Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/212/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. C.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. A., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej

A. – S. P., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 1 686,55 EUR (50 809,-- Sk) s prísl., vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2009 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 27. februára 2009 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným uznesením odmietol odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 17. septembra 2001 č.k. -162, ktorým

bol zamietnutý jeho návrh na zaplatenie žalovanej sumy, predstavujúcej poistné plnenie

za odcudzené motorové vozidlo. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným

podaním. Uviedol, že zásielka s napadnutým rozsudkom bola zástupcovi žalobcu riadne

doručovaná dňa 13.12.2001 a opakovane 14.12.2001 a keďže ani tento pokus o doručenie

nebol úspešný, bola v tento deň (14.12.2001) uložená na pošte. Pretože zástupca žalobcu si

zásielku v lehote troch dní od jej uloženia nevyzdvihol, nastali u neho v zmysle ustanovenia

účinky doručenia dňa 17.12.2001. Lehota na podanie odvolania tak začala

žalobcovi plynúť odo dňa nasledujúceho po tomto dni, t.j. od 18.12.2001 a uplynula dňom

1.1.2001, resp. najbližším pracovným dňom, t.j. 2.1.2002, preto odvolanie podané osobne

na súde prvého stupňa 7.1.2002 bolo podané oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.

Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval

na to, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia rozsudku, pretože jeho

splnomocnený zástupca sa v čase bezvýsledného doručovania v mieste doručenia nezdržiaval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým

nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania

z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania je

nesprávny.

Podľa v znení do 14.10.2008 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa

má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fikciu náhradného doručenia,

t.j., že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej doby ex lege aj voči tomu,

kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je

nástrojom výnimočným. Aby mohla splniť svoj účel (dosiahnutie právnej istoty), musí

rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky náležitosti splnené,

nie je súd oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Zákonná konštrukcia umožňujúca

náhradné doručenie v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje, okrem iného, aj splnenie

podmienky, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste

doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by

adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň

prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.

Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne

doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou

vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných

ustanovením , potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. Tento dôsledok však môže

nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka

neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto

podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak

toho, čo nie je potvrdené). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je teda možný, len ak

je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky založenej v spise na č.l. 169 zrejmé, že

obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

bol vykonaný dňa 13.12.2001, opakované doručenie bolo vykonané 14.12.2001 a zásielka

bola uložená na pošte 14.12.2001. Okolnosť, že sa zástupca žalobcu v mieste doručenia dňa

13.12.2001 zdržoval, doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie

je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“). I keď

na pokyn odvolacieho súdu, po zrušení jeho skoršieho uznesenia o odmietnutí odvolania, bolo

vykonané šetrenie na okolnosť, či sa zástupca žalobcu v čase doručovania dňa 13.12.2001

v mieste doručenia zdržoval, odvolací súd výsledky tohto šetrenia v dôvodoch svojho

rozhodnutia nevyhodnotil. Z toho, že doručovanie zástupcovi žalobcu dňa 13.12.2001 označil

za riadne však možno usudzovať, že základnú podmienku pre uplatnenie fikcie doručenia, t.j.

zdržovanie sa zástupcu žalobcu v mieste doručenia v tento deň, považoval za splnenú. Podľa

názoru dovolacieho súdu z výsledkov vykonaného šetrenia (písomnosťami predloženými

žalobcom na preukázanie svojho tvrdenia, že sa jeho zástupca v mieste doručovania

nezdržoval) takýto záver v žiadnych súvislostiach nevyplýva a pokiaľ v súčasnej dobe už

uvedenú okolnosť nemožno zistiť, neprichádza uplatnenie fikcie doručenia do úvahy. Za deň

doručenia rozsudku súdu prvého stupňa preto treba považovať deň jeho skutočného prevzatia

pôvodným zástupcom žalobcu.

Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané bez toho,

aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť

konať pred súdom v zmysle ust. v spojení s , a

a nasl.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2009 JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová