Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/209/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Baricovej a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Marianny Reiffovej

v právnej veci navrhovateľa J. bytom K., zastúpeného JUDr. B., advokátom, so sídlom K.,

proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Nových Zámkoch, so sídlom

Svätoplukova 1, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ObPÚ-109-

07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave č. k. - 28 zo dňa 18. júna 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

- 28 zo dňa 18. júna 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu č.

ObPÚ-109-07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 346,60

eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. v T. a. s. B., č. X., VS:X., do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. ObPÚ-109-

07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007, ktorým rozhodol, že:

1. navrhovateľ nespĺňa ustanovenie o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„“ alebo „zákon o pôde“) a jeho nárok nespĺňa žiadne ustanovenie

tohto zákona,

2. navrhovateľovi sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území T. zapísanej v bývalej pozemkovej knihe vo vložke č. 906, parcelné č.

X., roľa, výmera 5 771 m², odňatá výmera 907 m², v katastri nehnuteľností zapísaná ako

parcela č. X.,

3. nepriznaním vlastníckeho práva nemá navrhovateľ nárok na náhradu.

V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že zo spisového materiálu

odporcu zistil, že časť nehnuteľnosti parcelné č. X. zapísanej v pozemkovej knihe pre

katastrálne územie T. vo vložke č. X. o výmere 907 m², novooznačená parcela č. X. a č. X.

podľa geometrického plánu č. , vlastnícky patriaca navrhovateľovi v celosti prešla

dňom právoplatnosti rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante

č. Fin: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 do vlastníctva československého štátu, do správy C.

J, D., n.p. B., závod D. S., za náhradu 363,80 Kčs, v zmysle § 4 ods. 3 vládneho nariadenia č.

o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami

socialistického sektora a § 9 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l. o

opatřeních týkajících se některých věcí užívaných organizacemi socialistického sektoru.

Z označeného rozhodnutia mal krajský súd za preukázané, že bolo doručované vdove A.

bytom B., Z., ktorá navrhovateľa v tomto konaní zastupovala, a že rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 20. júla 1961. K námietke navrhovateľa, že v konaní o prechode

vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na štát nebolo konané s navrhovateľom ako

s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale s jeho otcom, ktorý bol v tom čase už nebohý,

krajský súd poukázal na to, že táto otázka už bola vyriešená v konaní o určenie vlastníctva

vedenom na Okresnom súde v Šali pod sp. zn. , ktorého rozsudok bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 14. septembra 2005, tak, že

s navrhovateľom bolo konané a rozhodnutie bolo doručené jeho matke A. ako zástupkyni.

S týmto názorom sa stotožnil aj krajský súd, pričom zdôraznil, že jeho správnosť potvrdzuje

aj ďalšie rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante

č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961, kde bol účastníkom konania zrejme otec

navrhovateľa. Krajský súd konštatoval, že v prejednávanom prípade predmetná nehnuteľnosť

prešla do vlastníctva štátu na základe vládneho nariadenia č. , teda spôsobom,

ktorý sa v ustanovení § 6 zákona o pôde nenachádza, a preto navrhovateľ si mal uplatniť svoj

nárok podľa o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd,

keďže tento zákon sa vyslovene vzťahoval na následky majetkových krívd spôsobených

fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným,

prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. . Krajský súd dospel

k záveru, že odporca vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, preukázal bez

akýchkoľvek pochybností, že vlastníctvo navrhovateľa v označenej časti pozemku o výmere

907 m² prešlo na štát podľa vládneho nariadenia č. , a preto pokiaľ odporca

rozhodol o nepriznaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, rozhodol podľa názoru

krajského súdu vecne správne, a preto preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.

2 (ďalej len „OSP“) potvrdil.

Navrhovateľovi náhradu trov konania krajský súd nepriznal, čo odôvodnil

neúspechom navrhovateľa v konaní s poukazom na v spojení s ods.

2 .

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na

nové konanie a zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia. Nesúhlasil

s rozhodnutím odporcu ani s rozsudkom krajského súdu, pretože ich odôvodnenia nemajú

oporu v zákone. Poukázal na to, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na

základe dedičského rozhodnutia, avšak vychádzajúc z rozhodnutia Finančného odboru

Okresného národného výboru v Galante č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961 konanie

o odňatí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti sa viedlo proti jeho otcovi J. st., ktorý

zomrel v roku 1944, a nie voči nemu ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Uviedol, že v tom čase

bol na základnej vojenskej službe, a predmetné rozhodnutie nebolo jemu ani jeho matke,

ktorú ani nesplnomocnil na svoje zastupovanie, nikdy doručené. Z uvedených dôvodov

navrhovateľ namietal, že predmetné konanie bolo vedené proti nevlastníkovi nehnuteľnosti

a uskutočnilo sa nezákonným spôsobom. V tejto súvislosti po v rozsudku sp. zn.

zo dňa 25. februára 1999, podľa ktorého na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania

a rozhodnutia (správny orgán konal s niekým iným než s vlastníkom vyvlastňovanej

nehnuteľnosti) nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na organizáciu, v prospech ktorej bola

nehnuteľnosť vyvlastnená, a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol

dobromyseľný. Navrhovateľ uviedol, že mu nie je známe, na základe akých skutočností mali

Okresný súd v Šali v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. preukázané, že Okresný národný výbor v Galante konal

s vlastníkom J. ml., nakoľko v Oblastnom archíve v Šali sa nenachádzajú žiadne listiny

týkajúce sa prechodu vlastníckeho práva na štát v konaní č. Fin.: 3/551/1961, neexistuje

doručenka a ani iný preukázateľný dôkaz, o ktorý uvedené súdy mohli oprieť svoje

rozhodnutie; naopak, existuje rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru

v Galante č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961 týkajúce sa nehnuteľnosti zapísanej vo

vložke č. X., parcelné č. X., ktorým bolo odňaté vlastnícke právo o výmere 874 m² na

novooznačenú parcelu č. X. - X., na základe ktorého sa konalo s účastníkmi J. a manželka A..

Navrhovateľ považoval za nelogické, aby v konaní pod č. Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája

1961 sa konalo s J. ml. a v konaní pod č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961 s J. st. a jeho

manželkou, naopak, z uvedeného je zrejmé, že v oboch prípadoch sa konalo s tým istým

vlastníkom – nebohým J. st.. S poukazom na názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu

v Šali sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo

dňa 14. septembra 2005, podľa ktorého sa stal štát vlastníkom spornej nehnuteľnosti

uplynutím vydržacej doby na základe vydržania ku dňu 1. januára 1992, pokiaľ sa ním už

nestal na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, mal navrhovateľ za to, že sa na neho v plnom

rozsahu vzťahujú ustanovenia § 4 a § 6 zákona o pôde, na základe čoho mu mala byť priznaná

náhrada buď vo forme náhradného pozemku alebo finančná náhrada. Podľa názoru

navrhovateľa je však vylúčené, aby v zmysle mohlo vzniknúť

vlastnícke právo na základe vydržania, ako mylne uviedli Okresný súd v Šali a Krajský súd

v Trnave. Na základe uvedeného navrhovateľ tvrdil, že rozhodnutím uvedených súdov došlo k

odňatiu jeho vlastníckeho práva a rozhodnutím odporcu došlo k odňatiu jeho reštitučného

práva, nakoľko mu bolo vlastnícke právo jednoznačne odňaté bez náhrady, a preto spĺňa

podmienky na reštitučný nárok v zmysle zákona o pôde. Na odvolacom pojednávaní poukázal

aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -134 z 8. decembra 2004, kde

v konaní Okresného súdu Šaľa sp. zn. bolo rozhodnuté o veci s tým istým

skutkovým a právnym základom iba voči inému žalobcovi tak, že mu vlastníctvo bolo

priznané, zatiaľ čo voči navrhovateľovi bola tou istou sudkyňou žaloba zamietnutá.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu sa písomne nevyjadril a odvolacieho

pojednávania sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania nedostavil, svoju neúčasť

neospravedlnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1

v spojení s vetou prvou na pojednávaní nariadenom podľa

ods. 2 vety druhej v spojení s v neprítomnosti odporcu (

v spojení s a ), oboznámil sa s rozsudkom Krajského

súdu v Nitre č. k. -134 z 8. decembra 2004 a obsahom spisu tunajšieho súdu sp.

zn. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné priznať úspech.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo vyššie označené a špecifikované

rozhodnutie odporcu č. ObPÚ-109-07/9805/MP zo dňa 10. júla 2007, ktorým navrhovateľovi

nebol priznaný reštitučný nárok podľa a ktoré odporca odôvodnil tým,

že rozhodnutím Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č. Fin.:

3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júla 1961, nedošlo

k vyvlastneniu, ale k odňatiu vlastníckeho práva v zmysle § 4 ods. 3 vládneho nariadenia č.

a vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l., pričom nehnuteľnosť

prešla do vlastníctva štátu, do správy národného podniku C. J. D., B., závod D. Š., a

vlastníkovi bola určená náhrada za odňaté vlastnícke právo vo výške 363,80 Kčs. Podľa

názoru odporcu navrhovateľom uplatnený nárok nespĺňa ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n/

zákona o pôde, nakoľko sa nejedná o vyvlastňovacie rozhodnutie, a taktiež nespĺňa žiadne

ustanovenie § 6 tohto zákona, nakoľko zákon o pôde nepojednáva o tomto spôsobe prechodu

nehnuteľnosti do vlastníctva štátu, a preto nebolo na správnom orgáne preukázané, že

navrhovateľ osvedčil právo na reštitučný nárok v intenciách zákona o pôde.

Reštitučné predpisy, medzi ktoré patrí aj , boli vydané s cieľom

zmierniť následky niektorých majetkových krívd a majú uľahčiť uplatnenie nárokov

oprávnených osôb.

Účelom v platnom znení je zmiernenie následkov niektorých

majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych

vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri

výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné

mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci,

pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na

organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok držia, a to

v lehotách uvedených v .

Najvyšší súd Slovenskej republiky k interpretácií uvádza, že

v tomto prípade sa jedná o jeden z reštitučných zákonov, ktorými sa demokratická spoločnosť

snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich

v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho

orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so

zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má

byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom

všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku

ktorým došlo v rozhodnom období. Ak teda zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie

všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých, nemožno

potom pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov bol natoľko dogmatický a ústavne

nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové.

Zmiernenie následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva predovšetkým

vo vydaní veci, ktorá bola oprávnenej osobe odňatá ( ). Jednou z

podmienok pre uplatnenie práva podľa tohto zákona je jeho uplatnenie oprávnenou osobou do

31. decembra 1992 (§ 13 ods. 1 veta prvá cit. zákona). Nárok uplatní oprávnená osoba na

pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti (§ 9 ods. 1 veta

prvá cit. zákona).

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ svojím podaním

zo dňa 28. decembra 1992 požiadal pozemkový úrad v zmysle

o pridelenie náhradnej pôdy namiesto pôdy, ktorá mu bola odňatá štátom bez náhrady pre š. p.

D. Š. Počas správneho konania navrhovateľ upresnil, že k prechodu nehnuteľnosti do

vlastníctva štátu došlo na základe vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, teda spôsobom, ktorý

predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde. Po zistení, že v právnej veci

určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti prebieha na Okresnom súde v Šali pod

sp. zn. spor medzi spoločnosťou D., a. s. Š., správny orgán rozhodnutím č.

AVII/2001/00987-008093-Bal-Práv.3272/92 zo dňa 13. novembra 2001 konanie podľa § 29

o správnom konaní (správny poriadok) prerušil až do právoplatného

rozhodnutia súdneho sporu. Ďalej bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu v Šali č. k. 6C

60/03 – 156 zo dňa 8. novembra 2004 bol zamietnutý návrh J., ktorým sa domáhal určenia

výlučného vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Tento návrh navrhovateľa bol pôvodne

protinávrhom v konaní pred Okresným súdom v Galante pod sp. zn. , bol vylúčený

na samostatné konanie a postúpený Okresnému súdu v Šali, kde bol pôvodne vedený pod sp.

zn. . Dôvodom zamietnutia návrhu bolo zistenie okresného súdu, že vlastníkom

nehnuteľnosti sa stal štát na základe vydržania dňom 1. januára 1992. Uvedený rozsudok

Okresného súdu v Šali bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako vecne

správny. V administratívnom spise je tiež založená kópia Výťahu zo zápisnice o prejednaní

pozostalosti č. poz. 284/1944, č. D. Pk 1493/44 z 20. júla 1944 po zomrelom J., podľa ktorej

bola do pozostalosti zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť a podľa ktorej je oprávneným

k dedeniu syn zomrelého maloletý J., spolu s uznesením Okresného súdu v Šali, ktorým

v mene maloletého schválil pozostalostnú zápisnicu a súčasne povolil v pozemkovej knihe

zápis vkladu vlastníckeho práva aj k predmetnej nehnuteľnosti v prospech J.

Odvolací súd sa v rozsahu odvolacej námietky navrhovateľa v prvom rade zaoberal

predbežnou otázkou medzi účastníkmi spornou, či predmetná nehnuteľnosť prešla do

vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru

v Galante č. Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 vydaného v zmysle § 4 ods. 3 vládneho

nariadenia č. a vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l.

Podľa názoru navrhovateľa je vyššie označené rozhodnutie nulitným aktom, lebo sa

nekonalo s ním ako s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a rozhodnutie mu nebolo ani

doručené, v dôsledku čoho nemohlo nadobudnúť právne účinky. S touto jeho námietkou sa

odporca a ani krajský súd dôsledne a presvedčivo nevysporiadali.

Uvedené rozhodnutie síce spĺňa všetky formálne náležitosti, vrátane doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak navrhovateľom namietaná otázka, voči komu bolo

vyššie uvedené rozhodnutie vydané, nebola nepochybným spôsobom v konaní pred správnym

orgánom a ani v súdnom preskúmavacom konaní podľa názoru odvolacieho súdu vyriešená.

Z obsahu rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č.

Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 vyplynulo, že ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá mala

prejsť dňom právoplatnosti do vlastníctva československého štátu, je uvedený J., bez ďalších

identifikačných údajov, ako dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, adresa bydliska.

Podľa rozdeľovníka bol o tomto rozhodnutí pod bodom 2. upovedomený: „J., T.., zast. vd. A.

M., B., Z“. Doručenka resp. jej kópia nebola k rozhodnutiu pripojená. Iba na základe týchto

údajov obsiahnutých v rozhodnutí nie je možné ani podľa názoru odvolacieho súdu dospieť

bez ďalšieho k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie bolo vydané voči navrhovateľovi

a účinne jemu doručené prostredníctvom matky navrhovateľa ako jeho zástupkyne, ako to

vyvodil krajský súd.

Tento záver krajského súdu spochybňuje i ďalšie rozhodnutie Finančného odboru

Okresného národného výboru v Galante č. Fin.: 3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961, teda

vydané pod nasledujúcim poradovým číslom, v ten istý deň, týkajúce sa odňatia inej časti

predmetnej nehnuteľnosti vlastnícky patriacej J. s manželkou, ktorým sa podľa

rozdeľovníka rozhodnutie aj doručovalo. V tomto rozhodnutí sa nesporne konalo so

zomrelým otcom navrhovateľa J., čo ostatne pripustil aj krajský súd.

Ďalšie pochybnosti o správnom právnom posúdení veci odporcom i Krajským súdom

v Trnave ohľadom účastníkov vyvlastňovacieho konania vzbudzuje rozhodnutie Okresného

súdu v Šali vo veci sp. zn. a Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. ,

kde najmä krajský súd v rozsudku zo 14. novembra 2003 č. k. -134 explicitne

konštatuje, „že pokiaľ príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastňovacie konanie

nekonal so všetkými vlastníkmi, s ktorými konať mal, pričom išlo i ideálne podielové

spoluvlastníctvo, nemohli nastať právne účinky vyvlastňovacieho konania, t. j. nedošlo

k prechodu vlastníctva na štát k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania“. Tento

právny názor je plne aplikovateľný aj na danú preskúmavanú vec.

Vychádzajúc z obsahu oboch rozhodnutí Okresného národného výboru v Galante v ich

vzájomnej súvislosti a nadväznosti, ako aj z tvrdení navrhovateľa o jeho neúčasti v konaní, i

s ohľadom na ním tvrdenú objektívnu nemožnosť prevzatia rozhodnutia Okresného

národného výboru v Galante v inkriminovanom období, kedy bol vo výkone vojenskej služby

(čo osvedčil dokladom pripojeným v administratívnom spise odporcu), a tiež s ohľadom na

absenciu doručenky o prevzatí tohto rozhodnutia a plnomocenstva na zastupovanie

navrhovateľa jeho matkou v konaní sa odvolaciemu súdu javí záver krajského súdu, že

rozhodnutie bolo vydané voči navrhovateľovi a doručované matke navrhovateľa ako jeho

zástupkyni ako predčasný. Pre posúdenie tejto otázky nepostačuje poukaz krajského súdu na

rozsudky súdov vo veci určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorých bola táto

otázka vyriešená.

V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky

prebieha pod sp. zn. dovolacie konanie v právnej veci D. a. s. Š. c/a J. o určenie

vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prechodu na čsl. štát na základe vyššie

spomenutého rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č. Fin.:

3/551/1961 zo dňa 31. mája 1961. V tomto dovolacom konaní bude dôležité aj pre predmetné

konanie vyriešenie prejudiciálnej otázky platnosti rozhodnutia č. Fin.: 3/551/1961.

S ohľadom na skutočnosť, že správnemu orgánu sa nepodarilo zadovážiť

administratívny spis týkajúci sa prechodu predmetnej nehnuteľnosti na štát, ktorý sa podľa

jeho zistení v archíve nenachádza, bude potrebné podrobným výsluchom navrhovateľa zistiť

všetky rozhodujúce okolnosti pre vyriešenie otázky, kto bol účastníkom konania Okresným

národným výborom v Galante č. Fin.: 3/550/1961, prípadne ho vyzvať, aby svoje tvrdenia

preukázal. Ďalej sa bude potrebné vysporiadať s otázkou doručenia predmetného rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že i podľa ustanovení vtedy platného

a účinného právneho predpisu o správnom konaní (Vládneho nariadenia č. ) sa

vyžadovalo doručenie rozhodnutia do vlastných rúk adresáta (§ 14 citovaného vládneho

nariadenia).

Bez zistenia a vyhodnotenia týchto okolností nebolo možné v správnom konaní

dospieť k nepochybnému záveru, že predmetná nehnuteľnosť prešla účinne do vlastníctva

štátu na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného národného výboru v Galante č.

Fin.: 3/550/1961 zo dňa 31. mája 1961 v zmysle § 4 ods. 3 vládneho nariadenia č. 15/1959

Zb. a § 9 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú. l.

Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s právnym názorom vysloveným v odôvodnení

preskúmavaného rozhodnutia odporcu, s ktorým sa stotožnil i krajský súd, že navrátenie

nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát na základe vládneho nariadenia č. , teda

spôsobom, ktorý je prezumpovaný v o zmiernení následkov

niektorých majetkových krívd, možno riešiť iba podľa , keďže tento

zákon sa vyslovene vzťahoval na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a

súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne

hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. o opatreniach týkajúcich sa

niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, a je vylúčený postup podľa

zákona o pôde.

Zákon o pôde sa vzťahuje na nehnuteľnosti taxatívne vymenované v ustanovení § 1

ods. 1 tohto zákona (teda i pre rozhodovanie podľa § 9 ods. 4 zákona), považuje za majetok

uvedený v § 1 ods. 1 tohto zákona i majetok, ktorý bol v dobe odňatia vlastníckeho práva na

tieto účely využívaný.

Odporca nezistil ani v tomto smere spoľahlivo skutočný stav veci a svoje rozhodnutie

opieral o neúplné podklady.

Podľa , , o správnom konaní je

správny orgán povinný zistiť presne a spoľahlivo skutočný stav veci a na jeho základe v

súlade so zákonom rozhodnúť (zásada materiálnej pravdy).

Týmito základnými zásadami správneho konania sa správny orgán v konaní

nespravoval.

Odporca neskúmal, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, je

nehnuteľnosťou uvedenou v § 1 ods. 1 zákona o pôde. Aj touto otázkou sa musí správny

orgán v ďalšom konaní zaoberať a všetky zistenia urobiť na základe dôkazov, ktoré musia

tvoriť obsah administratívneho spisu.

Vládne sa vzťahovalo na veci, ktoré boli vo vlastníctve

fyzických osôb a boli celkom alebo prevažne užívané socialistickými organizáciami za

účelom plnenia ich úloh, a to na základe nájomného alebo iného právneho vzťahu,

vzniknutého pred účinnosťou tohto vládneho nariadenia (§ 2 ods. 1). Podľa § 2 ods. 2 sa toto

vládne nariadenie nevzťahovalo na veci užívané na základe právnych pomerov vzniknutých

podľa vládneho nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie

poľnohospodárskej výroby a na veci užívané jednotnými roľníckymi družstvami na základe

právnych pomerov vzniknutých podľa predpisov upravujúcich vzťahy medzi týmito

družstvami a ich členmi. Ustanovenie vládneho nariadenia č. teda vymedzuje

pozitívne i negatívne svoju pôsobnosť. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ by

nehnuteľnosti uvedené v § 1 ods. 1 a § 30 zákona o pôde boli podľa vládneho nariadenia č.

zoštátnené v rozpore s týmto vládnym nariadením, a to preto, že jeho režimu

nepodliehali, bol by daný reštitučný titul uvedený v § 6 ods. 1 písm. r/ zákona o pôde.

Postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa totiž pre účely

zákona o pôde rozumie konanie, ktoré je v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti,

rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou

deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych,

politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (§ 6 ods. 1 písm. r/ zákona

o pôde a , a ). Podľa názoru odvolacieho súdu by

išlo o prípad, keď bol vtedy platný právny predpis aplikovaný mimo rozsah svojej pôsobnosti,

teda neprípustným spôsobom, neadekvátne v neprospech postihnutej osoby.

Pokiaľ teda správny orgán v ďalšom konaní dospeje k záveru, že predmetná

nehnuteľnosť je nehnuteľnosťou uvedenou v § 1 ods. 1 a § 30 zákona o pôde, bude sa ďalej

zaoberať otázkou, či hore uvedené rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného

výboru v Galante (pokiaľ však ho bude považovať za právne účinné po doplnenom

dokazovaní) bolo vydané v súlade s vládnym nariadením č. . V tejto súvislosti sa

nemožno uspokojiť s údajmi uvedenými v tomto rozhodnutí Finančného odboru Okresného

národného výboru v Galante a bude potrebné overiť, či v danom prípade boli splnené

podmienky pre postup podľa vládneho nariadenia č. uvedené v jeho .

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dokazovanie je potrebné doplniť a vykonať v rozsahu,

ktorý je nad možnosti súdneho konania, lebo podľa vety druhej súd môže

vykonať iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a ich úlohou nie je hľadať

dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie

správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.

Keďže vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné

dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci a ani krajský súd nevykonal

žiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu,

a navyše v dôsledku toho správny orgán i prvostupňový súd vec nedostatočne a tým i

nesprávne posúdili, bol dôvod na to, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu,

rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250l ods. 2, § 250q

ods. 2 a veta prvá ).

V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere a až

po doplnení dokazovania a zisťovania bude možné vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa § 250j

ods. 6 je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania, odvolacieho ako aj prvostupňového, rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa v spojení s s použitím §

246c ods. 1 vety prvej a tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal

právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia

navrhovateľa advokátom vo výške 286,16 eura (8.620,90 Sk), ktoré tvorí tarifná odmena

vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov za dva úkony právnej služby v roku 2007 (prevzatie a príprava

zastúpenia 31.7.2007 a písomné podanie návrhu na preskúmanie na súd dňa 3.8.2007) po

45,51 eura (1.371,--Sk) s paušálnou náhradou (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 2-krát po 5,91 eura

(), za dva úkony právnej služby v r. 2008 (účasť na pojednávaní dňa 18.6.2008,

písomné podanie odvolania proti rozsudku) po 48,63 eura (1.465,--Sk) s paušálnou náhradou

2-krát po 6,31 eura (190,--Sk.), ďalej z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na

pojednávanie dňa 18.6.2008 z Bratislavy do Trnavy a späť (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) za 2-

krát dve polhodiny po 10,52 eura (317,--Sk), t. j. 42.08 eura (1.268,--Sk) a z náhrady

cestovného za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť spojeného s účasťou právneho zástupcu na

pojednávaní dňa 18.6.2008 v sume 31,35 eura (944,60 Sk). Trovy odvolacieho pojednávania

pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (účasť advokáta na

pojednávaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 26.8.2009) v sume 53,49 eura

s paušálnou náhradou 6,95 eura. Trovy konania v celkovej sume 346,60 eura je odporca

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu č. X., VS:X., vedený v T. a. s. B. v súlade s § 149

ods. 1 v spojení s vety prvej .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. augusta 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth