Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/294/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. M., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. Z. L., advokátkou so sídlom v N., proti žalovanej E. N., bývajúcej

v N., o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. mája 2007

sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 27. októbra 2006 č.k. -83

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia veci z exekúcie vedenej proti

povinnému Ľ. M. v prospech oprávnenej žalovanej súdnym exekútorom Bc. I. M., a to bytu

č. X. na X. poschodí v B., nachádzajúci sa v bytovom dome, zapísanom v Správe katastra B.

na LV č. X., katastrálne územie R., obce B., mestskej časti R., okres B., na parc. č. X., so súp.

2

č. X. o výmere X. m– zast. plocha a nádvorie a podiel priestorov na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele X.. Žalobkyni

uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 4 293,-- Sk do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na vykonané dokazovanie, na ustanovenie

(ďalej len Exekučný poriadok) a tým, že dôvody, pre ktoré žalobkyňa

navrhovala vylúčiť predmetný byt z exekúcie, boli právne irelevantné a nezodpovedajúce

uvedeným zákonným ustanoveniam. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa nadobudla

predmetný byt so svojím manželom počas trvania manželstva do bezpodielového

spoluvlastníctva a za trvania manželstva toto spoluvlastníctvo zrušené nebolo. Poukázal na

skutočnosť, že v tomto konaní súd neskúma, za akých podmienok a z akých finančných

prostriedkov byt nadobudli, neskúma ani právoplatný exekučný titul, ani to, ako vznikla

pôžička žalovanej ako oprávnenej z exekúcie proti povinnému Ľ. M.. Podľa okresného súdu

na rozhodnutie vo veci nemalo vplyv ani čestné prehlásenie svedka M. z 30. júna 2003,

nakoľko toto bolo spísané už v čase prebiehajúcich exekučných konaní. Na základe tohto

prehlásenia k zmene vlastníctva na liste vlastníctva ani nedošlo.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 10. mája 2007 sp.zn. na odvolanie

žalobkyne potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť

právnemu zástupcovi žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 430,-- Sk

do troch dní. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Doplnil, že pri posudzovaní otázky právneho stavu vlastníctva k predmetnému bytu je

potrebné vychádzať z obsahu verejnej listiny – listu vlastníctva. Sporný byt je predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a bývalého manžela. Rozhodnutie

o vyporiadaní tohto majetku je síce konštitutívne, avšak s účinkami až do budúcnosti.

Predbežné opatrenie vydané v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je pre

toto konanie právne bezvýznamné a bolo aj zrušené. Na základe skutočností uvádzaných

žalobkyňou nie je možné jej návrhu vyhovieť, nakoľko nepreukázala existenciu práva (svojho

alebo inej osoby) na vec, ktoré by nepripúšťalo exekúciu.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Uviedla,

že ho podáva v zmysle , a v spojení s

Podľa jej tvrdenia k tejto procesnej vade došlo 27. októbra 2006 na pojednávaní pred súdom

prvého stupňa v dôsledku porušenia V rozpore s týmto ustanovením bola

vec prejednaná a rozhodnutá v jej neprítomnosti (a tiež v neprítomnosti jej splnomocnenej

zástupkyne) napriek tomu, že listom doručeným súdu dňa 28. septembra 2007 (správne malo

byť uvedené 29. septembra 2006) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť

splnomocnenej zástupkyne a súčasne požiadala, aby ju súd vypočul cestou dožiadaného súdu.

Je toho názoru, že aj keď súd výslovne nepožiadala o odročenie pojednávania tým, že

požiadala o vypočutie cestou dožiadaného súdu prejavila vôľu, že sa mieni k veci vyjadriť.

Navrhla preto, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho a prvostupňového súdu zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie je nedôvodné a účelové.

Podľa jej názoru žalobkyni nebola súdom odňatá možnosť vo veci konať, lebo žalobkyňa

svoju neúčasť na pojednávaní len ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala a jej

splnomocnená zástupkyňa svoju neúčasť neospravedlnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd

v tejto veci nerozhodoval ( ). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ). Dovolanie preto podľa

prípustné nie je.

S prihliadnutím na námietku žalobkyne, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z vád uvedených v , neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou vadou v zmysle až g/ (t.j.,

či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že

prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že účastník určitú vadu konania tvrdí, ale až

zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté.

Žalobkyňa v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania žalobkyne, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní

(ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

písm.f/ ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec

v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný

a že na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

O odročenie pojednávania musí teda účastník konania (zástupca) požiadať (nestačí neúčasť

len ospravedlniť) a žiadosť o odročenie pojednávania musí byť súčasne podložená

„dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného

účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych

okolností prípadu.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňu v danej veci zastupovala

splnomocnená zástupkyňa Ing. A. N.. V zmysle druhá veta bola oprávnená

na všetky úkony, ktoré mohla v konaní urobiť žalobkyňa. Predvolanie na podnávanie

vytýčené prvostupňovým súdom jej bolo riadne a včas doručené (viď doručenku pripojenú

k č.l. 77 spisu). Žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne listom

z 27. septembra 2006 požiadala okresný súd o ospravedlnenie z účasti na pojednávaní,

nariadenom na 27. októbra 2006 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu matky v zmysle

lekárskej správy z 30. mája 2006, avšak o odročenie pojednávania nepožiadala. Uviedla len,

že by opäť využila možnosť vypovedať v mieste trvalého bydliska. Keďže žalobkyňa už bola

vypočutá dožiadaným súdom dňa 30. júna 2006, okresný súd na pojednávaní dňa 27. októbra

2006 rozhodol uznesením, že bude pojednávať v jej neprítomnosti podľa

Na tomto pojednávaní nové dokazovanie nevykonával. Oboznámil iba zápisnicu o výsluchu

žalobkyne a dovtedy vykonané dôkazy a následne bol predsedom senátu (samosudcom)

vyhlásený rozsudok.

Ak za tohto stavu prvostupňový súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne

a v neprítomnosti jej zástupkyne, neporušil tým žiadne procesné ustanovenie a právo patriace

žalobkyni ako účastníčke konania. Prvostupňový súd procesným postupom, ktorý zvolil,

neodňal preto žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle Dôvod

prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je teda daný.

Napokon je potrebné uviesť, že odvolací súd na základe odvolania žalobkyne riadne

v súlade s nariadil na jeho prejednanie pojednávanie, ktorého sa zúčastnila

aj žalobkyňa so svojou zástupkyňou. Na pojednávaní odvolacieho súdu sa k veci mala

možnosť vyjadriť, ktorú možnosť aj využila, čím bol dodržaný procesný postup podľa § 215

druhej vety

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne smerovalo

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné podľa nie je; keďže

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s , keď

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti

s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2009

JUDr. Eva Sakalová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová