Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1be/369946.e8646a.pdf
PDF · 98.91 KB
No categories available
4Cdo/279/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 279/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. L., bývajúcej
v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. L. B., advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom v P., proti žalovaným 1/ MVDr. M. P., bývajúcemu v P., 2/ M. P., bytom tamtiež,
obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. I. J., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
v P., o určenie hranice pozemku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
9 C 224/1997, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. mája
2008 sp.zn. 4 Co 37/2008, 4 Co 38/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaných o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 10. decembra 2007 č.k. 9 C 224/1997-242 v spojení
s opravným uznesením z 13. februára 2008 č.k. 9 C 224/1997-245 určil priebeh hranice medzi
parcelami KN X. a KN X. k.ú. P. prechádzajúcou bodmi X. až X. a X. až X. znaleckého
posudku Ing. T. č. X. zo dňa 8.6.2007 a jeho doplnku č. X. zo dňa 26.10.2007. Uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vydať žalobkyni plochu označenú bodmi X.-X., X.a X.-X.,
ktorej podľa znaleckého posudku Ing. T. č. X. zo dňa 8.6.2007 a jeho doplnku č. X. zo dňa
2
26.10.2007 zodpovedá novovytvorená parcela KN X. záhrada o výmere X. m. Zároveň uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť oplotenie medzi pozemkami parc. č. X. a X. v bodoch
X.-X. a X.znaleckého posudku Ing. T. č. X. zo dňa 8.6.2007 a jeho doplnku č. 1 zo dňa
26.10.2007. Zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov trovy štátu
vo výške 56 169,-- Sk, ako aj zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 43 312,50 Sk.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. mája 2008 sp.zn. 4 Co 37/2008, 4 Co 38/2008,
na odvolanie žalovaných rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil
a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho
konania v sume 4 945,-- Sk na účet JUDr. L. B., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav veci, ako aj správne vec právne posúdil. Podrobne sa v ňom vyporiadal s námietkou
žalovaných, podľa ktorej okresný súd nesprávne právne posúdil splnenie podmienok
vydržania ako titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Považoval
ju za nedôvodnú. Za neopodstatnene podanú považoval aj námietku žalovaných týkajúcu sa
nesprávneho hodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti
uviedol, že na základe námietok podaných práve žalovanými proti záveru znaleckého
posudku Ústavu súdneho znalectva, Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity
v Bratislave, vypracovaného Ing. H., súd prvého stupňa nariadil vo veci kontrolné znalecké
dokazovanie. Kontrolný znalecký posudok však dospel k totožnému záveru predchádzajúceho
znaleckého posudku, ako aj predchádzajúcich geometrických meraní. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa považoval preto za vecne správne.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní. Žiadali, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili odňatím možnosti konať pred
súdom rozhodnutiami oboch súdov a nesprávnym právnym posúdením veci
prvostupňovým i odvolacím súdom. Namietali, že súdy neakceptovali ich návrhy
na dokazovanie a ich dôkazy, t.j. nevykonali dôkaz v podobe kontrolného merania spornej
nehnuteľnosti spoločnosťou P. G. s.r.o. P. a pri rozhodovaní nevzali do úvahy geometrický
plán z roku 1943 a výpovede svedkov Š. V., O. a M.. V tejto súvislosti poukázali na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorých ústavný súd uvádza, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolací dôvod v zmysle § 237 písm.f/
O.s.p. je formulovaný žalovanými zmätočne a zavádzajúco. Poukázal na to, že svedkovia Š.
V., O. a M. boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne vypočutí, geometrický plán z roku
1943 súd mal k dispozícii pri rozhodovaní a znalec T. sa taktiež vyjadroval k otázke priebehu
hranice ako znalec, ktorý vykonal kontrolné znalecké dokazovanie. Tieto okolnosti preto nie
sú dôvodmi, ktoré možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Dôvodom
prípustnosti dovolania nemôžu byť ani dovolateľmi namietané nesprávne skutkové zistenia,
resp. nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie žalovaných
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací
súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľov o odňatí možnosti konať pred súdom,
ktoré malo spočívať v nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov. Nevykonanie všetkých
účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná.
Za odňatie možnosti konať pred súdom nie je možné považovať ani to, ako súd
hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade výpovede svedkov, resp. geometrický plán
z roku 1943. Pokiaľ žalovaní v dovolaní poukazovali na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky v súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces z dôvodu
nezrozumiteľnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba uviesť, že žalovaní neuviedli
v dovolaní, v čom konkrétne malo byť odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nejasné,
resp. s akými skutočnosťami a dôkazmi sa odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadal
tak, že nemali objektívne možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť jeho rozhodnutia.
Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia jasne uviedol, ktoré
dôkazy považoval za rozhodujúce, z akých skutkových záverov vychádzal, prečo považoval
právne posúdenie otázky vydržania súdom prvého stupňa za správne a osobitne sa vyporiadal
aj s námietkou nesprávneho hodnotenia dôkazov. Odôvodnenie jeho rozhodnutia nemožno
preto považovať za tak nejasné a nezrozumiteľné, že by to žalovaným znemožňovalo
objektívne posúdiť jeho (ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým
dovolacím dôvodom majú dovolanie odôvodniť.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných
podľa § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová