Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
251/370109.b56f43.pdf
PDF · 100.74 KB
No categories available
1Cdo/49/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 49/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. K., advokátkou v K., proti odporcovi J., bývajúcemu v K., zastúpenému
JUDr. B., advokátkou v K., o rozvod manželstva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 36 C 140/2006, o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. apríla
2008 sp. zn. 7 CoP 101/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu o d m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 24. októbra 2006 č.k. 36 C 140/2006-22 rozviedol
manželstvo účastníkov, uzavreté 19. septembra 1998 a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Návrhu na rozvod manželstva vyhovel, nakoľko
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov si prestalo plniť svoje
základné funkcie a účel, je rozvrátené a nemožno ani očakávať, že účastníci manželské
spolužitie niekedy obnovia. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v neprekonateľných
názorových rozdieloch účastníkov na fungovanie manželstva a jeho udržiavanie. Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 144 prvá veta O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie odporcu rozsudkom z 28. apríla 2008 č.k.
7 CoP 101/2008-129 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Zároveň priznal advokátke JUDr. F. ako ustanovenej zástupkyni odporcu odmenu 3 310 Sk,
ktorú uložil vyplatiť z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Košiciach, a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Z obsahu jeho
dovolania, ktoré následne doplnila ustanovená mu zástupkyňa, vyplýva, že napadnutý
rozsudok navrhuje zrušiť z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., a to že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. c/, f/, g/ O.s.p., ako aj z dôvodov uvedených v § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., teda že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a že vo veci bolo rozhodnuté na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, pričom za
neobjektívne a účelové označil skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých bol rozsudok
vynesený. Tvrdil, že prvostupňový súd a odvolací súd sa vôbec nepokúsili o zmier medzi
účastníkmi a dôkazy vyhodnotili nedostatočne a neúplne.
Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok. Ak dovolanie smeruje proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné
len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie je tiež
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z uvedených
rozsudkov, pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo
svojom rozsudku (výroku) nevyslovil prípustnosť dovolania, a napadnutému rozsudku
odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, od právneho názoru ktorého
by sa odvolací súd odchýlil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno
vyvodiť. Je treba však zdôrazniť, že prípustnosť dovolania v tejto právnej veci je vylúčená,
a to podľa § 238 ods. 4 O.s.p.; odvolací súd totiž rozhodol vo veci upravenej Zákonom
o rodine, u ktorej zákonodarca prípustnosť dovolania vylúčil.
Podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
Dovolanie je podľa § 238 ods. 4 O.s.p. vylúčené bez zreteľa na okolnosť, či ide
o prípad zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu alebo rozhodnutia, kde by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., resp. či ide o prípad podľa § 238
ods. 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania odporcu vzhľadom na predmet dovolania (rozsudok
v konaní o rozvod manželstva) je teda citovaným ustanovením § 238 ods. 4 O.s.p. výslovne
vylúčená - hoci ani z predchádzajúcich odsekov § 238 O.s.p. (1 až 3) by ju inak (ak by nešlo
o takéto vylúčenie prípustnosti dovolania) nebolo možno vyvodiť.
Námietka nedostatočného dokazovania - neúplných skutkových zistení, z ktorých oba
súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali, a neúplného vyhodnotenia dokazovania predstavuje
inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); táto procesná vada však prípustnosť
dovolania nezakladá.
I keby tvrdenia dovolateľa, že rozsudky oboch nižších súdov spočívajú na
nesprávnych alebo neúplných skutkových zisteniach, mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutých rozhodnutí (dovolací súd ich z tohto aspektu neskúmal), táto skutočnosť
nezakladá prípustnosť podaného dovolania. Rovnako to platí i pre námietku nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je
síce nepochybne dovolacím dôvodom, nezakladá však prípustnosť dovolania. I keby takéto
tvrdenie dovolateľa bolo opodstatnené (dovolací súd ho z tohto aspektu neskúmal),
nezakladalo by prípustnosť jeho dovolania. V dôsledku toho posúdenie, či odvolací súd použil
správny právny predpis a či ho správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo by do úvahy iba vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Zákonná povinnosť skúmať vždy, či rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom
procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p), sa neuplatní tam, kde
došlo k právoplatnému rozhodnutiu o rozvode manželstva. Táto výnimka (z inak
obligatórneho skúmania uvedených vád) je odôvodnená prevažujúcim všeobecným záujmom
na zachovaní stavu právnej istoty spojenej s nemeniteľnosťou takéhoto rozhodnutia, po
ktorom môže dôjsť k vzniku nových rodinných vzťahov. Prijaté závery súdnej praxe
s poukazom aj na historický a teleogický výklad vylučujú v rozvodových veciach, kde
manželstvo bolo rozvedené, prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p.
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod poradovým
číslom 59/2005 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky). Zaoberať sa vadami uvedenými v § 237 O.s.p. - hoci existenciu niektorých z nich
dovolateľ namietal - pre neprípustnosť dovolania z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p. nebolo teda možné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie odporcu proti rozsudku odvolacieho súdu procesne
neprípustné; vzhľadom na neprípustnosť dovolania vecnú správnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia neskúmal.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke dovolací súd nepriznal náhradu trov
tohto konania, pretože nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania a žiadne trovy si neuplatnila (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. augusta 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková