Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/2/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. D., advokátom vo V., proti žalovaným 1/ T., bývajúcemu v K., 2/ A.,

bývajúcej v K., o ochranu vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.

zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 10. marca 2005 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. marca

2005 sp. zn. v časti, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov

zo 6. mája 2003 č.k. -196 vo výrokoch o povinnosti žalovaných zdržať sa

vysádzania porastov na pozemku žalobkyne a umiestnenia konštrukcie na hranici pozemkov

tak, že v tejto časti žalobu zamietol, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému

súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 6. mája 2003 č.k.

-196 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek terénnych úprav,

ktoré ohrozujú nehnuteľnosť žalobkyne na parc. č. X. k. ú. K. a ktoré spôsobujú stekanie vôd

na pozemok žalobkyne. Žalovaným 1/, 2/ uložil tiež povinnosť zdržať sa vysádzania porastov

na pozemku žalobkyne parc. č. X. k. ú. K., pričom zostávajúcu časť nároku vylúčil na

samostatné konanie. Žalovaným 1/, 2/ uložil ďalej povinnosť zdržať sa umiestnenia

konštrukcie na hranici pozemkov žalobkyne a v blízkosti okna jej rodinného domu na parc. č.

X. k. ú. K.. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť odstrániť železnú konštrukciu z vlnitého plechu

z parcely žalobkyne na vlastné náklady do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; v časti

odstránenia tienidla s konštrukciou spred okna rodinného domu žalobkyne návrh zamietol.

Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť odstrániť rastliny, trvalé porasty z bezprostrednej blízkosti

rodinného domu žalobkyne č. súpisné X. v K. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť strpieť vstup žalobkyne na pozemok parc. č. X. (X.) k. ú.

K. za účelom vykonania stavebných úprav na dome č. súpisné X. v K. v rozsahu opravy

zvislej izolácie základu a obvodového muriva rodinného domu v lehote do 6 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobkyňa je povinná oznámiť vstup na pozemok – parc. č.

X. k. ú. K. patriaci žalovaným najmenej 3 dní vopred a po ukončení prác pozemok uviesť do

pôvodného stavu. Nároky žalobkyne v bode 5 a 6 petitu (návrhu) vylúčil na samostatné

konanie. Žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť na trovách konania

16 458 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo

žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaní nad mieru

primeranú pomerom obťažujú žalobkyňu tým, že upravili výšku pôvodného terénu, čo

spôsobuje ako jedna z príčin vlhnutie obvodového muriva domu žalobkyne v dôsledku zmeny

vodných pomerov v zemine. Taktiež porasty vysadené v bezprostrednej blízkosti primurovky

spôsobujú zvýšenú vlhkosť pri obvodovom murive. Samotné zvýšenie terénu má za následok

zasypanie múrika, ktorý je žalobkyňou urobený zo strany pozemku žalovaných, v dôsledku

čoho dochádza taktiež k zvyšovaniu vlhkosti a odprskávaniu dažďovej vody, čo zvyšuje

vlhnutie obvodového muriva. Preto súd uložil žalovaným zdržať sa akýchkoľvek terénnych

úprav, ktoré by naďalej mohli ohrozovať nehnuteľnosť žalobkyne a spôsobiť zvýšené

zatekanie vôd na jej pozemok. Pretože terénne úpravy ako aj vysadenie rastlín

v bezprostrednej blízkosti domu žalobkyne ohrozujú jej rodinný dom, uložil žalovaným aj

povinnosť zdržať sa vysádzania porastov na pozemku žalobkyne. Pri ohliadke bolo zistené, že

pred oknom domu žalobkyne smerujúcom na pozemok žalovaných bola železná konštrukcia

s vlnitým plechom, pričom konštrukcia v čase rozhodovania súdu bola odstránená, uložil

preto žalovaným povinnosť zdržať sa umiestnenia konštrukcie na hranici pozemku žalobkyne

a v blízkosti okna jej rodinného domu na parc. č. X. k. ú. K.. Uloženie povinnosti žalovaným

odstrániť rastliny a trvalé porasty z blízkosti rodinného domu žalobkyne odôvodnil tým, že

tieto rastliny a porasty spôsobujú zvyšovanie vlhkosti obvodového muriva. Vylúčenie časti

nárokov (návrh v časti) na samostatné konanie považoval za potrebné z dôvodu, že vo veci

bude treba ešte vykonať znalecké dokazovanie. Výrok o trovách konania odôvodnil

neúspešnosťou žalovaných v konaní.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie žalovaných rozsudkom

z 10. marca 2005 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku,

ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa terénnych úprav ohrozujúcich

nehnuteľnosť žalobkyne. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výrokoch o povinnosti

žalovaných zdržať sa vysádzania porastov na pozemku žalobkyne a umiestnenia konštrukcie

na hranici pozemkov tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Ďalej zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných strpieť vstup na svoj pozemok tak, že žalovaní sú

povinní strpieť vstup žalobkyne s potrebným počtom pracovníkov na pozemok parc. č. X.

(X.) k. ú. K. za účelom vykonania stavebných úprav na rodinnom dome č. s. X. v K. v

rozsahu opravy zvislej izolácie základu a obvodového muriva rodinného domu, a to najneskôr

do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobkyňa je povinná oznámiť

vstup na pozemok žalovaných najmenej 3 dni pred začatím stavebných úprav a po ukončení

prác pozemok uviesť do pôvodného stavu. Odvolací súd odmietol odvolanie proti výrokom,

ktorými časti nárokov (návrhu) boli vylúčené na samostatné konanie a proti výroku, ktorým

v časti žaloba bola zamietnutá. V ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku

vo vzťahu k svojmu meniacemu výroku, ktorým žalobu zamietol v časti týkajúcej sa

povinnosti žalovaných zdržať sa vysádzania porastov na pozemku žalobkyne a umiestnenia

konštrukcie na hranice pozemkov, uviedol, že nárok žalobkyne posúdil súd prvého stupňa

podľa , ktoré posúdenie však prichádza do úvahy iba

vtedy, ak už k porušeniu práva došlo. Ak k porušeniu práva nedošlo, ale je podávaná žaloba

z dôvodu vážneho ohrozenia práv žalobkyne, ktorými dôvodmi žalobkyňa odôvodňuje oba

nároky, je potrebné ich posudzovať podľa , .

Povinnosťou žalobkyne potom bolo preukázať, že jej hrozí škoda, resp. ide o vážne

ohrozenie, ktoré odôvodňuje právo domáhať sa vhodného a primeraného opatrenia

smerujúceho k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva. Ochrana podľa uvedeného ustanovenia

sa poskytuje iba proti hroziacej škode, a to škode vážnej, proti hroziacej ujme na zdraví alebo

majetku. Žalobkyňa však „nepreukázala, že jej hrozí vážna škoda, dokonca ani netvrdila

existenciu hrozby vážnej škody v súvislosti s týmito nárokmi“. „Navyše domáhala sa uloženia

povinnosti žalovaným zdržať sa činnosti, a to vysádzania porastov na jej pozemku, ktorá

povinnosť už vyplýva zo zákona“. Na základe takejto úvahy dospel odvolací súd k záveru, že

súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia ohľadom tejto časti žaloby

nerozhodol správne; preto v tejto časti napadnutý rozsudok podľa zmenil

a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu v jeho výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výrokoch o povinnosti žalovaných zdržať sa vysádzania porastov na pozemku

žalobkyne a umiestnenia konštrukcie na hranici pozemkov tak, že v tejto časti žalobu

zamietol, napadla dovolaním žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia. Namietala

predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedla, že v danej veci

nejde o uplatnenie nároku na náhradu škody, v žalobe nežiadala prijatie vhodných opatrení na

odvrátenie hroziacej škody, ale ide tu o žalobu na ochranu vlastníckeho práva pred

nežiaducimi zásahmi zo strany žalovaných, ktoré sa už vykonali, trvajú a hrozí ich

opakovanie. Žalobou podľa je možné sa domáhať iba zákazu

zásahov, ktoré ešte len hrozia, zatiaľ čo žalobou podľa je

možno sa v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo u ktorých

hrozí opakovanie. S poukazom na rozsiahlu judikatúru a skutkový stav veci zdôraznila, že zo

strany žalovaných došlo k porušeniu zákonných zákazov a že žalovaní neoprávnene

zasahovali do jej vlastníckeho práva. Uviedla, že na jej pozemku a v bezprostrednej blízkosti

boli vysadené trvalé porasty, ktoré medzičasom boli zo strany žalovaných odstránené a neskôr

potom znovu vysadené. Rovnako ako uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa vysádzania

porastov na jej pozemku považovala za dôvodné aj uplatnenie žalobného návrhu v časti

uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa umiestnenia konštrukcie na hranici pozemkov.

V dovolaní žalobkyňa okrem už spomenutého dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) uviedla aj dovolacie dôvody podľa

písm. a/ a b/ , t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v a že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala

konkrétne vadu podľa , t.j. že účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Ďalej namietala pochybenie odvolacieho súdu, ktoré

videla v tom, že neodmietol odvolanie žalovaných. Tvrdila, že odvolanie, ktoré bolo doručené

na súd 21. júla 2003, neobsahovalo, v akom rozsahu sa rozsudok napáda, čoho sa odvolateľ

domáha a dôvody, preto ako odvolanie bez zákonom požadovaných náležitostí malo byť

takéto odvolanie žalovaných odmietnuté. Vytýkala ďalej s poukazom na v spise sa

nachádzajúce plnomocenstvá pre JUDr. J. a JUDr. F. zastúpenie žalovaných, keď nesúhlasila

so záverom odvolacieho súdu, že žalovaní na základe plnej moci z 8. apríla 2003 boli

v konaní zastúpení JUDr. F., ktorý substitučným plnomocenstvom z 10. februára 2005 (so

súhlasom žalovaných udeleným 8. apríla 2003) poveril na zastupovanie JUDr. J..

Žalovaní 1/ a 2/ podali k dovolaniu podrobné vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva,

že s postupom žalobkyne nesúhlasia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala

včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti je treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú formu rozsudku. Podmienky

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237

a Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia je v predmetnej

veci (proti napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu) daná, lebo tu ide o rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodu, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Obligatórne sa

zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ

mali tieto vady za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Odvolací súd pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z toho že v prípade týchto

dvoch výrokov súdu prvého stupňa (ktorý vec posúdil podľa § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) takéto uplatnenie nároku (vyhovenie žalobe v tejto časti) prichádza do úvahy len

vtedy, ak už k porušeniu práva došlo. Ak k porušeniu práva nedošlo, ale je žaloba podávaná

z dôvodu vážneho ohrozenia práv žalobkyne, je potrebné vec posudzovať podľa § 417 ods. 1,

2 . „V danom prípade však žalobkyňa v súvislosti s týmito dvoma

nárokmi nepreukázala, že jej hrozí vážna škoda, dokonca ani netvrdila existenciu hrozby

vážnej škody v súvislosti s týmito nárokmi, navyše domáhala sa uloženia povinnosti

žalovaným zdržať sa činnosti, a to vysádzania porastov na jej pozemku, ktorá povinnosť už

vyplýva zo zákona, pretože žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku žalovanej“ (poznámka

dovolacieho súdu: pri takomto ostatnom označení oboch strán sporu ide o zjavnú chybu

v písaní v rozsudku, keď z kontextu je celkom jasné, že odvolací súd mal na mysli žalovaných

a žalobkyňu) „a preto nemajú oprávnenie nakladať s týmto pozemkom, ani na ňom vysádzať

porasty“, uviedol odvolací súd. Dospel preto k záveru, že v tejto časti je treba rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke

posúdenia jej žalobného návrhu podľa , .

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzujú

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis

a či ho správne interpretoval.

Podľa , komu škoda hrozí, je povinný na jej

odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať

vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (§ 417 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého,

čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon

jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku

alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na

upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov

hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými

odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene

stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci

od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Odvolací súd v posudzovanej veci vychádzal z toho, že hoci žalobkyňa „ani netvrdila

existenciu hrozby vážnej škody v súvislosti s týmito nárokmi“ (strana 10 rozsudku), tieto

nároky (žalobu v tejto časti) bolo treba posúdiť podľa , ;

a keďže podmienky tohto ustanovenia žalobkyňa nenaplnila – nepreukázala existenciu hrozby

vážnej škody, v napadnutej časti žalobný návrh zamietol.

Opatrenie k odvráteniu škody podľa možno

uložiť iba v prípade, že vznik škody iba hrozí a (zároveň) ide o vážne ohrozenie (majetku

alebo zdravia ohrozeného). Ak došlo k neoprávnenému zásahu tzv. imisiami, je prostriedkom

ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia podľa § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka s tým, že je na samotnom povinnom (rušiteľovi) učiniť také konkrétne opatrenia,

aby splnil súdom mu uloženú povinnosť a zamedzil obťažovaniu alebo ohrozovaniu výkonu

práv susedného vlastníka. V tomto druhom prípade už nejde o preventívnu, ale o represívnu

ochranu, a to proti už jestvujúcemu (nie teda iba hroziacemu) rušeniu.

Odvolací súd sa pri svojom právnom posudzovaní veci (žalobného návrhu v dotknutej

časti) obmedzil iba na porovnanie, či na skutkový stav veci je možno aplikovať úpravu

zakotvenú v jeho alebo úpravu obsiahnutú v jeho

ods. 2, a celkom prehliadol (ponechal stranou), že vzhľadom na žalobkyňou požadované

uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa vysádzania porastov na jej pozemku, uplatnený

nárok mal posúdiť podľa naň sa vzťahujúceho právneho režimu, o ktorom nepochybne aj

vedel (výslovne uvedúc, že takáto povinnosť vyplýva žalovaným zo zákona), avšak príslušné

právo – zákonnú úpravu ( ) konkrétne neuviedol

a neaplikoval.

Vlastníckou žalobou podľa možno sa domáhať

zákazu zásahov rušiteľom už vykonaných, ale aj zákazu zásahov, ktoré trvajú alebo zásahov,

ktorých opakovanie iba hrozí. Teda nie je potrebné, aby daný zásah už nastal, stačí už hrozba

opakovania. Na rozdiel od uvedeného, v ustanovení poskytuje

zákonodarca súdnu ochranu iba proti hroziacej škode, a to škode vážnej. V ustanovení § 126

však poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek

zásahom. Preto v prípadoch, ak vlastníkovi veci hrozí ujma, ktorú nemožno zahrnúť pod

pojem vážneho ohrozenia škodou, bude prípustná žaloba podľa

aj ako žaloba preventívna. V danom prípade ide o tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu. Jej

podstatou je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré

spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci (ochranu proti

neoprávnenému zadržovaniu veci poskytuje iná vlastnícka žaloba – žaloba vindikačná).

Takýto neoprávnený zásah, proti ktorému žaloba smeruje, však nemusí trvať stále. Nie je

vylúčené, ako to ustálila už v minulosti súdna prax – judikatúra (porovnaj R 65/1972),

úspešne podať zapieraciu žalobu aj po jedinom rušivom čine, ktorý nezanechal následky,

pretože nemožno vylúčiť, že by žalobcovi nehrozilo opakovanie takéhoto činu.

V je daná úprava susedského práva, úprava

vzťahov vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto

osoby – ide tu o obmedzenie vlastníckeho práva zákonnou úpravou. Žaloby z imisií

predstavujú osobitný prípad negatórnych žalôb, ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu § 126 Občianskeho

zákonníka.

Odvolací súd v danej právnej veci nezvážil, že uplatnený nárok žalobkyne, ktorým sa

domáhala uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa vysádzania porastov na jej pozemku, bolo

treba posúdiť nie podľa , ale podľa , keďže

v takomto prípade žalobkyňa sa domáha preventívnej ochrany, a to z titulu svojho

vlastníckeho práva.

Návrh žalobkyne v časti požadujúcej uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa

umiestnenia konštrukcie na hranici pozemkov odvolací súd taktiež posúdil nesprávne; nešlo

ani tu o žalobu podľa , ktorá by smerovala k odvráteniu

hroziacej vážnej škody, ale o negatórnu žalobu.

Záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti žaloby v napadnutej zmeňujúcej časti,

ktorý je založený na právnom názore, že žalobkyňou požadovaná ochrana je nedôvodná,

pretože nepreukázala hroziacu vážnu škodu na zdraví alebo majetku, nie je teda správny.

Dovolací súd nezistil existenciu niektorej z procesných vád konania, ktoré zakladajú

tzv. zmätočnosť rozhodnutia a sú vymenované v ( ),

a ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), hoci takéto vady dovolateľka namietala.

Vada uvedená v (účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený), ktorú v dovolaní namietala žalobkyňa, predstavuje dovolací dôvod,

ktorý sa môže vyskytnúť len u fyzickej osoby. Je založená na tom, že účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a - za tohto stavu - nebol riadne zastúpený. Plnoletá fyzická osoba,

pokiaľ nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo nebola v tejto spôsobilosti

obmedzená, môže pred súdom ako účastník konania samostatne konať, teda má procesnú

spôsobilosť v tom istom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Z obsahu spisu nie je ničím doložené, že by

u niektorého účastníka konania došlo k zbaveniu spôsobilosti na právne úkony, resp. že by

niektorý účastník konania v tejto spôsobilosti bol obmedzený, t.j. že by jestvovala vada podľa

(nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania). So zreteľom na

uvedené preto dovolací súd uzavrel, že konanie pred súdmi nižších stupňov procesnou vadou

uvedenou v postihnuté nebolo.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd pochybil, keď odvolanie žalovaných 1/,

2/ neodmietol (pretože podané odvolanie pred jeho doplnením nemalo všetky zákonom

požadované náležitosti, resp. z dôvodu, že odvolanie podala osoba neoprávnená), tak žiadna

z týchto námietok dovolateľky neobstojí. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku súdu

prvého stupňa zo 6. mája 2003 č.k. -196 bolo podané 19. júla 2003 na pošte (na

začaté konanie o odvolaní sa preto vzťahovalo právo platné do 31. augusta 2003 – porovnaj

). V podanom odvolaní žalovaní uviedli, že sa zaväzujú pre zložitosť

zaobstarania dôkazov odvolanie zdôvodniť do 60 dní. Z jeho obsahu, v ktorom sa cituje

výroková časť rozsudku súdu prvého stupňa a uvádza, že proti tomuto rozsudku žalovaní

podávajú prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, je treba vyvodiť, že žalovaní

svojim odvolaním napadli celý vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Podaním, ktoré došlo

na súd prvého stupňa 8. októbra 2003, žalovaní doplnili toto odvolanie o odôvodnenie

a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V danom prípade išlo o rozhodovanie o odvolaní podanom do 1. septembra 2003

(dovtedy účinné znenie umožňovalo bez súhlasu súdu meniť odvolacie

návrhy a odvolacie dôvody aj po uplynutí lehoty na odvolanie; podľa dovtedy účinného

znenia len do uplynutia lehoty na odvolanie mohol odvolateľ rozšíriť

rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda). Ustálená súdna prax vyvodila, že ak je z odvolania

jasné, ktorý rozsudok a v akom rozsahu sa napáda a čoho sa dovolateľ domáha, neuvedenie

dôvodov odvolania nezakladá nemožnosť vecného preskúmania prvostupňového rozhodnutia

odvolacím súdom (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

). Táto prax tiež vyvodila, že ak odvolací súd podľa § 43 ods. 2 v spojení s § 211

odvolacie konanie zastaví pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich

náležitosti odvolania, hoci odvolanie nemá nedostatky brániace v pokračovaní konania,

odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že dôvodom pre odmietnutie

vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia nemôže byť okolnosť, že v odvolaní sa

neuvádza, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu. Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (riešiaci už dopad nepochybne

rigoróznejšej úpravy účinnej od 1. septembra 2003)

argumentoval, že pokiaľ sa v odvolaní vyskytne vada spočívajúca v absencii odvolacích

dôvodov, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na jej odstránenie, pričom lehotu na

odstránenie vady určuje vo výzve súd ( v spojení s ) a neurčuje ju samo

plynutie odvolacej lehoty. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia

odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania ( ) je

vada odstránená, pričom je irelevantné, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote

alebo po uplynutí odvolacej lehoty (išlo tu o prípad, keď odvolateľ v podanom odvolaní

neuviedol dôvody, a ani to, čoho sa podaním odvolania domáha).

Vzhľadom aj na prezentovanú ustálenú súdnu prax je dovolací súd názoru, že hoci

podané odvolanie žalovaných nemalo všetky náležitosti, a to konkrétne, že neuvádzalo

dôvody a ani to, čoho sa podaním odvolania žalovaní domáhali (zmeny alebo zrušenia

rozhodnutia), túto neúplnosť bolo možné aj dodatočne odstrániť a doplnením odvolania tak

žalovaní aj urobili. Odvolací súd sa preto nedopustil vady konania, keď sa vecne zaoberal

odvolaním žalovaných.

Neobstojí ani tvrdenie dovolateľky, že odvolanie podala neoprávnená osoba,

argumentujúc tým, že žalovaných zastupovali advokáti JUDr. J. a JUDr. F.. Ako Najvyšší súd

Slovenskej republiky už v liste z 27. októbra 2005 sp. zn.

, s ktorým vracal spis za účelom odstránenia okrem iného aj nedostatku

doručenia rozhodnutia, uviedol, zástupcom žalovaných s plnomocenstvom pre celé konanie

bol advokát JUDr. F. a JUDr. J. bol tzv. substitútom tohto zástupcu (podľa obsahu

plnomocenstiev z 8. apríla 2003 a z 10. februára 2005).

Iba pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok odvolacieho súdu, ktorým

v napadnutom rozsudku potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o uložení povinnosti

žalovaným zdržať sa terénnych úprav ohrozujúcich nehnuteľnosť žalobkyne, tak proti tejto

časti rozsudku by dovolanie žalobkyne nebolo prípustné, keďže žalobkyňa v tejto časti bola

úspešnou a tak takýmto rozhodnutím odvolacieho súdu nebola dotknutá na svojich právach

(porovnaj R 40/1993). Tento záver rovnako sa vzťahuje aj na výrok odvolacieho

rozsudku, ktorý zmenil výrok v rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaných strpieť

vstup žalobkyne na svoj pozemok (svojou podstatou tu ide o potvrdzujúci výrok, ktorý

pôvodný výrok v rozsudku súdu prvého stupňa iba doplnil v súlade s návrhom žalobkyne o jej

vstup s potrebným počtom pracovníkov). V oboch prípadoch takto chýba podmienka

subjektívnej prípustnosti dovolania.

Pokiaľ ide o výrok odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovaných proti

výrokom, ktorými časti nárokov boli vylúčené na samostatné konanie, a proti výroku, ktorým

v časti bola žaloba zamietnutá, ako aj pokiaľ ide o výrok odvolacieho súdu, že v ostatnej časti

rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, tak uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu majú povahu uznesenia

(obsiahnutého v napadnutom rozsudku), pričom dovolanie proti ním nie je podľa

prípustné (porovnaj R 34/1995).

So zreteľom na zistený nesprávny právny názor odvolacieho súdu Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti uznesením zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková