskúmavacom konaní podľa názoru odvolacieho súdu vyriešená.
Z obsahu rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č.
Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 vyplynulo, že ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá mala
prejsť dňom právoplatnosti do vlastníctva československého štátu, je uvedený J., bez ďalších
identifikačných údajov, ako dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, adresa bydliska.
Podľa rozdeľovníka bol o tomto rozhodnutí pod bodom 2. upovedomený: „J., T.., zast. vd. A.
M., B., Z“. Doručenka resp. jej kópia nebola k rozhodnutiu pripojená. Iba na základe týchto
údajov obsiahnutých v rozhodnutí nie je možné ani podľa názoru odvolacieho súdu dospieť
bez ďalšieho k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie bolo vydané voči navrhovateľovi
a účinne jemu doručené prostredníctvom matky navrhovateľa ako jeho zástupkyne, ako to
vyvodil krajský súd.
Tento záver krajského súdu spochybňuje i ďalšie rozhodnutie Finančného odboru
Okresného národného výboru v Galante č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961, teda
vydané pod nasledujúcim poradovým číslom, v ten istý deň, týkajúce sa odňatia inej časti
predmetnej nehnuteľnosti vlastnícky patriacej J. s manželkou, ktorým sa podľa
rozdeľovníka rozhodnutie aj doručovalo. V tomto rozhodnutí sa nesporne konalo so
zomrelým otcom navrhovateľa J., čo ostatne pripustil aj krajský súd.
Ďalšie pochybnosti o správnom právnom posúdení veci odporcom i Krajským súdom
v Trnave ohľadom účastníkov vyvlastňovacieho konania vzbudzuje rozhodnutie Okresného
súdu v Šali vo veci sp. zn. 4C 125/00 a Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 5Co 59/2004,
kde najmä krajský súd v rozsudku zo 14. novembra 2003 č. k. 5Co 59/2004-134 explicitne
konštatuje, „že pokiaľ príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastňovacie konanie
nekonal so všetkými vlastníkmi, s ktorými konať mal, pričom išlo i ideálne podielové
spoluvlastníctvo, nemohli nastať právne účinky vyvlastňovacieho konania, t. j. nedošlo
k prechodu vlastníctva na štát k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania“. Tento
právny názor je plne aplikovateľný aj na danú preskúmavanú vec.
Vychádzajúc z obsahu oboch rozhodnutí Okresného národného výboru v Galante v ich
vzájomnej súvislosti a nadväznosti, ako aj z tvrdení navrhovateľa o jeho neúčasti v konaní, i
s ohľadom na ním tvrdenú objektívnu nemožnosť prevzatia rozhodnutia Okresného
národného výboru v Galante v inkriminovanom období, kedy bol vo výkone vojenskej služby
(čo osvedčil dokladom pripojeným v administratívnom spise odporcu), a tiež s ohľadom na
absenciu doručenky o prevzatí tohto rozhodnutia a plnomocenstva na zastupovanie
navrhovateľa jeho matkou v konaní sa odvolaciemu súdu javí záver krajského súdu, že
rozhodnutie bolo vydané voči navrhovateľovi a doručované matke navrhovateľa ako jeho
zástupkyni ako predčasný. Pre posúdenie tejto otázky nepostačuje poukaz krajského súdu na
rozsudky súdov vo veci určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorých bola táto
otázka vyriešená.
V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky
prebieha pod sp. zn. 5Cdo 107/08 dovolacie konanie v právnej veci D. a. s. Š. c/a J. o určenie
vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prechodu na čsl. štát na základe vyššie
spomenutého rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č. Fin.:
3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961. V tomto dovolacom konaní bude dôležité aj pre predmetné
konanie vyriešenie prejudiciálnej otázky platnosti rozhodnutia č. Fin.: 3/551/1961.
S ohľadom na skutočnosť, že správnemu orgánu sa nepodarilo zadovážiť
administratívny spis týkajúci sa prechodu predmetnej nehnuteľnosti na štát, ktorý sa podľa
jeho zistení v archíve nenachádza, bude potrebné podrobným výsluchom navrhovateľa zistiť
všetky rozhodujúce okolnosti pre vyriešenie otázky, kto bol účastníkom konania Okresným
národným výborom v Galante č. Fin.: 3/550/1961, prípadne ho vyzvať, aby svoje tvrdenia
preukázal. Ďalej sa bude potrebné vysporiadať s otázkou doručenia predmetného rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že i podľa ustanovení vtedy platného
a účinného právneho predpisu o správnom konaní (Vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb.) sa
vyžadovalo doručenie rozhodnutia do vlastných rúk adresáta (§ 14 citovaného vládneho
nariadenia).
Bez zistenia a vyhodnotenia týchto okolností nebolo možné v správnom konaní
dospieť k nepochybnému záveru, že predmetná nehnuteľnosť prešla účinne do vlastníctva
štátu na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č.
Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 v zmysle § 4 ods. 3 vládneho nariadenia č. 15/1959
Zb. a § 9 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l.
Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s právnym názorom vysloveným v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia odporcu, s ktorým sa stotožnil i krajský súd, že navrátenie
nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., teda
spôsobom, ktorý je prezumpovaný v zákone č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov
niektorých majetkových krívd, možno riešiť iba podľa zákona č. 403/1990 Zb., keďže tento
zákon sa vyslovene vzťahoval na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a
súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne
hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa
niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, a je vylúčený postup podľa
zákona o pôde.
Zákon o pôde sa vzťahuje na nehnuteľnosti taxatívne vymenované v ustanovení § 1
ods. 1 tohto zákona (teda i pre rozhodovanie podľa § 9 ods. 4 zákona), považuje za majetok
uvedený v § 1 ods. 1 tohto zákona i majetok, ktorý bol v dobe odňatia vlastníckeho práva na
tieto účely využívaný.
Odporca nezistil ani v tomto smere spoľahlivo skutočný stav veci a svoje rozhodnutie
opieral o neúplné podklady.
Podľa § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je
správny orgán povinný zistiť presne a spoľahlivo skutočný stav veci a na jeho základe v
súlade so zákonom rozhodnúť (zásada materiálnej pravdy).
Týmito základnými zásadami správneho konania sa správny orgán v konaní
nespravoval.
Odporca neskúmal, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, je
nehnuteľnosťou uvedenou v § 1 ods. 1 zákona o pôde. Aj touto otázkou sa musí správny
orgán v ďalšom konaní zaoberať a všetky zistenia urobiť na základe dôkazov, ktoré musia
tvoriť obsah administratívneho spisu.
Vládne nariadenie č. 15/1959 Zb. sa vzťahovalo na veci, ktoré boli vo vlastníctve
fyzických osôb a boli celkom alebo prevažne užívané socialistickými organizáciami za
účelom plnenia ich úloh, a to na základe nájomného alebo iného právneho vzťahu,
vzniknutého pred účinnosťou tohto vládneho nariadenia (§ 2 ods. 1). Podľa § 2 ods. 2 sa toto
vládne nariadenie nevzťahovalo na veci užívané na základe právnych pomerov vzniknutých
podľa vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby a na veci užívané jednotnými roľníckymi družstvami na základe
právnych pomerov vzniknutých podľa predpisov upravujúcich vzťahy medzi týmito
družstvami a ich členmi. Ustanovenie § 2 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. teda vymedzuje
pozitívne i negatívne svoju pôsobnosť. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ by
nehnuteľnosti uvedené v § 1 ods. 1 a § 30 zákona o pôde boli podľa vládneho nariadenia č.
15/1959 Zb. zoštátnené v rozpore s týmto vládnym nariadením, a to preto, že jeho režimu
nepodliehali, bol by daný reštitučný titul uvedený v § 6 ods. 1 písm. r/ zákona o pôde.
Postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa totiž pre účely
zákona o pôde rozumie konanie, ktoré je v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti,
rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou
deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych,
politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (§ 6 ods. 1 písm. r/ zákona
o pôde a § 2 ods. 2, 3 a § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb.). Podľa názoru odvolacieho súdu by
išlo o prípad, keď bol vtedy platný právny predpis aplikovaný mimo rozsah svojej pôsobnosti,
teda neprípustným spôsobom, neadekvátne v neprospech postihnutej osoby.
Pokiaľ teda správny orgán v ďalšom konaní dospeje k záveru, že predmetná
nehnuteľnosť je nehnuteľnosťou uvedenou v § 1 ods. 1 a § 30 zákona o pôde, bude sa ďalej
zaoberať otázkou, či hore uvedené rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného
výboru v Galante (pokiaľ však ho bude považovať za právne účinné po doplnenom
dokazovaní) bolo vydané v súlade s vládnym nariadením č. 15/1959 Zb.. V tejto súvislosti sa
nemožno uspokojiť s údajmi uvedenými v tomto rozhodnutí Finančného odboru Okresného
národného výboru v Galante a bude potrebné overiť, či v danom prípade boli splnené
podmienky pre postup podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. uvedené v jeho § 2.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dokazovanie je potrebné doplniť a vykonať v rozsahu,
ktorý je nad možnosti súdneho konania, lebo podľa § 250q ods. 1 vety druhej OSP súd môže
vykonať iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP) a ich úlohou nie je hľadať
dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie
správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.
Keďže vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné
dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci a ani krajský súd nevykonal
žiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu,
a navyše v dôsledku toho správny orgán i prvostupňový súd vec nedostatočne a tým i
nesprávne posúdili, bol dôvod na to, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu,
rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250l ods. 2, § 250q
ods. 2 a § 250ja ods. 3 veta prvá OSP).
V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere a až
po doplnení dokazovania a zisťovania bude možné vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa § 250j
ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
O trovách konania, odvolacieho ako aj prvostupňového, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP s použitím §
246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250l ods. 2 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal
právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
navrhovateľa advokátom vo výške 286,16 eura (8.620,90 Sk), ktoré tvorí tarifná odmena
vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov za dva úkony právnej služby v roku 2007 (prevzatie a príprava
zastúpenia 31.7.2007 a písomné podanie návrhu na preskúmanie na súd dňa 3.8.2007) po
45,51 eura (1.371,--Sk) s paušálnou náhradou (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 2-krát po 5,91 eura
(178,--Sk), za dva úkony právnej služby v r. 2008 (účasť na pojednávaní dňa 18.6.2008,
písomné podanie odvolania proti rozsudku) po 48,63 eura (1.465,--Sk) s paušálnou náhradou
2-krát po 6,31 eura (190,--Sk.), ďalej z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na
pojednávanie dňa 18.6.2008 z Bratislavy do Trnavy a späť (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) za 2-
krát dve polhodiny po 10,52 eura (317,--Sk), t. j. 42.08 eura (1.268,--Sk) a z náhrady
cestovného za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť spojeného s účasťou právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 18.6.2008 v sume 31,35 eura (944,60 Sk). Trovy odvolacieho pojednávania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (účasť advokáta na
pojednávaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 26.8.2009) v sume 53,49 eura
s paušálnou náhradou 6,95 eura. Trovy konania v celkovej sume 346,60 eura je odporca
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu č. X., VS:X., vedený v T. a. s. B. v súlade s § 149
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. augusta 2009
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth