Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/246/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. M., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. Z. B., advokátkou, advokátska kancelária so sídlom v B., proti

žalovanému V. I., s.r.o., so sídlom v B., o zaplatenie 24 072,23 € (725 200,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2008

sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 27. novembra 2007 č.k. -126

zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 725 200,-- Sk spolu s 8,5 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 500 000,-- Sk za obdobie od 11. augusta 2007

do 20. augusta 2007 a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 725 200,-- Sk za obdobie

od 21. augusta 2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania

z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 43 512,-- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia

v sume 96 168,-- Sk, taktiež v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. marca 2008 sp.zn.

na odvolanie žalobcu i žalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 725 200,-- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania za dobu

omeškania od 27. augusta 2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. V prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku z omeškania žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný sa s plnením dlhu v sume

725 200,-- Sk dostal do omeškania až dňom 27.8.2007 (uplynutím 30 dňovej lehoty

od platného odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo 27.7.2007). V časti príslušenstva

pohľadávky priznal preto úrok z omeškania vo výške 8,5 % od 27.8.2007 do zaplatenia

a v časti uplatňovaného úroku z omeškania v rozsahu 8,5 % zo sumy 1 500 000,-- Sk

od 11.8.2007 do 20.8.2007 a zo sumy 725 200,-- Sk od 21.8.2007 do 26.8.2007 žalobu

zamietol.

Proti výroku rozsudku krajského súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa v časti príslušenstva pohľadávky tak, že žalobu zamietol a proti výroku

o náhrade trov konania, podal včas dovolanie žalobca. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol rozhodnúť

o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil s poukazom

na ustanovenie (zrejme mal na mysli ustanovenie

písm.c/ – poznámka najvyššieho súdu). Namietal, že odvolací súd nesprávne právne

posúdil okamih vzniku nároku na vrátenie poskytnutej zálohy kúpnej ceny. Za nesprávne

považoval aj rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje

za vecne správny. Navrhol dovolanie zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Keďže žalobca podal dovolanie na okresný súd 13.5.2008, bolo potrebné prípustnosť

dovolania skúmať podľa v znení účinnom do 15. októbra

2008.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol vo veci samej jednak potvrdzujúcim

rozsudkom (v časti priznania sumy 725 200,-- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania za obdobie

od 27. augusta 2007 do zaplatenia) a jednak v časti, týkajúcej sa uplatňovaného 8,5 % úroku

z omeškania ročne zo sumy 1 500 000,-- Sk za obdobie od 11. augusta 2007 do 20. augusta

2007 a 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 725 200,-- Sk za obdobie od 21. augusta 2007

do 26. augusta 2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Keďže dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej bola žaloba

zamietnutá, t.j. zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania by bola

daná v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Z uvedenej prípustnosti dovolania však predstavujú (okrem vecí uvedených

v ustanovení ) výnimku veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa

neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde ( v znení účinnom do 15. októbra 2008 v spojení

s ).

Hoci toto zákonné ustanovenie výslovne nestanovuje, že sa vzťahuje aj na prípady, ak

predmetom dovolacieho konania je len príslušenstvo pohľadávky, treba ho vykladať tak, že

jeho aplikácia prichádza do úvahy aj na tieto prípady. Ak sa totiž stane príslušenstvo

pohľadávky peňažného dlhu samostatným predmetom konania, jeho hodnotu je spravidla

možné vyčísliť v peniazoch. Keďže príslušenstvo takejto pohľadávky (napr. úroky z istiny),

treba považovať za vec samu, ide o vec, ktorej predmetom je peňažné plnenie. Možno ho teda

nepochybne posudzovať z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení Niet

preto rozumného dôvodu nepoužiť toto zákonné ustanovenie aj na tieto prípady. Napokon,

správnosť takéhoto výkladu potvrdzuje aj ostatná novela

vykonaná účinná od 15. októbra 2008, podľa ktorej sa ustanovenie

vzťahuje aj na prípady, ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky.

V posudzovanej veci žalobca napadol dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho

súdu vydaný 12. marca 2008. Predmetom dovolacieho konania je príslušenstvo pohľadávky,

a to 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 500 000,-- Sk za obdobie od 11. augusta 2007

do 20. augusta 2007 (suma 3 493,-- Sk) a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy

725 200,-- Sk za obdobie od 21. augusta 2007 do 26. augusta 2007 (1 013,-- Sk). Keďže

príslušenstvo pohľadávky, o ktorom odvolací súd zmeňujúcim rozsudkom rozhodol,

neprevyšuje ani ku dňu podania žaloby trojnásobok minimálnej mzdy, t.j. sumu 22 800,-- Sk

(minimálna mzda ku dňu podania žaloby – k 15.8.2007 podľa nariadenia vlády

č. činila sumu 7 600,-- Sk), na uvedenú vec sa vzťahuje ustanovenie

ods. 5 Dovolanie žalobcu, ktorým napadol zmeňujúci rozsudku krajského súdu v časti

príslušenstva pohľadávky, je preto neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z vád

uvedených v Dovolanie v tejto veci preto ani podľa prípustné nie je.

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalobca napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale

nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( , v spojení

veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba

prípustnosť dovolania žalobcu smerujúceho proti výroku o trovách konania posudzovať podľa

ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam

odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V treťom odseku tohto zákonného

ustanovenia sú však vymenované prípady vylučujúce prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiam, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným

z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho

súdu preto nie je prípustné.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďže neboli

zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď v súvislosti s dovolacím konaním

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová