Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/94/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. A., bývajúceho v G.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L. P., advokátom, Advokátska kancelária so

sídlom v Ž., proti žalovanému J. M., bývajúcemu v Ž., o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. novembra 2007 sp.zn.

, , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 12. novembra 2007 sp.zn. ,

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 19. decembra 2006 č.k. -251 v spojení

s uznesením z 22. decembra 2006 č.k. -258, ktorým rozhodol o trovách konania,

zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k motorovému vozidlu typu A., a prikázal ho do

výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na

náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 21 762,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a uložil mu tiež

povinnosť zaplatiť trovy, ktoré vznikli štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

žalobca a žalovaný spolu s ďalšími piatimi osobami, ako účastníci zmluvy o združení,

získali uvedené motorové vozidlo spoločnou činnosťou jednotlivých členov združenia, ktorá

smerovala k splneniu účelu združenia. V zmysle (ďalej

len ) sa preto vec stala spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, pričom podiely na majetku

takto získanom boli rovnaké. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

v rámci vyporiadania majetku získaného členmi združenia po jeho zániku, žalobca a žalovaný

nadobudli motorové vozidlo do podielového spoluvlastníctva, každý v jednej polovici tak, ako

to tvrdil žalobca. Pokiaľ žalovaný preukazoval svoje výlučné vlastníctvo k veci predložením

výdavkového pokladničného dokladu z 15.7.1999, z ktorého vyplývalo, že vyplatil J. K. sumu

220 000,-- Sk za odkúpenie A., a faktúru zo dňa 15.7.1999 vystavenú za týmto účelom J. K.,

okresný súd nepovažoval tieto dôkazy za dostatočné na preukázanie tohto jeho tvrdenia.

V spojitosti s ďalšími skutočnosťami zistenými vykonaným dokazovaním uveril totiž

výpovedi svedka J. K., v zmysle ktorej tieto doklady vystavil na meno žalovaného iba

formálne, pre potreby účtovníctva. Na trvanie podielového spoluvlastníctva nemali žiaden

vplyv ani právne úkony o prevode vlastníctva motorového vozidla uskutočnené žalovaným

v roku 2002 a následne jeho synom (kúpna zmluva z 2.11.2002, ktorou syn žalovaného

vykonal prevod na R. Š.). Tieto právne úkony považoval za absolútne neplatné v zmysle § 39

, lebo boli vykonané v rozpore so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv

než má sám a teda v rozpore s ustanovením (prejav vôle žalovaného a následne aj

jeho syna smeroval k prevodu vlastníctva celej veci a nie iba k prevodu spoluvlastníckeho

podielu). K otázke, či v danom prípade nemohol k motorovému vozidlu vlastníctvo

nadobudnúť syn žalovaného, resp. R. Š. od nevlastníka uviedol, že možnosť nadobudnúť

vlastnícke právo od nevlastníka kúpnou zmluvou upravuje len . Keďže

v danej veci nešlo o obchodno-právny záväzkový vzťah (kúpne zmluvy neboli

uzatvorené medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti), ale o vzťah občiansko-

právny, prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka do úvahy neprichádzalo.

Vychádzajúc zo záveru, že účastníci nadobudli predmet sporu do podielového

spoluvlastníctva, ktorý právny stav sa nezmenil, žalobe vyhovel. Podielové spoluvlastníctvo

k motorovému vozidlu zrušil a prikázal vec za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva

žalovaného. Vychádzal pritom zo zistení, že vec nie je možné reálne rozdeliť a že po zániku

združenia ju užíval a s ňou nakladal výlučne žalovaný. Rozhodnutie o trovách konania,

o ktorých okresný súd rozhodol osobitným uznesením, odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. novembra 2007 sp.zn. ,

na odvolanie oboch účastníkov rozsudok okresného súdu v spojení s jeho

uznesením zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách

konania. Uviedol, že v konaniach, v ktorých sa rieši otázka vlastníctva k veci, sa spravidla

za účastníkov konania považujú všetci tí, ktorých práva a povinnosti k veci môžu byť

rozhodnutím súdu dotknuté. Ak preto žalovaný (jeho syn), hoci aj neplatnými právnymi

úkonmi vykonal prevod vlastníctva k veci na tretiu osobu, nemožno pristúpiť k zrušeniu

a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva bez toho, aby i vo vzťahu k tretej osobe bolo

rozhodnuté o tom, či tu právo je a aké alebo nie je. Reálne vyporiadanie spoluvlastníctva

k veci totiž predpokladá nielen existenciu veci, ale aj to, aby vec bola fakticky v moci

spoluvlastníkov, čo v danom prípade splnené nebolo. Vzťah medzi účastníkmi konania sa

realizáciou právnych úkonov posunul do inej roviny, v nadväznosti na čo, ich vzájomné

vzťahy bolo potrebné vyporiadať nielen medzi nimi, ale i vo vzťahu k tretím osobám, ktoré

prevodmi predmetu podielového spoluvlastníctva boli dotknuté. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel preto k záveru o nedostatku vecnej legitimácie na žalovanej strane, keď

za účastníkov konania bolo treba označiť nielen žalovaného, ale aj jeho syna M. M. a R. Š..

Iba tak bolo možné zabezpečiť, aby rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva bolo záväzné a vykonateľné i vo vzťahu k nim (§ 159 ods. 2

) a teda, aby sa predmet spoluvlastníctva skutočne dostal do sféry toho z účastníkov,

ktorého súd určí. Nesúhlasil ani s tým, ako súd prvého stupňa hodnotil výpoveď

svedka J. K.. Na rozdiel od neho nepovažoval jeho výpoveď za hodnovernú z dôvodu, že ak

vystavil účtovné doklady na meno žalovaného, bolo jeho povinnosťou za predpokladu, že

peniaze prijal aj od žalobcu, aj tomuto vyhotoviť relevantné doklady, aby sa v prípadnom

spore mal možnosť účinne brániť. O náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na

ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudok krajského

súdu považoval za nezákonný a nespravodlivý, vynesený v rozpore s hmotným právom. Trval

na tom, že medzi ním a žalovaným vzniklo podielové spoluvlastníctvo k motorovému

vozidlu, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním a čo napokon v odvolaní pripustil aj

žalovaný. Na tomto právnom stave nemohli nič zmeniť ani právne úkony uzavreté žalovaným

a následne jeho synom z dôvodu, že žalovaný ako spoluvlastník motorového vozidla (nie jeho

výlučný vlastník) nemohol previesť viac práv na iného, než mal sám. Ak tak urobil, išlo

o právny úkon priečiaci sa zákonu a teda absolútne neplatný. Neobstojí preto právny názor

odvolacieho súdu, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mala

smerovať aj voči dotknutým osobám. Okrem toho namietal nezákonný procesný postup, keď

vo veci rozhodovali predsedovia troch rôznych senátov.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje

za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd založil svoje zmeňujúce rozhodnutie na právnom názore, že v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak jeden zo spoluvlastníkov vykonal

neplatne prevod predmetu podielového spoluvlastníctva do vlastníctva tretej osoby, musí

takáto žaloba smerovať aj proti tejto osobe. Inak, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok

vecnej legitimácie (v tomto prípade pasívnej vecnej legitimácie). Rozsudok vydaný v takomto

konaní musí byť totiž záväzný a vykonateľný aj vo vzťahu k tým osobám, ktoré boli

neplatnými prevodmi predmetu podielového spoluvlastníctva dotknuté ( ).

Dovolací súd sa s týmto právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje a považuje

ho za nesprávny.

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vecnou

legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto

je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.

V prípade podielového spoluvlastníctva obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu

sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú, pričom podiel vyjadruje mieru,

akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich

zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V konaní o zrušení podielového spoluvlastníctva

a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do tohto spoluvlastníctva

a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (nie iných osôb). Doterajšia súdna

prax je jednotná v tom, že návrh na zrušenie spoluvlastníctva a vykonanie vyporiadania je

oprávnený podať v zmysle ustanovenia ods. l prvej vety iba spoluvlastník veci a že

účastníci konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci.

Ide tu o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo ( ) spoluvlastníkov,

lebo rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, aby bol pre nich záväzný ( ).

To znamená, že len v prípade, ak sa konania nezúčastnia všetci spoluvlastníci spoločnej veci,

súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)

vyplývajúcej z hmotného práva, konkrétne z ustanovenia (rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 24. januára 2003 sp.zn. M Cdo 189/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

M Cdo 6/2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 50/2004). To platí aj v prípade, ak

v takomto konaní súd rieši prejudiciálne otázku platnosti prevodu vlastníckeho práva k celej

veci, uskutočneného jedným zo spoluvlastníkov na tretiu osobu a jeho vplyv na existenciu

(trvanie) spoluvlastníckeho vzťahu. Predpokladom jej riešenia nie je skutočnosť, že žaloba

musí smerovať aj proti týmto tretím osobám. Výrok právoplatného rozsudku vydaného

v takomto konaní je totiž v zmysle záväzný len pre spoluvlastníkov.

Tretím osobám, ktoré by boli takýmto rozsudkom prípadne dotknuté na svojich právach nič

nebráni, domáhať sa v osobitnom konaní ochrany svojich práv a právom chránených

záujmov. Napokon treba dodať, že ak vec je v spoluvlastníctve viacerých osôb, z hľadiska

vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva nie je rozhodujúce to, či sa vec nachádza vo faktickej moci spoluvlastníkov,

ale existencia podielového spoluvlastníctva k veci a že účastníci konania sú podľa právneho

stavu všetci spoluvlastníci.

V posudzovanej veci predmetom konania bola nepochybne žaloba žalobcu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci, konkrétne k motorovému

vozidlu typu A.. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej sa zaoberal otázkou

nedostatku vecnej legitimácie na žalovanej strane vyplýva, že túto otázku riešil v súlade so

skutkovým zistením okresného súdu, podľa ktorého predmet sporu predstavuje podielové

spoluvlastníctvo A. A. (žalobca) a J. M. (žalovaný), každého v rovnakom podiele. Ak teda

žalobu na zrušenie spoluvlastníctva a vykonanie jeho vyporiadania podal A. A. ako žalobca

proti J. M. ako žalovanému, stali sa účastníkmi konania všetci spoluvlastníci spoločnej veci.

Krajský súd nemohol preto zamietnuť žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej

strane mylne sa domnievajúc, že o takejto žalobe musí byť rozsudkom rozhodnuté aj vo

vzťahu k ďalším dotknutým osobám. Ak tak urobil, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Odvolací súd sa dopustil aj procesného pochybenia v tom, že záver o nesprávnom

hodnotení rozhodujúceho dôkazu – svedeckej výpovede J. K. (súd prvého stupňa na jeho

základe dospel ku skutkovému zisteniu, že účastníci nadobudli vec do podielového

spoluvlastníctva) urobil len na základe prehodnotenia spôsobu, akým dôkaz hodnotil bez toho,

aby tento dôkaz zopakoval sám a prípadne ho aj porovnal s inými takto zhodnotenými

dôkazmi. Konal tak v rozpore s ustanovením a v spojení s

Správne mal sám dokazovanie doplniť, resp. vykonaný dôkaz súdom prvého stupňa

zopakovať. Konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), na ktorú vadu je

dovolací súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona.

Navyše, ak odvolací súd dospel k názoru, že výpoveď svedka K. nie je

hodnoverná, mal z tohto úsudku urobiť aj tomu zodpovedajúci skutkový záver, čo sa však

nestalo. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu tak chýba jeho úplne jasný skutkový záver

o tom, či vec je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov tak, ako to od začiatku tvrdil

žalobca alebo vo výlučnom vlastníctve žalovaného tak, ako to tvrdil žalovaný, ktorý skutkový

záver má určujúci význam pre správne právne posúdenie veci. V tejto časti je preto rozsudok

krajského súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre

odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová