Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/73/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. V., bývajúceho C.,

zastúpeného JUDr. M. J., advokátom v Č., proti žalovanej A. V., bývajúcej vo V., zastúpenej

JUDr. E. H., advokátkou v Ž., o vydanie vkladnej knižky, vedenej na Okresnom súde Žilina

pod sp.zn. , o dovolaniach žalobcu aj žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 13. decembra 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13. decembra

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 21. decembra 2005 č.k. -211 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal vydania kapitálovej vkladnej knižky

s názvom “V.“, vinkulovanú na heslo “V.“ s obnosom 180 000,-- Sk (5 974,91 EUR), vedenú

v S. S., a.s., odštepný závod Krajská pobočka Ž., filiálka V., do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania. Rozhodnutie vo veci samej

v zásade odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že by predmetná vkladná

knižka bola jeho výlučným vlastníctvom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Žiline sa odvolanie žalobcu rozsudkom z 13. decembra 2007 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku vo veci samej, v časti

výroku o trovách konania zmenil prvostupňový rozsudok tak, že žalovanej náhradu trov

prvostupňového konania nepriznal, žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania

a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, stotožnil

sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa s tým, že sporná kapitálová vkladná

knižka patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zmenu výroku rozsudku súdu

prvého stupňa o trovách konania odôvodnil tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa

pre nepriznanie žalovanej náhrady trov prvostupňového konania vzhliadol v tom,

že žalovaná neumožnila a neumožňuje žalobcovi ako bezpodielovému spoluvlastníkovi vôbec

nakladať s predmetnou kapitálovou vkladnou knižkou, okrem toho až z rozhodnutia súdu bolo

zrejmé, na základe vykonania určitých dôkazov, či je daná príslušnosť a právomoc, ako

i použitie rozhodného práva Slovenskej republiky alebo Spojených štátov amerických a tiež,

že vlastne až v konaní súdnym rozhodnutím sa vyriešila otázka, či predmetná kapitálová

vkladná knižka patrí do výlučného vlastníctva žalobcu alebo do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, prípadne do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Z rovnakých dôvodov rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania. Súčasne odvolací súd

pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu

označil otázku, či má slovenský súd povinnosť zohľadniť rozhodnutie amerického súdu,

ktorým boli vysporiadané majetkoprávne vzťahy medzi účastníkmi konania po rozvode,

a teda prihliadnuť k tomuto rozhodnutiu cudzieho súdu. Odvolací súd sám k riešeniu uvedenej

otázky nevyslovil žiadny názor.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobca i žalovaná.

Žalobca v dovolaní navrhol rozsudky krajského aj okresného súdu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm.c/ ). Obom súdom nižšieho stupňa vytkol, že postupovali nesprávne, keď

neaplikovali v tomto konaní ustanovenie o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, a žiadnym spôsobom nezohľadnili

rozsudok Okresného súdu Winneshiek, štát Iowa (USA) z 30. októbra 2001

č. CDDMOO1816, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov, a ktorým boli upravené aj

majetkové pomery účastníkov tohto konania na dobu po rozvode ich manželstva, na čom nič

nemení ani okolnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zatiaľ neuznal z procesných

dôvodov toto cudzie rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie veci možno vidieť aj v tom, že

súd nemal žalobu zamietnuť ani v prípade, že by bolo preukázané, že sporná vkladná knižka

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva obidvoch účastníkov. Žalovaná netvrdila a ani

nepreukázala, že prostriedky na tejto vkladnej knižke sú v jej výlučnom vlastníctve. Naopak,

podľa názoru žalobcu, dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že sa skutočne jednalo

o jeho výlučné prostriedky.

Žalovaná navrhla rozsudok krajského súdu v časti výroku, ktorým zmenil

prvostupňové rozhodnutie tak, že jej náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a v časti

výroku, ktorým jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania zrušiť a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkla nesprávne

právne posúdenie veci, nakoľko podľa jej názoru v danom prípade neboli splnené zákonné

podmienky pre aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania.

Žalobca sa domáhal vydania vkladnej knižky. Skutkovo aj právne vymedzil predmet konania

a týmto určením je súd viazaný. Ak žalobca nesprávne právne a skutkovo kvalifikoval svoj

uplatnený nárok, nesporne nesie v tomto smere plnú zodpovednosť a plne znáša aj právne

následky, teda aj povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej. Okolnosti konštatované

(odvolacím) súdom v odôvodnení v časti napadnutých výrokov rozhodnutia nemajú žiaden

právny a ani skutkový súvis s predmetom konania.

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu toto navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým (vo veci samej)

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že je

dovolanie prípustné. Preto dovolanie žalobcu proti tomuto rozsudku podľa

prípustné je.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takomto prípade

predmetom súdneho posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá

)].

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa povinnosti slovenského

súdu zohľadniť rozhodnutie amerického súdu, ktorým boli vyporiadané majetkoprávne

vzťahy medzi účastníkmi konania po rozvode. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje

na fakt, že výrok o prípustnosti dovolania musí byť (ako každý výrok rozhodnutia súdu)

odôvodnený; odvolací súd musí v odôvodnení rozhodnutia zreteľne uviesť, že vyslovil

prípustnosť dovolania pre zásadný význam rozhodnutia po právnej stránke, prípadne pre

zásadný význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, ak nemá zásadný význam po právnej

stránke celé rozhodnutie, alebo v čom zásadný význam rozhodnutia (riešenej právnej otázky)

vidí. Inak povedané, otázku zásadného právneho významu, ktorá odôvodňuje prípustnosť

dovolania podľa , musí odvolací súd vyriešiť sám; musí tiež vysvetliť,

z akých dôvodov považoval za správny ten z viacerých právnych názorov, z ktorého pri

posúdení veci vychádzal. Nedostatok v tomto smere robí rozhodnutie odvolacieho súdu

nepreskúmateľné; na túto vadu dovolací súd prihliada z úradnej moci v zmysle § 242 ods. 1

veta druhá (porovnaj R 6/2002). V danom prípade je rozhodnutie odvolacieho súdu

postihnuté práve touto vadou, keď (ako je už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené)

odvolací súd otázku zásadného právneho významu, pre ktorú pripustil proti svojmu rozsudku

dovolanie, sám vôbec nevyriešil.

Pokiaľ ide o dovolanie žalovanej (ako je zrejmé z jeho obsahu), toto smeruje iba proti

tým výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktoré procesnoprávne majú povahu uznesenia.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho

súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu ( ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109

ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska ( ), alebo potvrdzujúcemu

uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

V zmysle ustanovenia ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

(mimo iných) o uznesenie o trovách konania. Preto, keď dovolanie žalovanej smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výrokov o trovách konania, prípustnosť dovolania

z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Vady konania uvedené

v ustanovení však dovolateľkou namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli

zistené.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie

veci ( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je totiž v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie žalovanej podľa prípustné nie je

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na odvolacom súde bolo postihnuté

vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V súvislosti s dovolaním žalobcu však dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu (vrátane

výrokov o trovách konania ako súvisiacich výrokov) zrušil v zmysle ustanovenia § 243b

ods. 1 z dôvodu podľa (nepreskúmateľnosť rozsudku

odvolacieho súdu pre nedostatok, resp. neexistenciu vyriešenia otázky zásadného právneho

významu, pre ktorú pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie) a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová