Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
31b/369977.488e4f.pdf
PDF · 99.47 KB
No categories available
4Cdo/246/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 246/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. M., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. Z. B., advokátkou, advokátska kancelária so sídlom v B., proti
žalovanému V. I., s.r.o., so sídlom v B., o zaplatenie 24 072,23 € (725 200,-- Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 8 C 173/2007,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2008
sp.zn. 17 Co 31/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 27. novembra 2007 č.k. 8 C 173/2007-126
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 725 200,-- Sk spolu s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 500 000,-- Sk za obdobie od 11. augusta 2007
do 20. augusta 2007 a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 725 200,-- Sk za obdobie
od 21. augusta 2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania
z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 43 512,-- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia
v sume 96 168,-- Sk, taktiež v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. marca 2008 sp.zn. 17 Co 31/2008
na odvolanie žalobcu i žalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 725 200,-- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania za dobu
omeškania od 27. augusta 2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku z omeškania žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný sa s plnením dlhu v sume
725 200,-- Sk dostal do omeškania až dňom 27.8.2007 (uplynutím 30 dňovej lehoty
od platného odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo 27.7.2007). V časti príslušenstva
pohľadávky priznal preto úrok z omeškania vo výške 8,5 % od 27.8.2007 do zaplatenia
a v časti uplatňovaného úroku z omeškania v rozsahu 8,5 % zo sumy 1 500 000,-- Sk
od 11.8.2007 do 20.8.2007 a zo sumy 725 200,-- Sk od 21.8.2007 do 26.8.2007 žalobu
zamietol.
Proti výroku rozsudku krajského súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti príslušenstva pohľadávky tak, že žalobu zamietol a proti výroku
o náhrade trov konania, podal včas dovolanie žalobca. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol rozhodnúť
o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 241 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (zrejme mal na mysli ustanovenie § 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p. – poznámka najvyššieho súdu). Namietal, že odvolací súd nesprávne právne
posúdil okamih vzniku nároku na vrátenie poskytnutej zálohy kúpnej ceny. Za nesprávne
považoval aj rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje
za vecne správny. Navrhol dovolanie zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Keďže žalobca podal dovolanie na okresný súd 13.5.2008, bolo potrebné prípustnosť
dovolania skúmať podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 15. októbra
2008.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol vo veci samej jednak potvrdzujúcim
rozsudkom (v časti priznania sumy 725 200,-- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania za obdobie
od 27. augusta 2007 do zaplatenia) a jednak v časti, týkajúcej sa uplatňovaného 8,5 % úroku
z omeškania ročne zo sumy 1 500 000,-- Sk za obdobie od 11. augusta 2007 do 20. augusta
2007 a 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 725 200,-- Sk za obdobie od 21. augusta 2007
do 26. augusta 2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.
Keďže dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, t.j. zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania by bola
daná v zmysle § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedenej prípustnosti dovolania však predstavujú (okrem vecí uvedených
v ustanovení § 238 ods. 4 O.s.p.) výnimku veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 O.s.p. v znení účinnom do 15. októbra 2008 v spojení
s § 372i ods. 7 O.s.p.).
Hoci toto zákonné ustanovenie výslovne nestanovuje, že sa vzťahuje aj na prípady, ak
predmetom dovolacieho konania je len príslušenstvo pohľadávky, treba ho vykladať tak, že
jeho aplikácia prichádza do úvahy aj na tieto prípady. Ak sa totiž stane príslušenstvo
pohľadávky peňažného dlhu samostatným predmetom konania, jeho hodnotu je spravidla
možné vyčísliť v peniazoch. Keďže príslušenstvo takejto pohľadávky (napr. úroky z istiny),
treba považovať za vec samu, ide o vec, ktorej predmetom je peňažné plnenie. Možno ho teda
nepochybne posudzovať z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 238 ods. 5 O.s.p. Niet
preto rozumného dôvodu nepoužiť toto zákonné ustanovenie aj na tieto prípady. Napokon,
správnosť takéhoto výkladu potvrdzuje aj ostatná novela Občianskeho súdneho poriadku
vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z. účinná od 15. októbra 2008, podľa ktorej sa ustanovenie
§ 238 ods. 5 O.s.p. vzťahuje aj na prípady, ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky.
V posudzovanej veci žalobca napadol dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho
súdu vydaný 12. marca 2008. Predmetom dovolacieho konania je príslušenstvo pohľadávky,
a to 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 500 000,-- Sk za obdobie od 11. augusta 2007
do 20. augusta 2007 (suma 3 493,-- Sk) a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy
725 200,-- Sk za obdobie od 21. augusta 2007 do 26. augusta 2007 (1 013,-- Sk). Keďže
príslušenstvo pohľadávky, o ktorom odvolací súd zmeňujúcim rozsudkom rozhodol,
neprevyšuje ani ku dňu podania žaloby trojnásobok minimálnej mzdy, t.j. sumu 22 800,-- Sk
(minimálna mzda ku dňu podania žaloby – k 15.8.2007 podľa nariadenia vlády
č. 540/2006 Z.z. činila sumu 7 600,-- Sk), na uvedenú vec sa vzťahuje ustanovenie § 238
ods. 5 O.s.p. Dovolanie žalobcu, ktorým napadol zmeňujúci rozsudku krajského súdu v časti
príslušenstva pohľadávky, je preto neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z vád
uvedených v § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalobca napáda dovolaním aj výrok rozsudku
odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale
nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p., v spojení
§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba
prípustnosť dovolania žalobcu smerujúceho proti výroku o trovách konania posudzovať podľa
ustanovení § 239 O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam
odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V treťom odseku tohto zákonného
ustanovenia sú však vymenované prípady vylučujúce prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiam, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným
z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho
súdu preto nie je prípustné.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďže neboli
zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď v súvislosti s dovolacím konaním
neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová